Tak nejako vidím našu realitu. Odkedy si pamätám, vždy sa na Slovensku volilo menšie zlo. V centre pozornosti bolo odstaviť silného a zlého, ktorý by mohol byť ešte silnejším a horším. Ak bolo treba, spájali sa proti zlu všetky sily a zlovestné šíky sa zomkli okolo nepriateľa. Keď padol do prachu a bolo rozhodnuté, radosť z výhry trvala len sekundu. Po nej už prišli obavy - príde ďalší zlý? Hádam hej, bez neho by to pre tie šíky asi nebolo ono.. Nepriateľa predsa musíme mať!
Pravá revolúcia, vzbura, povstanie, zmena, obrodenie (nazvite si to ako chcete) má silu ukrytú v láske, múdrosti a pokore. Učia to rozprávky i život. Mne však ani jedny voľby nepripadali založené na troch spomenutých pilieroch. Raz to bolo o totálnom zastavení zla, raz o voľbe menšieho zla, inokedy zase o prepotrebnom príchode dobra, ktoré je vlastne len "bývalým" menším zlom. Etc., etc., etc.
Čo som sa napočúval rečí typu: "Musíš ísť voliť, lebo to vyhrá ten..", alebo "ak naozaj voľby vyhrá ... a zostaví vládu, môžeme sa pokojne odsťahovať zo štátu", alebo "to ti fakt ďakujem, že si volil tých...". Často, ak som sa otvorene priznal, ma zmietli pod čiernu zem. Pamätám si časy, keď sa kvôli Mečiarovi a Dzurindovi nerozprávali celé rodiny. Neoplatilo sa veru mať vlastný názor, hoci to už bolo pár rokov po revolúcii. Ani dnes nie je jednoduché napríklad pri obede v práci povedať: "Ja volím...." (Samozrejme, ak ste obkolesený ľudmi s mečmi nasmerovanými rovnakým smerom, je to hračka. Spoločne si môžete zagániť.)
Už sa vám stalo, že vás kvôli vášmu politickému názoru niekto urazil? Že na vás niekto zmenil názor? Že vás vysmiali? Že vás presviedčali stredovekými metódami? Ak áno, sme na jednej lodi. Lenže mňa to už nebaví. Chcem zavrieskať tak silno, že šíky si tie meče strčia a odkráčajú. Že nebudem vyberať medzi dobrom, zlom a menším zlom, ale medzi dobrými a lepšími. Že tá krčiaca sa politika nebude čakať, kto rozdrví súpera v boji a znásilní ju, vymaľuje na svoj obraz. Ale že dostane pána, ktorý ju urobí lepšou po každej stránke.
Ja ten boj nepotrebujem. Nepotrebujem dokazovať svoj názor. Nepotrebujem mať pociť, že tí moji vyhrali a bude po mojom. Nepotrebujem mať dôkaz, že som mal pravdu a biť ním inovercov po hlave. Nepotrebujem kričať, ako iní plienili a dokazovať, že moji to robia o 85% menej a ešte k tomu aj slušnejšie. Zdá sa vám, že som znechutený? Som...a ako. V inom kráľovstve som raz videl, ako sa dvaja voliči úplne iných táborov v pohode rozprávali o politike. Rozumel som im, tiež som sa tak chcel porozprávať. Ale v našom kráľovstve som našiel veľmi málo podobných. Darmo, asi chceme, aby niekto predsa len nakoniec vyhral. Alebo aspoň aby niekto prehral....
Tak lovu zdar. Nájdite si nepriateľa...sú aj tu, na blogu, v diskusiách, na ulici, v práci. Dajte mu poriadne, veď ten váš kandidát či strana sú určite najlepší. Ponadávajte mu aspoň do hlupákov, pomôžte súboju dobra, zla a menšieho zla. Veď svet je taký krásny, keď sa kvôli svojmu politickému názoru môžeme hádať, nie?
(Zo spomienok, zážitkov a predstáv naivného človeka. Autor prijme akúkoľvek urážku i posmešok, v podstate slúži ako cvičný terč.)
