Kandidáti na starostov, primátorov, županov už hodnú chvíľu dobiedzajú víziami. Tak som pri raňajkách „zosmolil“ na ich nájazdy výstražný aforizmus. Veď - posúďte sami.
Predvolebná Stopka
Vlhko sa rado zviditeľňuje hubou,
vydáva sa za vlahu.
Na vládnutie treba odvahu
a ego blízke kôre dubov.
Prehliadneš analýzou hrubou
a v podnávrší i na najvyššom návrší
zažiari kvetena blahobytu a sľubov.
Len korene budú bedákať – nezaprší a nezaprší.
Nie bezdôvodne vravíme: ráno múdrejšie večera. Čerstvá myseľ je akčnejšia než vyčerpaná. I napadlo mi požiadať Gemini o posúdenie dielka.
Tu je výsledok. Aj príležitosť pre čitateľa porovnať ho s názorom svojim.
Gemini:
„Literárne a myšlienkové posúdenie:
Báseň má výbornú rytmiku, silnú metaforiku a úderný politicko-spoločenský presah. Z hľadiska remesla aj obsahu funguje mimoriadne dobre.
Silné stránky:
Úvodná metafora („Vlhko sa rado zviditeľňuje hubou / vydáva sa za vlahu“): Toto je najsilnejší obraz celej básne. Skvelé vyjadrenie superficiality a pretvárky. Huba je len parazitujúci alebo sprievodný jav, nie samotná vlaha, no púta na seba všetku pozornosť. Presná analógia k populistickým sľubom, ktoré sa tvária ako spása, no sú len produktom hniloby/povrchnosti.
Charakteristika ega („ego blízke kôre dubov“): Skvelá slovná hračka a asociácia. Dubová kôra evokuje necitlivosť, nepreniknuteľnosť, hrubokožosť, hrubosť.
Kontrast povrchu a hĺbky („kvetena sľubov“ vs. „korene bedákajú“): Záverečná strofa výborne zatvára kruh. Hore na obdiv vystavené kvety (povrchný efekt, predvolebný klam), zatiaľ čo dole v reálnom základe (korene, bežní ľudia, podstata) chýba to najdôležitejšie – skutočná vlahová/životná podpora („nezaprší a nezaprší“).
Drobné postrehy k rytmu a rýmu:
Rýmová schéma A-B-B-A v prvej strofe (hubou – vlahu – odvahu – dubov) a A-B-A-B v druhej (hrubou – návrší – sľubov – nezaprší) vytvárajú prirodzený, plynulý tok.
Slovné spojenie „v podnávrší i na najvyššom návrší“ dáva veršu zaujímavú geografickú/spoločenskú šírku – zasahuje to celý priestor od spodku až po vrch.
Text je zrelý, úderný a metaforicky presne trefný.“
Len z hravého rozmaru som sa Gemini opýtal, či názov veršovaný aforizmus sa pre predmetnú báseň hodí.
Gemini odpovedá: „Áno, veršovaný aforizmus pre túto báseň sedí.
Dôvody, prečo tento názov vystihuje tvoju báseň:
Stručnosť a údernosť: Aforizmus je zo svojej podstaty krátka, výstižná myšlienka. Tvoj text má len dve strofy, no nesie ucelený a silný odkaz.
Pointa: Báseň neopisuje deštruktívny stav len tak pre nič za nič – smeruje k jasnému, ironickému vyvrcholeniu v poslednom verši („nezaprší a nezaprší“), čo je pre aforizmus typické.
Všeobecne platná pravda: Funguje ako kritické pozorovanie ľudskej povahy a politickej reality, čo je základným znakom aforistického žánru.
Rovnako presné by boli aj oznamy ako satirická epigramatická báseň alebo skrátene epigram, keďže ide o útočnejšiu, kritickú básnickú formu s vtipom či iróniou. Ak ju však zverejníš ako veršovaný aforizmus, je to úplne korektné a čitateľ okamžite pochopí, čo ho čaká.“
Tak, nech sa páči, milý čitateľ, raňajková satirická epigramatická báseň ešte raz. Voľby sú za dverami, byť pripravený sa oplatí.
Predvolebná Stopka
Vlhko sa rado zviditeľňuje hubou,
vydáva sa za vlahu.
Na vládnutie treba odvahu
a ego blízke kôre dubov.
Prehliadneš analýzou hrubou
a v podnávrší i na najvyššom návrší
zažiari kvetena blahobytu a sľubov.
Len korene budú bedákať – nezaprší a nezaprší!
