Americká sonda Perseverance pri svojom pristávaní na Marse v roku 2021 využila špeciálny systém, ktorý dokázal rozpoznávať vhodnejšie miesto na samotné “položenie” rovera na povrch. Nebola to však umelá inteligencia v pravom zmysle slova. Pred niekoľkými dňami však sonda urobila prvý historický krok v skúmaní vemíru – v našom prípade Marsu – s využitím umelej inteligencie.
Umelá inteligencia pripravila a naplánovala presnú trasu ďalšej etapy, po ktorej má sonda Perseverance prejsť. Stalo sa tak v podstate prvýkrát v histórii.
Ako prebieha ovládanie pohybu sondy na Marse
Samotné pohyblivé povrchové sondy (rovery) sa nepohybujú na povrchu Marsu pomocou žiadneho diaľkového ovládania. V podstate by to ani nebolo možné, o tom som písal dávnejšie v jednom zo svojich článkov. Rovery na Marse sa pohybujú trochu “komplikovanejším” spôsobom. Ich trasa je presne naplánovaná tak, aby sa dostali na všetky potrebné miesta, ktoré potrebujeme preskúmať, prípadne z ktorých potrebujeme odobrať vzorky a analyzovať ich na mieste pomocou palubného systému, prípadne zosnímať, alebo v prípade rovera Perseverance aj uložiť do špeciálnej nádoby, ktorá bude neskôr prenesená inou sondou na Zem k ďalšiemu laboratórnemu skúmaniu a analýze.
Video vyššie znázorňuje podrobnú simuláciu pohybu sondy Perseverance po povrchu Marsu na základe presne naplánovaných trasových bodov. Táto trasa bola naprogramovaná tímom operátorov.
Takáto trasa teda nie je naplánovaná “len tak”. Je starostlivo zvážená celým tímom špecialistov. Samozrejme planetárni vedci majú často aj trochu “strelené nápady”, pretože ich zaujímajú tie najrizikovejšie miesta – hlboké kaňony, strmé svahy, nánosy príliš jemného pieskového regolitu, kde by mohla sonda uviaznuť a podobne. Preto v týchto analytických a plánovacích tímoch a poradách neraz panuje najprv nadšenie a zároveň tak trochu vytriezvenie (a možno aj škrípanie zubami, čo už).
Takže si to zhrňme. Trasa je naplánovaná, nasleduje presné vyznačenie uvedenej trasy v digitálnom mapovom systéme pre danú lokalitu, potom sa trasa musí presne naprogramovať – každý jemný pohyb, každé otočenie, každá zastávka a podobne. Každý jeden krok. Potom sa celá sekvencia testuje pomocou simulácie, či nie je chybná, niekedy sa dokonca testujú niektoré kroky aj na dvojčati rovera na testovacom polygóne tu na Zemi. Samozrejme keď ide o komplikované manévre, ktoré môžu predstavovať prílišné riziko (to sú tie “strelené nápady”, ak prejdú schválením). No a potom hurá, celá sekvencia sa nahrá na diaľku do rovera. Nahratie prebehne odoslaním dát zo Zeme pomocou siete Deep Space Network, sonda na Marse ich príjme, palubný počítač sekvenciu nahrá a spustí presne vtedy, keď má. No a sonda sa potom pohybuje sama autonómne, vykoná to čo treba a odošle získané dáta smerom na Zem. No a tu sa potom tešíme, alebo sme zhrození, ak sa stalo niečo v štýle “uuupppps”.
To som však odbočil k tradičnej metóde “ovládania” sondy/rovera. V prípade použitia umelej inteligencie (AI), ku ktorému došlo nedávno, to však bolo trochu inak. Vlastne trochu dosť inak.
AI a plánovanie trasy sondy na povrchu Marsu
Na videu nižšie môžte vidieť, ako videla sonda Perseverance povrch okraja krátera Jezero počas pohybu po trase naplánovanej a vykonanej pomocou umelej inteligencie. Pohyb je vo videu zrýchlený, inak by ste to sledovali dva dni. Sonda sa v skutočnosti po povrchu Marsu pohybuje naozaj a doslova slimačím tempom.
