Nová Bermudská záhada? Tentoraz - obdĺžnik...

Písmo: A- | A+

Minulý týždeň som telefonoval s organizáciou, ktorej je stavebníctvo bližšie ako blízke. Na otázku, či niekto z nich alebo v štáte kontroluje profesijnú oprávnenosť, odbornosť stavebných pracovníkov, konkrétne na stavbách

drobných stavebníkov, odznela odpoveď, že oni sa tým nezaoberajú.

LEN MY TO VYRIEŠIME

Na druhú moju otázku podfarbenú vedomou naivitou, či môžem dať do vznikajúcej zmluvy o dielo požiadavku, aby rodinný dom realizovala firma len s certifikovanými a pokiaľ možno skúsenými stavbármi, som počul toto: „My to neriešime, a ani nikto iný. Je to vaša vec...“  

V duchu som súhlasil, áno, je to moja, naša vec. Všetko v tomto štáte je vecou nás všetkých.  Viac než polovicu svojho produktívneho života predsa robíme na správu našich vecí... A správa našich vecí poriadne škrípe. Nielen na najvyšších postoch. Sledujeme to denne v médiách. I aktuálna europoslanecká návšteva je toho dôkazom.

Verejnú poklonu si zaslúžia tí autori mediálnych výstupov, ktorí zdroje škripotu menujú. Javí sa to ako jedna z mála efektívnych ciest výchovy príkladom.

V záujme systémovejšieho riešenia som však do mikrofónu stručne zaoponoval: Lenže potom nečudo, že pri takých praktikách nám v stavebníctve na plný úväzok pracujú aj náhodní majstri, možno aj nechcene začiatočníci – bývalí aj nedávni kuchári, čašníci, hudobníci, krajčíri... A bez kontrolovanej kvalifikácie či rekvalifikácie. Prekvapujúce? Nie. Systémová chyba.

Ak sa nateraz vyhneme adresnému zabŕdnutiu do iných rezortov s podobným vývojom a chvíľu ešte zotrváme v stavebníctve, naďabíme aj na takéto odporúčanie: Z biedy nekvalitnej produkcie jeho odborníkov (opak tých pravých, skúsených, zodpovedných, čestných, pred fortieľom ktorých klobúk dolu) nás, vraj, vytrhne prieskum klientskej spokojnosti a stavební dozori. Bodaj by...

V tomto duchu mi očakávanú kvalitu – hodnotu za investované peniaze – garantuje aj diskutér, plným menom 01-02-03, pod mojim nedávnym článkom tu na Sme.sk Dom na kľúč? S pokojom sa lúč – zdravý spánok je fuč! Úprimne mu za radu verejne ďakujem. 

ŠTATISTICKÁ ÚVAHA V KOCKE

Zo siedmich reagujúcich čitateľov uvedeného príspevku (z 1 905 celkových) však radcovi palec dolu dali šiesti. Z pohľadu počtu hlasujúcich síce žiadna diskusná sláva, avšak vzhľadom na obsah a predpokladaný dosah rady o dozoroch je verdikt ich hlasovania 6:1 rozhodujúcou názorovou prevahou. A v každej porote názor z čohosi plynie, čosi naznačuje a čosi rieši aj formuje. Okoreňme teda tento konkrétny poltuctový faktickou a určite nie ojedinelou skúsenosťou z nášho štátopriestoru.

PREŠÍBANÝ OBDĹŽNIK! UNIKOL ZRAKOM DESIATICH PROFESIONÁLOV

Výrazný priestorový posun mojej budúcej stavby elitnou firmou, viď citovaný článok, som zaregistroval minulý august v podvečer posledného pracovného dňa. Na druhý deň ráno som sa pred vztýčenými kolíkmi naznačujúcimi rodinný dom stretol so stavebným dozorom.

S prvým. Počas viacminútového rozhovoru mu ani nenapadlo skontrolovať lokalizáciu pripravovaného objektu a ani neprišiel na to, že je priestorovo posunutý. Na chybu v meraní majstrov stavbárov som ho naviedol konkrétnou poznámkou. Stavebný dozor nad ich vyše štvormetrovým omylom iba stoicky pokrčil plecami: „No a čo?“

Toto jeho „No a čo?“ vo vzťahu k 430 cm mimo oblasť záujmu objednávateľa, stavebníka a investora v jednej osobe, ale aj vo vzťahu k očakávanej kvalite výstavby celého diela a navyše ešte vo vzťahu k predpokladanej kvalite osobnosti stavebného dozora, ako jej garanta, ma celkom očarilo. Vzalo mi vietor z plachiet spolupracovať s ním ďalej vo funkcii autority, ktorá bude kvalitu diela strážiť a presadzovať.

Druhý dozor bol konateľov človek. Z neho sa v kritickej chvíli vykľul v reáli i v stavebnom denníku iba platonický stavbyvedúci, čiže jedná ruka s konateľom, ktorá druhú ruku myje.  

