Najnovšia májová správa od Centre for Research on Energy and Clean Air (CREA) prináša na prvý pohľad optimistické správy: ruské príjmy z fosílnych palív klesli na najnižšiu úroveň od začiatku invázie. Znamená to, že sankcie konečne fungujú naplno? Keď sa pozrieme pod povrch čísel, obraz je omnoho zložitejší a odhaľuje fascinujúcu hru na mačku a myš medzi Ruskom a Západom.
Ako to teda je so sankciami?
Hlavný titulok správy je jasný: ruské denné príjmy z fosílnych palív klesli v máji na 565 miliónov EUR, čo je historické minimum. Príjmy z ropy prepravovanej po mori (pozn. ide o surovú (nespracovanú) ropu, ktorá sa transportuje tankerovými loďami medzi producentmi a odberateľmi v rámci medzinárodného obchodu.) klesli o 8 %, čo naznačuje, že kľúčový nástroj sankcií – cenový strop na ropu – má svoj efekt. Tieto čísla sú nepochybne pozitívnym signálom a ukazujú, že ekonomický tlak na Kremeľ sa stupňuje. Ale práve tu sa objavuje niekoľko paradoxov.
Paradox č. 1: Návrat západných tankerov
Jedným z najprekvapivejších zistení správy je, že podiel tankerov krajín G7+ (pozn. G7+ je medzivládna skupina zložená z post-konfliktných a krehkých štátov, založená v roku 2010 vo Východnom Timore. Na rozdiel od skupiny G7 (zoskupenie ekonomicky vyspelých krajín), g7+ združuje najmä štáty s nízkou mierou rozvoja a vysokou zraniteľnosťou (napr. Afganistan, Južný Sudán, Haiti, Sierra Leone a iné) na preprave ruskej ropy dramaticky stúpol – z 35 % v januári na 54 % v máji. Naopak, podiel tzv. „tieňovej flotily“ (tankery s nejasným vlastníctvom a poistením) klesol. Ako je to možné?
Odpoveď leží v cene. Priemerná cena ruskej ropy Urals v máji klesla pod cenový strop 60 USD za barel (približne na 57 USD). Tým pádom sa jej preprava na lodiach vlastnených alebo poistených v krajinách G7+ stala legálnou. Rusko teda nemusí platiť prémiu za rizikové služby „tieňovej flotily“, keď môže využiť štandardné a lacnejšie západné služby. Sankcie tu fungujú presne podľa svojho dizajnu, ale zároveň to ukazuje, ako flexibilne sa systém dokáže adaptovať. Nie je to porušenie pravidiel, ale ich využitie.
Paradox č. 2: Kto v skutočnosti platí Rusku?
Kým celkové príjmy klesajú, štruktúra ruského exportu sa radikálne zmenila. Správa CREA jasne ukazuje, že hlavnými odberateľmi sú dnes Čína a India.
Čína zostáva najväčším nákupcom, pričom jej dovoz ruského uhlia sa v máji zdvojnásobil.
India zaznamenala historicky najvyšší dovoz ruského uhlia a naďalej je druhým najväčším odberateľom ruských fosílnych palív celkovo, najmä ropy.
Zároveň nesmieme zabúdať na Európsku úniu. Hoci sankcie na ropu sú rozsiahle, EÚ zostáva najväčším odberateľom ruského LNG (skvapalneného zemného plynu), ktorý nie je pod sankciami. Krajiny ako Belgicko, Francúzsko a Španielsko dovážajú obrovské objemy. Okrem toho Maďarsko a Slovensko naďalej dovážajú ropu ropovodom Družba na základe výnimky, čo podľa CREA využívajú na to, aby neznižovali svoju závislosť od Ruska.
Skryté riziká: Lode duchov a prekládky na mori
Aj keď podiel „tieňovej flotily“ klesá, tieto často zastarané a pochybne poistené lode stále predstavujú obrovské ekologické a finančné riziko, najmä keď prechádzajú európskymi vodami. Prípadná nehoda by mohla spôsobiť katastrofu, ktorej náklady by niesli pobrežné štáty EÚ.
Znepokojujúci je aj nárast prekládok z lode na loď (tzv. STS operácie) v európskych vodách, ktorých hodnota stúpla o 55 %. Paradoxne, až 93 % týchto operácií vykonávali práve lode G7+. To síce naznačuje, že sa tieto aktivity presúvajú do transparentnejšieho prostredia, ale zároveň to potvrdzuje, že európske vody slúžia ako logistický hub pre ruskú ropu smerujúcu do sveta.
Záver: Čo ďalej?
Analýza májových dát ukazuje, že sankcie nie sú statická stena, ale dynamické bojisko. Na jednej strane sa podarilo znížiť celkové príjmy Ruska, čo je kľúčový úspech. Na druhej strane sa Rusko úspešne preorientovalo na nové trhy a systém sa naučil využívať medzery a pravidlá vo svoj prospech.
Správa CREA navrhuje niekoľko logických krokov, s ktorými stotožňujem:
Zníženie cenového stropu: Súčasný strop 60 USD je príliš vysoký. Zníženie na 45 USD alebo dokonca 30 USD (čo je stále výrazne nad ruskými produkčnými nákladmi okolo 15 USD) by podľa analýzy dramaticky okresalo príjmy Kremľa.
Prísnejšie presadzovanie a postihy: Je nutné aktívne trestať subjekty, ktoré cenový strop porušujú. Súčasné tresty sú príliš mierne.
Je najvyšší čas začať sa zaoberať dovozom ruského LNG do EÚ a zamedziť obchádzaniu sankcií cez rafinérie v tretích krajinách.
Májové čísla sú teda varovným signálom. Ukazujú, že bez neustáleho prispôsobovania a sprísňovania sankčného režimu hrozí, že sa jeho účinnosť časom otupí. Kremeľ dokázal, že je mimoriadne adaptabilný. Otázkou zostáva, či budeme rovnako adaptabilní aj my.
