No, a čo má robiť, keď je málo tých čo majú odvahu kričať?!
Často sa objavujú správy o tom, že sú ľudia(?), ktorí popierajú existenciu holokaustu počas druhej svetovej vojny. My, Európania sa snažíme aj 64 rokov po ukončení 2. svetovej vojny si pripomínať jej hrôzy, lebo zabudnutie znamená neuvedomenie nebezpečenstva a možnosti pripustiť praktiky koncentračných táborov na riešenie problémov, ktorých ani dnes nie je málo.
Pedagogická prax tvrdí od čias Komenského, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Preto školy organizujú exkurzie s deťmi na najstašnejšie miestá holokaustu: do Osvienčimu - Auschwitz a Osvienčimu II - Birkenau. Sú to miesta presiaknuté hrôzou a utrpením. Bola som tam, a dodnes som zdesená z toho čo som tam videla, a obdivujem každého, ktorý sa odtiaľ po 2. svetovej vojne vrátil a našiel v sebe silu žiť ďalej a netúžiť po krvnej pomste.
Potrat je aj z vedeckého hľadiska vraždou. Veď v momente počatia sú odovzdané všetky genetické informácie, a svojim spôsobom už je predurčené aký človiečik sa narodí. Napriek tomu, to nazývame "riešením" pre ženu v krízovej situácii. To znie ako keby sme povedali, že holokaust je riešením krízy. Veď to znie obludne!!!!!!!!! Nijaká vražda nie je riešením!
Je pravdou, že zábery z potratov sú šokujúce. Lenže jedine názorná ukážka má silu pohnúť svedomím a vedomím človeka. A preto, aj keď s hrôzou, ale sa pozrime na tieto obrazy a pýtajme sa sami seba bez egoizmu, nie sme podobní tým, ktorí v hlbke srdca schvaľujú riešenia kríz vraždami nevinných??????????
P.S.
"Keď zachrániš dieťa, zachrániš národ." L. Ron Hubbard
