Zachytila som správu, že kdesi v Nemecku odstraňujú kríže a obrazy z kostola, kde majú byť ubytovaní utečenci a migranti - mohamedáni, vraj aby ich naše symboly neurážali. Toľká ohľaduplnosť! Mám ale pocit, že takéto "gesto" je zbytočné a nanajvýš kontraproduktívne. Keď našinec - či kresťan, či liberál, či ináč orientovaný, alebo "iba" človek občas konzumujúci alkohol - príde do krajiny, kde panuje islamské náboženstvo, môže svoje životné stereotypy uplatniť iba dvakrát - a to prvý a poslednýkrát. A to z jednoduchej príčiny:
islám netoleruje iné vierovyznanie, všetci sme neveriaci psi, ktorí sa buď obrátia, alebo si zasluhujú smrť
islám netoleruje ani liberálne zmýšľanie - odôvodnenie je to isté
islám netoleruje ani "inú" sexuálnu orientáciu - jej praktizovanie má za následok ukameňovanie
islám netoleruje ani občasné použitie alkoholických nápojov - ani takého človeka trest neminie
O tom ani nehovorím, že žena je menejcenná a nesvojprávna, veď ani do obchodu nemôže ísť sama, a kým si naši rómski spoluobčania aspoň priznajú, že "keď sa ...postaví, tak sa rozum zastaví" (tak definovali v jednom televíznom vysielaní dôvod svojho správania), tak mohamedáni aj z toho vinia ženy, lebo nie sú dostatočne zahalené. U nich totiž držanie svojich akýchkoľvek pudov na uzde je prejav slabosti a nie sily - žiaľ.
A títo ľudia sa hrnú do Európy. Lenže Európa namiesto toho, aby demonštrovala pred nimi svoje pravidlá a podmienky, tak ustupuje v každej oblasti. Nedrží sa ani svojej grécko-židovsko-kresťanskej tradícii, ba ani zásad liberalizmu. Teda sa prejavuje ako totálny slaboch a tak ohrozuje našu kultúru, naše hodnoty, naše tradície ba aj naše vierovyznanie. A oni túto slabosť cítia a myslia si, že MUSIA Európu obrátiť na islam, lebo je to ich "svätá" povinnosť. A ich "obracanie" na "pravú" vieru je krvavé a nemilosrdné a neberie ohľad na nikoho. Žiaľ. Pritom, idú sem za vraj lepším životom. Lenže so svojou vierou doma nevybudovali nijaký blahobyt, lebo základ ich viery neumožňuje rozvoj vedy, kultúry a spoločnosti vôbec. Teda keď Európa im slabošsky ustúpi, tak zničia raz dva jej hodnoty, kultúru a tradície a zavládne strach.
Riešením ale nie je nenávisť, ale pevný postoj, vyžadujúci rešpektovanie európskych pravidiel. Treba im pomôcť, ale nesmie sa im ustupovať tak, ako ani oni neustupujú vo svojej domovine nám. Veď prišli nepozvaní a my im ponúkame pomoc, ale máme svoje podmienky a zásady. Nesmie sa nikde v Európe dovoliť, aby tu platila šaria. My máme svoje zákony a oni sa musia nimi riadiť. Keď nie, nech sa páči domov. Nesmú sa v Európe ničiť symboly kresťanstva, lebo aj keď teraz pri zhadzovaní krížov si aj liberáli mädlia ruky, veľmi skoro pochopia, že po krížoch nasledujú aj menšiny, ktorým oni vehementne vymáhajú práva. Nesmú sa v Európe stavať mešity, jedine v prípade a až po tom, keď opravia všetky doteraz zničené kresťanské kostoly a potom recipročne jedna mešita tu, jeden kresťanský kostol v islamskej krajine. A keď môže nás, inak zmýšľajúcich, ráno pri východe slnka budiť krik muezína, tak môžu zvoniť zvony kresťanských kostolov. Akceptovanie, alebo zamietnutie týchto pravidiel nám odkryje pravú tvár utečencov, či migrantov.
Áno, milujme ich, pomáhajme im, ale nezavrhnime pritom svoje vlastné hodnoty a presvedčenie, lebo aj, a v prvom rade za naše deti sme zodpovední.