Umelá inteligencia nám teda pomohla navigovať rover na Marse, čo predstavuje významný krok v autonómnom výskume inej planéty. O čo teda vlastne išlo? Jdnoducho povedané - umelá inteligencia samostatne riadila sondu Perseverance s využitím vizuálnych funkcií na plánovanie bezpečnej trasy a jazdy po povrchu Marsu bez toho, aby sa akokoľvek spoliehala na ľudských plánovačov.
Sonda Perseverance takto uskutočnila prvý komplexný pohyb po celej sekcii požadovanej trasy na červenej planéte, ktorá bola naplánovaná len umelou inteligenciou. Demonštrácia sa konala 8. a 10. decembra 2025 pod patronátom Jet Propulsion Laboratory (Caltech a NASA) v Pasadene v južnej Kalifornii. Počas testu generatívna umelá inteligencia zvládla úlohu výberu trasových bodov pre rover (podrobný plánovací proces, ktorý tradične vykonávajú ľudskí operátori).
Táto demonštrácia nám teraz ukázala, ako ďaleko sa posunuli naše schopnosti a rozširuje spôsoby, akými budeme skúmať iné planéty. Autonómne technológie, ako je táto, môžu pomôcť planetárnym robotickým misiám fungovať efektívnejšie, reagovať na náročný terén a zvyšovať vedecký prínos s rastúcou vzdialenosťou od Zeme. Aj toto je jedným z veľkých prínosov umelej inteligencie, ktorá sa dá takto priamo použiť v aplikovanej planetárnej vede a v kontrole a plánovaní robotických kozmických misií.
Ako umelá inteligencia navigovala samotnú sondu
Na vykonanie demonštrácie plánovací tím použil formu generatívnej umelej inteligencie (vizuálne modely). Tieto modely analyzovali existujúce informácie z dátového súboru povrchových misií JPL a čerpali z rovnakých obrázkov a údajov, ktoré bežne používajú ľudskí operátori.
Na základe tejto analýzy umelá inteligencia vygenerovala trasové body – pevné miesta, kde rover preberá novú sadu inštrukcií – čo umožnilo roveru Perseverance bezpečne sa pohybovať v náročnom teréne na Marse.
Úsilie bolo koordinované z Centra operácií roverov (ROC) JPL a vykonané v spolupráci so spoločnosťou Anthropic s využitím modelov umelej inteligencie Claude AI.
Táto animácia bola vytvorená s použitím údajov získaných počas pohybu sondy Perseverance 10. decembra 2025 po okraji krátera Jezero na Marse. Bledomodré čiary znázorňujú trasu, ktorou sa pohybujú kolesá sondy. Čierne čiary vinúce sa pred sondou znázorňujú možnosti trasy, ktoré rover zvažuje. Biely terén je výšková mapa založená na údajoch z rovera. Modrý kruh, ktorý sa zobrazí blízko konca animácie, je trasový bod.
Ako bola umelá inteligencia zapojená do procesu plánovania
Počas pohybu Perseverance v priebehu marťanských dní (sol) 1 707 a 1 709, tím misie prešiel na plánovanie trasy pomocou generatívnej umelej inteligencie. Systém analyzoval snímky z orbitálnej dráhy s vysokým rozlíšením z kamery HiRISE (High Resolution Imaging Science Experiment) na palube sondy NASA Mars Reconnaissance Orbiter spolu s údajmi o sklone terénu odvodenými z digitálnych modelov reliéfu.
Po identifikácii kľúčových povrchových prvkov – skalného podložia, výbežkov, nebezpečných balvanových polí, piesočných vlniek a podobne – umelá inteligencia vytvorila trasu súvislej jazdy, ktorá zahŕňala všetky požadované body.
Pred odoslaním príkazov na Mars, inžinieri misie spustili pokyny vygenerované umelou inteligenciou cez virtuálnu repliku rovera. Tento proces overil viac ako 500 000 telemetrických premenných, aby sa zabezpečila plná kompatibilita plánu s palubným softvérom sondy.
Dňa 8. decembra prešla Perseverance 210 metrov pomocou trasy vygenerovanej umelou inteligenciou. O dva dni neskôr sonda prešla ďalších 246 metrov.
Celkom fajn, čo myslíte?
Viac podrobných info o výskume Marsu, nájdete ja na mojom osobnom webe, (väčšinou anglicky), alebo aj v slovenskej sekcii môjho webu, venovanej priamo Marsu.
