Može sa totiž stať, že z krízy, keď je dostatok produktov, ale nedostatok peňazí a klamlivého ohodnotenia produktov sa može ľahko (podľa konania USA) stať kríza, keď bude dostatok peňazí, ale nie reálnych, ale tých bezcenných a nedostatok produktov. Takú krízu už ľudstvo zažilo na začiatku 20. storočia. To bola kríza, ktorá uvrhla pólku sveta do chudoby, do takej chudoby, ktorú si súčasní ľudia ani nevedia predstaviť. Inými slovami v USA sa začína "šepkať" o možnej veľkej kríze - "pekelnej kríze", v blízkej budúcnosti, ak USA neudržia v správnom pomere spotrebu, zamestnanosť a infláciu. A hlavne, ako na to poukazujú mnohí zástancovia "Viedenskej školy" na vytváranie neprimeranej imaginárnej - bublinovej ekonomiky, ktorá neodzrkadľuje reálnu ekonomiku. Viedenská škola hovorí veľmi jasne ústami jedného z jej zakladateľov Ludwiga von Misesa: „Neexistuje prostriedok, nástroj na substitúciu peňazí a depozitov za neexistujúci kapitál."
V zásade možno povedať, že východiskom možu byť len slovesá, činnosti, ktoré vyvádzajú z krízy. Aktivity prídavných mien, ktoré riešia problémy len imaginárne sú neúčinné. Z celosvetového hľadiska sme totižto krízu ešte nevyriešili, ba práve možno iba stojíme pred ozajstnou krízou.
