A o pár dní som pochopil prečo prvá vlna nepokojov zostala viac menej bez povšimnutia policajnych zložiek. Doslova a do písmena len kontrolovali a usmerňovali ten šialený dav, ktorý si robil čo chce. Až po upadnutí nálad sa začalo vyšetrovanie a zatváranie ono viete v Británii a hlavne v Londýne máte kamery na každom kroku a tak nebolo tažké viac menej vinnikov vypátrať a doslova eliminovať aj keď si to odskákalo pár obchodov a zopár podpálených budov. Bilancia strát na ľudských životoch? Jeden mŕtvy. Aj toho zastrelili nejaki mladici z gangu keď využili chaos v uliciach a zastrelili protivníka z nepriateľskej bandy. Čo tým chcem povedať. Po zhliadnutí dnešných manévrov z pred budovy NR SR som si urobil jasne ucelený obraz o policii Slovenskej republiky. A verte mi moje pocity ma nikdy nesklamali. Dám svoj krk nato, že tí naši oplašenci zelení keby boli minulého roku v Croydone tak tých milých Angličnov začnú v záujme bezpečia rovno strieľať. Keď som videl tú špinu v uniformách pred našim parlamentom keď som videl ako v radoch príslušníkov bezpečnosti boli doslova našpikovaný agenti tak sa mi chcelo z toho plakať. A tie hlúpe výzvy z megafónu! Vraj opustite priestranstvo. Zbohom sloboda! Nuź čo už ako sa vraví musíš chváliť toho koho chlieb jedávaš. Ano oni si chudáci naši robili len svoju prácu. Ale ja sa pýtam kto im velil kto im dal príkaz. Kto je za toto všetko zodpovedný. Ten človek by totiž to mal najneskôr hneď zajtra verejne vysvetlit prečo taký príkaz vydal. Ak tak neurobi tak 2.3.2012 bude musieť tých príkazov vydať viac lebo beda ak nahneváš niekoho kto za pravdu horí. Beda ak siahneš na moju SLOBODU. Lebo plamienok v srdciach ľudí túžiacich po pravde horí pokojne ak však zabrániš poznaniu pravdy rozhorí sa neudržateľným ohňom a ten potom neuhasíte ani vodným delom súdruhovia:)
Listy z Británie alebo kto za pravdu horí.
V mojom prvom článku som tak trošku nazanačil môj postoj k slobodnému životu. V ďalšom vás trošku uvediem do situácie že aj sloboda nám môže doslova prerasť cez hlavu. Nie je tomu tak dávno bolo to v lete minulého roku mi kolega v praci vraví: Počuj kde to ty bývaš? V Croydone? No neviem neviem ako dnes pojdeš domov Croydon je v plameňoch. V prvom momente som si myslel, že si robí žarty a chce ma opat vytiahnuť po praci na pivko, ale hneď ako som si v mobile zapol on-line BBC ma chuť na dobré pivo prešla. Croydon bol v plameňoch a to doslova. Ulica cez ktorú musím prejsť aby som sa dostal domov bola v okruhu dobrych 20 km doslova rozbitá obchody vyrabované v uliciach sa hemžili ľudia s nakradnutým tovarom a centrum Croydonu bolo v plameňoch. Domov mi nešiel ani vlak nepremávalo metro autobusy detto. Dokonca aj taxikár ma odmietol odviesť tým smerom. Môj mechanizmus slobody sa začal prebúdzať a aj napriek nebezpečenstvu som sa vybral domov pešo. Som predsa slobodný človek tak sa mi nemôže nič stať. A ani nestalo. Išiel som cez davy rozbesnetých ľudí rabujúcich obchody míňal som zúfalých anglických policajtov ktorí sa tomu doslova nemo prizerali.
