Opätovné zavedenie sankcií voči Iránu, ktoré iniciovali tri európske krajiny (E3- Británia, Nemecko, Francúzsko), môže spustiť reťaz udalostí s vysokým rizikom eskalácie. V piatok v Bezpečnostnej rade OSN neprešiel čínsko-ruský návrh predĺžiť úľavy zo sankcií, čím sa definitívne aktivoval mechanizmus „snapback“. Pre západné mocnosti ide o krok, ktorý má potrestať Irán za nedodržiavanie jadrových záväzkov, no zároveň môže viesť k zastaveniu spolupráce Iránu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (ďalej MAAE), vzniku informačného vákua a následnému budovaniu alarmujúceho naratívu o iránskom jadrovom programe, čo sa ľahko môže premeniť na zámienku pre vojenský zásah.
Prvým krokom bude pravdepodobne okamžitá reakcia Iránu, ktorý v odpovedi na maximálny tlak ukončí akúkoľvek spoluprácu s MAAE. Odchodom inšpektorov MAAE z krajiny vznikne pre Západ a Izrael informačné vákuum, keďže stratia akýkoľvek priamy dohľad nad iránskym jadrovým programom.
Práve táto neistota vytvorí priestor na presadzovanie najhoršieho možného scenára. Bez medzinárodných pozorovateľov, ktorí by mohli tvrdenia overiť, budú môcť Spojené štáty a Izrael verejne argumentovať, že Irán sa tajne a v zrýchlenom tempe blíži k výrobe jadrovej bomby. Takto vytvorený politický tlak a atmosféra strachu môžu poslúžiť ako zámienka na začatie vojenského útoku.
Vojenský útok na Irán je reálnou možnosťou, pričom je pravdepodobné, že by sa do neho okrem Izraela zapojili opätovne aj Spojené štáty. Takáto operácia by však nebola jednostrannou záležitosťou. Irán demonštroval svoju schopnosť zasiahnuť Izrael balistickými raketami a dal jasne najavo, že disponuje oveľa väčším arzenálom. Okrem priamej vojenskej odvety má Irán aj schopnosť uzavrieť Hormuzský prieliv, čo by malo zničujúce následky pre svetovú ekonomiku.
Kľúčovým problémom je však efektivita takéhoto útoku. Podľa analýz má Irán schopnosť vyvíjať jadrové zbrane v tajných, hlboko podzemných zariadeniach. Tieto ciele sú pravdepodobne mimo dosahu aj najsilnejších amerických protibunkrových bômb. Z toho vyplýva, že vojenský úder nedokáže úplne garantovať zničenie iránskeho jadrového programu, ak sa Teherán rozhodne pokračovať.
Záver je teda jednoznačný: vojenský útok by problém nevyriešil. Namiesto toho by viedol k nebezpečnej eskalácii, masívnej iránskej odvete a potenciálne k širšiemu regionálnemu konfliktu. Jediný spoľahlivý spôsob, ako zničiť iránsky jadrový program, by si vyžadoval pozemnú inváziu, ktorá je však považovaná za vylúčenú. Obnovenie sankcií tak nasmerovalo situáciu do vysoko rizikového scenára, v ktorom ani jedna zo zúčastnených strán nedosiahne svoje strategické ciele a riziko eskalácie do ozbrojeného konfliktu sa výrazne zvyšuje.
