Sledoval som nedávnu tlačovú konferenciu nového politického celku, kde známe tváre a ich odborníci predstavili svoj „spásny“ recept na záchranu Slovenska. Ich hlavným tromfom je zníženie dane z príjmu právnických osôb na 16 %. Kritika súčasnej vlády za to, ako šafári so štátnou kasou, je v ich podaní trefná a dá sa s ňou súhlasiť, ale navrhovaný liek je hlbokým omylom.
Pasca menom „Trickle-down economics“
Návrh týchto „dobrodincov“ je postavený na teórii, ktorú preslávil Ronald Reagan v USA v 80. rokoch. Hovorí sa jej „kapajúca ekonomika“. Predpoklad je taký, že ak uľavíte bohatým firmám na daniach, tie budú viac investovať, zdvihnú platy a bohatstvo „prekvapká“ dole k bežným ľuďom.
Realita? V Amerike (aj inde) sa ukázalo, že to neprinieslo nič z toho, čo sľubovali. Bohatstvo zostalo „hore“ na účtoch korporácií a u akcionárov, zatiaľ čo bežný zamestnanec sledoval len rastúce ceny a roztváranie sociálnych nožníc. Ak firma zaplatí nižšiu daň, neznamená to, že vám pridá na výplate. Mám iný model, ktorý nečaká na „kvapky“ zhora, ale dáva peniaze priamo vám.
I keď títo odborníci sľubujú úspory cez zlučovanie ministerstiev a rušenie rôznych úradov, je potrebné vidieť realitu, takéto kroky síce môžu priniesť finančný efekt v horizonte niekoľkých rokov, ale v prvej chvíli to štátnu kasu paradoxne zaťaží nákladmi na odstupné a reorganizáciu, takže v momente, keď ľudia potrebujú pomoc najviac, tieto škrty v rozpočte žiadnu okamžitú dieru nezalepia.
Hneď na úvod musím povedať. Nasledujúce riadky sú písané a počítané „na rýchlo“ a je potrebné brať ich s rezervou. Je to skôr podnet na hlbokú diskusiu a model, ku ktorému by si mali sadnúť analytici, aby ho dotiahli do detailov.
Môj návrh. Prestaňme trestať prácu
Namiesto oprašovania 40 rokov starých teórií navrhujeme radikálny rez v prospech zamestnancov a živnostníkov. Inšpiráciu sme hľadali v krajinách ako Anglicko, kde je systém oveľa priamejší.
Zrušenie odvodov zamestnávateľa. Dnes je obrovský rozdiel medzi tým, čo firma za vás zaplatí (celková cena práce) a tým, čo vidíte na výplatnej páske. Navrhujeme, aby sa celá táto suma stala vašou hrubou mzdou. Žiadne skryté dane „za zamestnanca“, ktoré sú pre ľudí dnes neviditeľné.
Jednotný zrážkový balík 25 %. Z tejto novej, celkovej sumy by sa strhlo fixných 25 %, ktoré v sebe zahŕňajú daň aj zdravotné poistenie. Systém by fungoval ako v Anglicku (PAYE),výplaty dnes už väčšinou robia externé firmy, ktoré by tento odvod automaticky poslali štátu. Zamestnanec by tak videl reálnu cenu svojej práce, ale dostal by v čistom oveľa viac.
Jednotná DPH 19 %. Či kupujete rožok alebo luxusné auto, daň bude rovnaká. Koniec špekuláciám, čo patrí do akej sadzby. Pre skutočne sociálne zraniteľných a slabých musí existovať adresná pomoc, nie plošne lacnejšie potraviny, ktoré dotujú aj milionárov.
Čo to urobí s vašou výplatou? (Reálne čísla)
Dnes, ak má firma na vás v rozpočte vyčlenených 2 144 € (priemerná cena práce), dostanete v čistom približne 1 180 €. Zvyšných 964 € pohltí štát.
V našom modeli by ste z tej istej sumy (2 144 €) po odrátaní 25 % balíka dostali na účet 1 608 €.
Hovoríme o náraste čistého príjmu o viac ako 400 € mesačne! To je skutočný motor pre ekonomiku, pretože tieto peniaze ľudia okamžite utratia v obchodoch, čím sa štátu vrátia cez DPH.
Priznajme si. Bude to niečo stáť (ale vráti sa to)
Nechceme byť ako politici, ktorí sľubujú zázraky zadarmo. Takýto krok vytvorí v štátnom rozpočte v prvom roku dieru vo výške niekoľkých miliárd eur. Ale na rozdiel od Reaganovho modelu, tento má jasnú cestu k návratnosti do 2 až 3 rokov:
Toto je kľúčová časť celého plánu. Poďme si rozobrať, ako preklenúť tú „dieru“ v rozpočte počas oných 18 mesiacov bez toho, aby štát musel drasticky škrtať v nemocniciach alebo školách.
Vychádzame z toho, že štátna pokladnica potrebuje ročne z práce dostať cca 22 – 24 miliárd €. Náš model (25 % zo všetkého) by pri súčasnom legálnom trhu priniesol len cca 12 miliárd €. Chýba nám teda 10 – 12 miliárd €.
