(Ne)ohľaduplnosť šoférov...

Minulé leto sa mi v autobuse MHD v Banskej Bystrici naskytla neuveriteľná, priam dych vyrážajúca udalosť. Bezočivosť niektorých šoférov priam nepozná hraníc. Naštastie ich nie je tak vela, alebo? Týmto článkom by som chcel len poukázať nato, s čím všetkým sa počas cestovania v mestskej hromadnej doprave počas horúcich letných dní môžete stretnúť...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Obrázok blogu

Odchádzal som z domu na presne vyhliadnutý autobus, ktorým som sa mal dostať do mesta. Úspešne načas som došiel na zastávku, kam o chvíľu prišiel mnou očakávaný autobus. Už keď sa blížil, za volantom autobusu sedel malý, územčistý šofér, na ktorého odhalených rukách bolo vidno výrazné tetovanie. V duchu som si opäť len povzdychol vidiac tohto šoféra, ktorého, napíšem to už hneď na začiatku, mal málokto v láske.

Šofér známy ako poriadne konfliktný, prchký človek so značnou dávkou nervozity, ani tentokrát nedal na svoj prejav "ohľaduplnosti" dlho čakať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Autobus sa pomaly pohýňal a ja som sa posadil o niekoľko sedadiel dozadu od stredových dverí. Na najbližšej zastávke autobus zastal a šofér otvoril aj stredové dvere, nakoľko do autobusu sa snažila nastúpiť mladá mamička aj s hlbokým kočíkom. Už - už som bol pripravený, že podídem k dverám a pomôžem jej, no nebolo treba - zároveň s ňou nastupovala aj jej pomocníčka, zjavne jej známa, ktorá sa jej už automaticky a so samozrejmosťou (nie pre každého z nás danú, hlavne u terajšej mládeže...) chystala kočík pomôcť zdvihnúť do autobusu takým spôsobom, že chcela vystúpiť prvá hore a kočík chytiť v jeho prednej časti. Nemala však šancu...

SkryťVypnúť reklamu

...v tom momente, ako sa začal jej pokus, do nej na celý autobus zreval nervózny šofér so slovami, že to nemôže, pretože v priestore autobusových dverí sa údajne nesmú naraz nachádzať dvaja ľudia a dal obidvom ženám nepriamo najavo, ze kočík musí dostať hore len jedna z nich. Povedal to však takým tónom a dávkou agresivity, že ľudia v autobuse onemeli od úžasu. Samozrejme, že nastupujúce ženy nedbali na slová šoféra a pomohli si aj tak svojim spôsobom.

No, povedzte zažili ste niečo podobné?

A ešte jeden krátky príbeh - ako študent strednej školy som dochádzal z Banskej Štiavnice do Banskej Bystrice. Pri väčšom počte vyučovacích hodín som nestíhal priamy spoj a musel som kombinovať autobus prechádzajúci do ZH cez Hronskú Breznicu a stadiaľ prípoj do Zvolena. Lenže medzi príchodom do Hronskej Breznice a prípojom z nej do ZV bolo sotva 5 minút, čo je hlavne v zimnom období naozaj tesná rezerva, ale aj veľakrát v lete, pri veľkom počte študentov, sa častokrát stávalo, že autobus z BŠ do Hronskej Breznice od začiatku meškal a my - študenti sme častokrát tŕpli, či prípoj stihneme, nakoľko na ďalší spoj sme museli pešo asi 30 minút až do Hronskej Dúbravy a čakať na vlak vyše hodiny.

SkryťVypnúť reklamu

Avšak tento autobus zvykol meškať oproti uvedenému príchodu do Hronskej Breznice max. jednu - dve minútky, to však stačilo nato, aby sme po príchode do cieľa a vystupujúc z autubusu mohli nášmu prípoju do ZV už len zamávať a dívať sa na pred nosom odchádzajúci autobus. Šofér musel vidieť a vedel, že je jediný najbliší spoj do Zvolena, no nebol ochotný počkať, ba niekedy akoby priam provokačne odišiel tak, aby sme to videli.

Podotýkam, toto nebol nejak významný spoj, veľakrát v autobuse sedeli dvaja max. 10-ti ľudia a vychádzal z neďalekej dedinky a končil vo Zvolene. Viackrát sme prosili šoféra, aby pozhovel a tých doslova "pár sekúnd" počkal. Nie, neochota sa prejavila aj tentokrát.

SkryťVypnúť reklamu

Raz som to už nevydržal a nadbehol som si danému prípojnému autobusu na predchádzajúcu zastávku, nie veľmi ďaleko vzdialenú, a tam som nastúpil, zatiaľ čo moji kamaráti čakali na tej ďalšej. Zaumienil som si, že danú záležitosť uprosím, ale tentokrát už aj ja ako rozhorčený mladý študent - tvrdším slovom.

Do najbližšej zastávky sme prichádzali obidvaja - ja a šofér dosť podgurážení adrenalínom a priznám sa, kričajúc jeden po druhom, pričom ja som mu dosť dôrazne dával najavo, že by bolo milé od neho, keby bolo možné na náš autobus chvíľu počkať. Šofér si ale mlel len svoje a vyhrážky fyzického násilia z jeho strany sa začali sypať jedna po druhej.

Moji kamaráti len mlčky a so strachom v očiach (samozrejme ako spoloční trpitelia - nestíhači tohto prípojného autobusu ma v tomto vôbec nepodporili) postupne nastúpili do autobusu. Z mojej strany padla ešte jedna vyhrážka (samozrejme vymyslená), že sa môžem porozprávať s mojim bratrancom ohľadom tohto šoféra.

Moje hádanie sa so šoférom prinieslo však očakávané ovocie. O týždeň, ako sme opäť meškali autobusom cestujúc z Banskej Štiavnice do Hronskej Breznice, tentokrát až 5 minút po odchode prípojného spoja uvedeného v jeho cestovnom poriadku, sme po príchode do Hronskej Breznice opäť zbadali na zastávke zadnú časť nášho prípojného autobusu.

Ale čuduj sa svete - vystupujúc z autobusu prvého sme nemohli uveriť vlastným očiam. Videli sme síce ako doteraz na autobus pred nami, lenže tentokrát neodchádzal - stál na zastávke a dokonca s vypnutým motorom čakal na nás !!! Čakal na nás celých 5 minút navyše, a odvtedy takto zakaždým.

Samozrejme si šofér nenechal pre seba svoje zadosťučinenie a musel nám "hrdo" oznámiť, že daný prípojný spoj sa o mesiac ruší pre jeho nevytaženosť. Ale ja som dosiahol svoje a ešte mesiac som si aj s mojimi kamarátmi užíval istotu, že tento spoj už určite stihnem. :o)

Jozef Osadský

Jozef Osadský

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mám rád prírodu, zachytávanie jej momentov fotografiami, venujem sa nemčine ...Medzi moje záľuby patrí chov papagájov, fotografovanie, plávanie, turistika, filmy - mysteriózne, trilery ...Ponúkam v B. Bystrici doučovanie nemčiny žiakov základných, stredných škôl, ale aj VŠ a dospelých.Viac info: www.nemcina.tkBlueBoard.cz Zoznam autorových rubrík:  PapagájePoéziaPrírodaSpoločnosťÚvahyZdravie

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu