V polovici roku 2025 potvrdila peruánska prezidentka Dina Boluarteová kontroverzné rozhodnutie svojej vlády: krajina sa zadlží o 3,5 miliardy amerických dolárov, aby kúpila 24 nových stíhacích lietadiel Gripen E od švédskej spoločnosti Saab. Táto investícia predstavuje jeden z najväčších nákupov vojenskej techniky v regióne a súčasne vyvolala otázky nielen o stratégii peruánskej obrany, ale aj o prioritách verejných výdavkov v krajine sužovanej sociálnymi a infraštruktúrnymi problémami.
Historický a geopolitický kontext
Peru má dlhú tradíciu silnej vojenskej prítomnosti, najmä vo vzdušných silách, ktoré už desaťročia strážia jeho rozsiahle hranice a zložité geografické oblasti, od Ánd až po amazonské pralesy. Súčasná flotila obsahuje staršie stroje, ako Mirage 2000, ktoré sú síce spoľahlivé, ale z hľadiska moderných technológií zaostávajú.
Nákup Gripenov E je súčasťou strategického projektu modernizácie FAP (Fuerza Aérea del Perú). Výber tohto modelu je zároveň prejavom snahy diverzifikovať vojenských partnerov a získať technologické transfery, ktoré Švédska spoločnosť Saab prisľúbila v rámci offsetových dohôd. (pozn. obchodná zmluva, pri ktorej predajca veľkej zákazky (napríklad zbraní alebo techniky) súhlasí, že časť obchodu alebo výroby presunie do krajiny kupujúceho)
Gripen E: nový klenot peruánskeho letectva?
Gripen E je považovaný za pokročilý, ale stále relatívne nový model, ktorý ešte nebol testovaný v bojových podmienkach. Jeho predchodca, Gripen C/D, bol využívaný hlavne na monitorovanie a výcvik, nie však v intenzívnych konfliktoch. Výrobná linka je zriadená aj v Brazílii, čo prináša potenciálnu závislosť Peru od susednej krajiny, ktorá má v súčasnosti vlastné politické a ekonomické výzvy.
Hoci boli v úvahu brané aj ďalšie modely ako americký F-16 Block 70 alebo francúzsky Dassault Rafale, tieto stroje ponúkali lepšiu interoperabilitu, no aj vyššie náklady a menšie offsetové príležitosti. Výber Gripenov teda vyplynul z kompromisu medzi cenou, technológiou a ekonomickými benefitmi.
Ekonomická dilema a sociálne napätie
Nákup bude financovaný formou dlhu s lehotou splatnosti až do roku 2050, čo znamená záväzky ďalších generácií. Tento krok vyvoláva kritiku najmä v kontexte, keď mnoho škôl a nemocníc v krajine čelí nedostatkom a chátraniu. Ako zareagovala Karol Paredes Fonseca, peruánska politička : „Kým deti študujú v rozpadnutých školách a nemocnice kolabujú, vláda sa rozhodla zadlžiť krajinu na 3,5 miliardy dolárov kvôli nákupu lietadiel. Nie je to ten správny čas,“ napísala vo svojom kritickom príspevku na sociálnej sieti X.
Nové vojenské paradigma: lietadlá vs. drony
Dôležitým aspektom diskusie je aj menší dôraz na tradičné stíhačky, ako ukazuje skúsenosť z vojny na Ukrajine. Podľa odborníkov, ako je plukovník v zálohe Jorge Gal’Lino, „éra stíhacích lietadiel ako symbolu vojenskej moci pomaly končí. Nová éra patrí dronom a kybernetickej vojne, kde množstvo malých zariadení dokáže prelomiť aj najlepšie obranné systémy.“
Preto sa aj v peruánskej armáde vedie debata o tom, či je 3,5 miliardový nákup veľkých stíhačiek naozaj odpoveďou na výzvy 21. storočia, alebo či by nemala krajina viac investovať do moderných bezpilotných systémov a kybernetickej obrany.
Kritická analýza a otázky do budúcnosti
Rozhodnutie investovať do Gripenov predstavuje jasnú víziu vlády: pripraviť krajinu na možný ozbrojený konflikt a zároveň získať ekonomické benefity z technologického transferu. Avšak je otázne, či tento plán korešponduje s aktuálnou realitou a prioritami Peru.
Zadĺženie krajiny v období sociálnych a infraštruktúrnych deficitov vyvoláva legitímne pochybnosti o správnosti takéhoto kroku. Modernizácia armády je síce nevyhnutná, no mala by byť vyvážená s potrebami občianskej spoločnosti. Tiež sa núka otázka, či bude investícia do tradičných stíhačiek aj naďalej relevantná v čase, keď vojenská technológia a taktiky rýchlo menia paradigmy.
Záver
Modernizácia peruánskeho letectva nákupom Gripenov E je významným strategickým krokom, no zároveň veľkou finančnou záťažou. Vyvoláva diskusiu o prioritách štátu, vývoji vojenskej techniky a miere zodpovednosti voči spoločnosti.
Čo si myslíte?
Je nákup tradičných stíhacích lietadiel v hodnote 3,5 miliardy dolárov naozaj najlepšou investíciou do bezpečnosti krajiny, alebo by sa Peru malo sústrediť na nové formy vojenskej technológie, ako sú drony a kyberobrana?
Ako by mala vláda vyvážiť potrebu modernizácie armády s naliehavými sociálnymi a infraštruktúrnymi potrebami svojich občanov?
Použité zdroje:
Peru confirms purchase of 24 Swedish Gripen E/F fighter jets over French Rafale and US F-16
https://x.com/karolparedesf/status/1940516546167615750
Boluarte confirma que comprará aviones de guerra por 3,500 millones de dólares
El fin del dominio de los aviones de combate
Peru Set to Select Saab Gripen E as New Fighter Jet in $3.5 Billion Deal