Tretiemu dozorovi ušlo, že predchádzajúca firma na stavbe nielenže nevyrobila pätku pod komín (obr. 1), čo tiež ušlo platonickému stavbyvedúcemu a jeho konateľovi, ale nepostrehol ani skutočnosť, že ju nevyrobila ani tá „jeho,“ ktorú mal kontrolovať, ba ani jej konateľ!!! V súčte teda štyrom stavebným autoritám (...) a ich šiestim pracovníkom po sebe!!!

Obrázok blogu

Obr. 1: Nová Bermudská záhada! Tentoraz – OBDLŽNÍK! Zrakom stavbárov dvoch firiem v krátkom slede, čiže minimálne šiestim pracovníkom v akcii, aj dvom stavebným dozorom a navyše ešte aj dvom konateľom sa naprojektovaná obdĺžniková pätka pod komín v strede stredového základu v dokumente jednoducho neukázala. V rozhodujúcich chvíľach im koperfieldovsky mizla pred očami, v konečnom dôsledku ako lode a lietadla v Bermudskom trojuholníku. Nik z nich, teda z najmenej desiatich zodpovedných(?) osôb živiacich sa stavbarčinou, ju v projekte nezazrel, ani v základoch nevyrobil. Hoci plnohodnotné ako peniaze, ktoré "majstri" zinkasovali, mali základy byť až s oporou pod komín na jej určenom mieste.

Od štvrtého stavebného dozora som už prezieravo žiadal zmluvu, ktorú používa v praxi. Dodnes ju nemám...

Nuž teda, ako a podľa akých kritérií hľadať a nájsť piateho stavebného dozora? A kde je záruka, že bude spoľahlivejší a že nebude len stavbárstvom zlanárený z inej profesie?

Logicky tu vystáva aj otázka klasika: Kto bude kontrolovať kontrolórov? V danom prípade stavebného dozora?

EŠTE KLIŠÉ „PIKOŠKA“

Ten tretí dozor ani „jeho“ konateľ neustriehli ani proces, ktorým obvodový styrodúr okolo základovej dosky ukotvili jemu „podriadení“ stavbári  zo 79 kusov v 63!!! prípadoch najexkluzívnejšie, ako sa dalo. To jest s niekoľko centimetrov trčiacimi hlavičkami nad úroveň plochy. (Obr. 2)  Že prečo?  

Obrázok blogu

Obr. 2: Asi preto, aby bolo každému na prvý pohľad jasné, že dielo majstrov nie je žiadna mágia, že styrodúr na DT tvárniciach nedrží len silou vôle...

TAKÁ JE DOBA

Prax v našom stavebníctve, a nielen v ňom, zrejme celkom presne kopíruje na chvíľu obídený záver úvodného rozhovoru s pracovníkom organizácie, ktorej je stavebníctvo bližšie ako blízke: „Taká je doba,“ priletel povzdych z druhej strany linky.

Poviete si, uvedené u nás samozrejmosť. Áno. No aj užitočné utvrdenie sa v poznatku, že štát nie je funkčný tak, ako by to vyhovovalo denným potrebám más – obyvateľstvu, nám, ľudia!

Predstavte si, že také (opísané) šlendriánstvo, aké panuje (nielen) v stavebnom rezorte, by panovalo napríklad v justícii alebo zdravotníctve, ktoré nám všetkým bez výnimky zabezpečuje to najcennejšie – zdravie a spravodlivosť. ... Vžime sa len do predstavy, že nás nemoc alebo nehoda prikvačí na operačný stôl a operovať nás bude expert podľa videa na You Tube, ku ktorému bude počas zákroku odbiehať. Alebo že vám nenávratne vyberú jednu časť párového orgánu a histológia zistí, že bol zdravý. To len napríklad.

Ostatné známe faux pas našich odborníkov si, prosím, vybavte sami. A doplňte nimi mozaiku fatálnych následkov. Ku príkladu takých, aké sa aktuálne vyskytli v Chicagu a v Moskve. A to našej praxi vravíme pokroková, realita tretieho tisícročia...

Čo je nie akým-takým, ale jedným z istých riešení? Garancia šlendriánom, že budú menovaní. A že sa im to zapíše do knihy ich povesti.

To si môžeme ustrážiť my sami, priatelia. Aj bez platonických rezortov a komôr. A postupne nastane na Slovensku doba všeobecného vyžadovania každodennej kvality. Nielen za peniaze. Bude to ako v prípade úsmevu – daru kultivovaného kultivovanému. Raz sa kompetentnosť, odbornosť a kvalita (zámerne opomínam synonymá) v tej našej malej republike predsa musí stať otázkou cti.

Myslíte inakšie? Potešme sa navzájom – svojimi názormi.

Skryť Zatvoriť reklamu