reklama

Ako Miroslav nezamrzol

Mám rada chladné jesenné večery. Zabalím sa do deky, uvarím si čaj a pomaly sŕkam vriacu ochutenú vodu.Vtedy si vždy spomeniem na jesenný kúsok môjho kamaráta, ktorý si takýto "suchý čaj" omastil, ako inak kvalitnou, odležanou slivovičkou nášho starého otca. A pri tej spomienke mám problém neobariť sa čajom, pretože neviem udržať smiech.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ako nejedna mestská rodinka sme sa jeden víkend vybrali na vidiek, priložiť rúčky k jesenným prácam na chalupe u starého otca. Počasie nám prialo, cez deň nám na nosoch pristávali pavučinky babieho leta a ku večeru sme si ich utierali do rukávov vyťahaných svetrov.(veď každý vie, čo taký mrazivý vzduch dokáže) Neskôr nám začali chladom tuhnúť svaly, hlavne sánkové, čo veľmi neprospievalo plodnej záhradnej diskusii, preto sa Miroslav podujal všetkých zahrievať. Odobral sa presnoriť dedove tajné skrýše a poctivo mastil čaje spomínanou slivovicou. Kým sa on hral pri peci na žienku domácu, my sme vonku makali, preto nikto akosi nemal kedy rátať čaje alebo nečaje, ktorými sa zahrieval náš mládenec.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Že to s pitným režimom prehnal, sme si všimli až keď začal na celú dedinu vykrikovať heslá z predvolebných bilbordov ako nejaký šialený agitátor na baterky, našťastie nie s veľmi dlhou životnosťou. Odpadol ako duracelový zajačik. Ešte predtým sa však pred nami stihol schovať vo svojom aute, odkiaľ sme ho v zostave tri ženy, starec a dieťa nedokázali nijakým rozumným spôsobom vytiahnuť. Alkohol nebol s jeho žalúdkom veľmi dlho zadobre a po chvíli sa z cesty pred bránou ozývali v nepravidelných intervaloch otváranie dverí auta, divé árie dáviaceho už skoro muža a zatváranie dverí auta. Mama v snahe zachovať asfaltku pred domom v slušnej podobe, pristavila pred dvere Mirovho auta vedro. Ak šiel v tej dobe niekto dole ulicou, naskytol sa mu pohľad na čierne naleštené auto, na čierneho, napoly mŕtveho chlapíka na volante, na páchnucu kôpku vedľa auta a na veľké ružové vedro.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Začali sme sa ukladať na noc. Hluchý, ale zato poriadne ufrflaný starý otec, ktorý zabudol, že bol tiež kedysi mladý, sa uložil v strednej izbe, my ženy, v zadnej izbe a Miro, pred domom v aute. Poriadne mi už klipkali oči, keď do tmy začala lamentovať mama: " Nebude mu tam v tom aute zima? Veď zamrzne." "Nech zamrzne, ožran jeden!"dopriala mu nahnevaná sesta a odutá sa otočila tvárou k stene. Mama pochopila, že tade cesta nevedie a tak začala hustiť do mňa: "Miša, choď mu tam zaniesť aspoň perinu." Vravím jej:"je dospelý, keď chce spať v aute, nech si tam zakúri." Opäť ticho. Netrvalo dlho a mama skúšala ďalej: "A čo keď sa tam zadusí?" O druhej ráno som jej začala vysvetľovať , že udusiť sa môže jedine zvratkami, a nie výfukovými plynmi, keďže garáž nemáme. Nepomohlo. Slovný súboj som síce vyhrala, ale aj tak som si musela otvoriť okno, do okna vopchať obriu babkinu perinu, prepchať ju von a nakoniec z okna vysúkať seba. Všetko sa to muselo diať v najväčšej tichosti, aby sa nedajbože nezobudil dedo. Odbachol by nás pekne po jednom brokovnicou, schovanou pod posteľou. Misiu som splnila, Miroslav bol zakrytý. Ostávalo mi ešte dostať sa naspäť do izby. Von to nebol až taký problém, z postele som sa na rám okna vyškriabala ako nič. Horšie to už bolo dnu. Ak by boli okná o pár centimetrov vyššie, asi by môj zadok trčal z okna naveky. S obitými kolenami a lakťami som sa po hodnej chvíli uložila konečne spať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neprešla ani hodinka a ktosi vytrvalo búcha na okno. Jediná pri zmysloch, otvorím oblok, za oblokom stojí Miro, cez plece má prehodenú moju perinu. Nič nepovedal, len sa vopchal do izby rýchlosťou, ktorú som mu v jeho stave závidela a kým som zavrela okno, spal ako poleno. Samozrejme, ráno si nič nepamätal, gúľal na nás krvou podliate oči a celé nočné divadlo zakončil vetou: "Vy už nepite, lebo sa vám potom snívajú riadne pi...viny..."

Michaela Jašurková

Michaela Jašurková

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Krátko a výstižne - učka Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu