Slováci skončili v skupine tesne pred bránami štvrťfinále, nepodarilo sa nám tak udržať na postupovej vlne a prebojovať sa tretí krát po sebe do vyraďovacej časti. Napriek tomu sa nedá povedať, že by sme hrali vyslovene zle. Stanislav Škorvánek, ktorý ešte nedávno chytal v prvej slovenskej hokejovej lige, sa dokonca stal podľa štatistík najlepším brankárom MS. Potrápili sme favoritov a záverečná fáza základnej skupiny šampionátu ukázala, že slabých súperov sme naozaj nemali. Zlyhanie s Kazachstanom, ktorému mnohí pripisujú stratu šance na postup nebolo, ako sa ukázalo, úplne kľúčové. Ani v prípade výhry by sme totižto nepostúpili. Najväčší problém sme mali s gólovou koncovkou a častým vylučovaním. Zbytočné oslabenia nás dokázali veľmi vyčerpať a to malo určite dopad aj na samotný výkon v zápase.
Tohtoročné majstrovstvá nám priniesli aj veľké prekvapenia, tým určite najväčším bol lotyšský bronzový zázrak. Úprimne im na diaľku gratulujem, pretože ukázali veľkého tímového ducha, bojovnosť a odhodlanie. Štátny sviatok vyhlásený lotyšskou vládou bol už len krásnou bodkou za ich hokejovým snom. Finále Kanady s Nemeckom tiež nebolo úplne očakávané, Nemcom sa podarilo vyradiť nie jedného, ale rovno dvoch favoritov turnaja, USA a Švajčiarsko. Vo finále však dominovali Kanaďania, ktorí získali rekordný 28. titul majstrov sveta.
Na Slovensku je na stole otázka zotrvania Craiga Ramsayho na trénerskej lavičke. Šéf hokejového zväzu Miroslav Šatan aj samotný Ramsey sa vyjadrili, že potrebujú čas na rozanalyzovanie situácie a premyslenie si, ako ďalej. Ak by sa 72 ročný kouč rozhodol odísť do dôchodku, v kuloároch sa spomína práve meno súčasného trénera Švajčiarov, Patricka Fischera. Štýl jeho hry je podobný tomu, ktorý v našom tíme nastavil Kanaďan a práve preto by to mohla byť dobrá voľba. Zmena trénera však určite nie je jedinou témou, ktorú by sme v našom hokejovom svete mali riešiť. Niektorí z našich hráčov pôsobili unavene, veľa z nich pozvánku do reprezentácie odmietlo, takže je jasné, že ak bažíme po úspechoch na medzinárodnej scéne stále potrebujeme investovať do mladých talentov a športu začať prikladať väčšiu dôležitosť, ako je tomu doteraz. Dnes snáď nie je na Slovensku človek, ktorému nič nehovoria mená Slafkovský či Nemec. Na tohtoročnom drafte je naším najhorúcejším želiezkom v ohni Dalibor Dvorský. Hŕstka našich talentov sa však rozpŕchne do sveta a nemôžeme si byť istí, či im klubové povinnosti dovolia pravidelne reprezentovať našu krajinu. Mali by sme byť schopní, aj bez troch či štyroch hviezdnych mien, poskladať taký tím, ktorý sa bude pravidelne umiestňovať v svetovej top osmičke a raz za pár rokov prinesie medailu. Verím, že s adekvátnou podporou od štátu i zväzu, to bude pre hokejovú krajinu ako sme my o pár rokov nie len sen, ale samozrejmosť. Veď predsa, my na to máme!