Tu je plán, ako sa týchto chýbajúcich miliárd zbaviť počas prípravy.
Efekt „Predbežného priznania“ (Prvých 12 mesiacov)
Hneď ako vláda oznámi, že za 18 mesiacov spustí nízky 25 % odvod, ale zároveň zavedie likvidačné pokuty za práci na černo, mal by nastať masívny pohyb.
Dobrovoľná legalizácia: Firmy, ktoré dnes dávajú časť peňazí „na ruku“ (tých 11 – 18 miliárd v šedej zóne), začnú postupne priznávať reálne platy už počas prípravy, aby mali pred „dňom D“ čistý stôl.
Príjem pre štát: Pretože sa tak deje ešte za „starých“ (vysokých) odvodov, štát v týchto 18 mesiacoch vyberie na daniach oveľa viac než kedykoľvek predtým. Tento „prebytok“ z legalizácie sa musí odložiť bokom ako rezervný fond pre štart reformy.
Zníženie výpadku z 12 miliárd na 5 – 6 miliárd
Vďaka tomu, že sa trh práce počas 18 mesiacov „vyčistí“ a ľudia prejdú z čiernej práce na legálnu, sa základňa, z ktorej štát vyberá 25 %, dramaticky zväčší.
Namiesto toho, aby štát vyberal 25 % z dnešných legálnych miezd, bude ich vyberať z oveľa väčšieho balíka peňazí (vrátane bývalej šedej zóny).
Tým sa reálny výpadok v deň spustenia nezníži na nulu, ale klesne z hrozivých 12 miliárd na cca 5 až 6 miliárd €.
Ako pokryť zvyšných 6 miliárd bez škrtov?
Tu nastupuje ekonomická matematika tohto modelu.
Vratka cez DPH (cca 2,3 mld. €): Ako sme si povedali, ľudia budú mať o 400 € mesačne viac. Pri 2,5 milióne pracujúcich je to 12 miliárd € ročne v novej spotrebe. Štát si z toho vezme 19 % späť na DPH. Peniaze sa vrátia do kasy v priebehu týždňov.
Úspora na sociálnych dávkach (cca 1 mld. €): Tisíce ľudí, ktorí predtým oficiálne brali minimálku a zvyšok na ruku (a vďaka tomu poberali rôzne štátne príspevky na bývanie či deti), už na tieto dávky nebudú mať nárok, pretože ich legálny príjem prudko stúpne. Štát ušetrí bez toho, aby siahal na dávky skutočne potrebným.
Zrušenie transakčnej dane a úspora na administratíve (cca 1 mld. €):
Hoci sa transakčná daň od januára 2026 už netýka bežných ľudí a živnostníkov, stále drví firmy a právnické osoby, čo v konečnom dôsledku zvyšuje ceny všetkých tovarov a služieb. Jej zrušením odstránime skrytý „nákladový parazit“ z ekonomiky. Čo sa týka štátneho aparátu, vďaka 18 mesiacom prípravy na jednoduchý 25 % systém je možné štátnu byrokraciu „zoštíhliť“ prirodzeným odchodom ľudí do dôchodku a nenaberaním nových. Jednoduchý systém nepotrebuje armádu kontrolórov na desiatky druhov poistení a výnimiek.
Čo so zvyškom (cca 1 – 2 mld. €)?
Tento zostávajúci rozdiel je v mierke štátu zanedbateľný a vykryje sa dynamickým rastom HDP. Slovensko sa vďaka tomuto modelu stane „ekonomickým tygrom“ Európy. Prídu nové firmy, vytvoria sa nové pracovné miesta a z každého nového miesta štát dostane 25 % + DPH z útraty daného človeka.
Záver:
Vďaka 18 mesiacom prípravy štát vlastne „zarobí“ na legalizácii šedej ekonomiky ešte predtým, než sadzby zníži. Ten obávaný prepad sa tak stane zvládnuteľným investičným nákladom, ktorý sa splatí sám cez vyššie nákupy ľudí v obchodoch a čistý trh práce.
Dá sa počítať ďalej a naozaj vyviesť Slovensko z tohto marazmu, ale to by museli politici naozaj chcieť.
Záchrancovia s rétorikou minulého režimu
Na záver jedna osobná poznámka k vystúpeniu týchto „dobrodincov“. Títo ľudia, ktorí tvrdia, že to so Slovenskom myslia tak dobre, ukončili svoje video slovami. „Komu sa tento návrh nepáči, tomu nejde o Slovensko.“
Tento výrok mi až príliš nápadne pripomenul minulý režim. Štýl „kto nejde s nami, ide proti nám“ (alebo vulgárnejšie „kto nechčije s nami, chčije proti nám“) zaváňa totalitným myslením, ktoré nepripúšťa diskusiu. Ak je niečí návrh skutočne dobrý, obháji sa číslami a logikou, nie kádrovaním a zastrašovaním tých, ktorí majú iný názor.
Slovensko nepotrebuje staré recepty zabalené do agresívnej rétoriky. Potrebuje transparentnosť, jednoduchosť a odvahu vrátiť peniaze do rúk tých, ktorí hodnoty skutočne tvoria, teda vám, zamestnancom a živnostníkom.
