Keď začala vojna v Iráne, napísal som jasne, Irán nie je Irak. Opísal som ich výzbroj a varoval som, čo sa stane. Samozrejme, dozvedel som sa o sebe hromadu vecí. Písal mi jeden „Bob“, že som úplný k***t, že podporujem taký režim. Nie, nepodporujem. Viem, čo majú na svedomí po celom svete, ale každá akcia prinesie reakciu. Čo niektorí komentujúci nechápu.
Operácia, ktorá mala trvať maximálne štyri týždne, sa naťahuje. Irán v odvete napadol okolité štáty a vypálil na základňu, ktorá je 4 000 km ďaleko. Prekvapenie. Tí, čo prišli „oslobodiť“ iránsky ľud, teraz kompletne ničia Irán. Umierajú presne tí ľudia, ktorých prišli oslobodiť od teroristického režimu. Zabili najvyššieho duchovného vodcu aj s celou rodinou, čo vyvolalo ešte väčšiu nenávisť k USA a Izraelu. Vlády sa ujal jeho syn, ktorý je tej nenávisti plný.
Keď zasiahli odsoľovacie zariadenie pitnej vody, americký prezident vyhlásil, že o tom nič nevie... rovnako ako o zasiahnutej škole. Povedal, že ho to nezaujíma, že Iránci sú strašný národ. Asi čakal, že keď im tam s Bibim nahádžu rakety, ľudia zvrhnú režim. Opak je pravdou, po ohlásení, že do Iránu posiela mariňákov, Irán zmobilizoval za jeden deň milión vojakov.
Americké základne v okolí sú poškodené. Hormuzský prieliv ktorý chce Trump veľkoryso premenovať na „Trumpov prieliv “, je uzavretý. A cítime to už všetci. Iránske gardy nikdy neprehrajú, radšej zomrú. To je ten rozdiel medzi NATO a nimi, oni bránia svoje domovy. Aj keď koalícia Irán postupne zničí, bude to cítiť celý svet.
Pasca, do ktorej sa Trump hrnie
Irán by bol v skutočnosti rád, keby sa Trump rozhodol pre pozemnú operáciu. Prečo? Pretože kým sú rakety vo vzduchu, je to súboj technológií. Ale akonáhle vstúpia mariňáci na iránsku pôdu, karta sa obráti. Iránci na tento moment čakali a pripravovali sa naň 30 rokov. Majú vybudované podzemné mestá, o ktorých satelity ani netušia, a terén, ktorý z každého údolia urobí pre modernú armádu smrteľnú pascu.
Afganistan na steroidoch
Ak si niekto myslí, že v Afganistane to bolo zlé, v Iráne zažije peklo. Proti Američanom nebudú stáť roztrúsené skupinky v sandáloch, ale sformovaná miliónová armáda a fanatické gardy, ktoré bránia svoje domovy. Trump vyhlasuje, že iránske sily sú zničené na 100 %, ale pravda je taká, že Irán má v rukáve trumfy, ktoré ešte ani nevytiahol.
Asymetrické peklo v Červenom mori
Irán má v rukáve tromf, ktorý už naplno vyložil na stôl, Húsíov. Tí sa netaja nenávisťou k USA a Izraelu a v týchto dňoch nepremenili prieliv Báb al-Mandab na cintorín lodí. Zatiaľ čo je Hormuz uzavretý Iránom, Húsíovia svojimi dronmi a balistickými raketami môžu odpojiť druhú kľúčovú tepnu svetového obchodu.
Pre koalíciu je to neriešiteľná rovnica. Môžete mať najmodernejšie lietadlové lode, ale proti tisícom lacných dronov a mobilných odpaľovacích zariadení v jemenských horách ste takmer bezmocní. Húsíovia nepotrebujú vyhrať klasickú bitku, im stačí, že ropa a tovar neprejdú. Spolu s Iránom tak vytvárajú kliešte, ktoré drvia svetovú ekonomiku. Tisíce mariňákov, ktorí putujú do iránskych hôr, tak budú mať v chrbte nepriateľa, ktorý nemá čo stratiť a ktorého neodradí žiadne Trumpovo ultimátum.
Raketové útoky na Izrael
28. a 29. marca Húsíovia oficiálne vstúpili do vojny spustením dvoch vĺn útokov balistickými raketami a dronmi na „citlivé vojenské ciele“ v južnom Izraeli (oblasť Ejlat).
Húsíovia vyhlásili, že ich „prsty sú na spúšti“ a útoky budú pokračovať, kým sa neskončí agresia proti Iránu a Libanonu.
Hrozba blokády prielivu Báb al-Mandab
Vedenie Húsíov nevylúčilo úplné uzavretie prielivu. Analytici varujú, že ak by sa tak stalo, svetová ekonomika utrpí šok, ktorý môže prekonať ropnú krízu z roku 1973, pretože cez toto hrdlo preteká 12 % svetového obchodu.
Momentálne sa situácia nachádza vo fáze varovaní. Húsíovia zatiaľ nezačali masovo ostreľovať obchodné lode tak, ako v roku 2024, aby sa vyhli okamžitej brutálnej odvete USA, ale prepravné spoločnosti ako Maersk už preventívne pozastavujú plavby cez Červené more.
Reakcia USA a Izraela
Do regiónu dorazila výsadková loď USS Tripoli s 3 500 mariňákmi a námorníkmi. Ich prítomnosť má odradiť Húsíov od pokusu o fyzickú blokádu prielivu.
Americké a izraelské sily pokračujú v preventívnych úderoch na odpaľovacie základne a podzemné sklady v Jemene (napr. základne Dezful, Khorgu či Imam Ali), aby znížili schopnosť Húsíov zasahovať ciele na mori.
Pre Saudskú Arábiu je Červené more jedinou alternatívou k uzavretému Hormuzskému prielivu. Ak Húsíovia zablokujú aj Báb al-Mandab, export ropy z kráľovstva sa prakticky zastaví
Ropná apokalypsa na ostrove Kharg
A potom je tu ten najväčší hazard. Ak USA zaútočia na ropné rafinérie na ostrove Kharg, nespôsobia len vysoké ceny ropy. Oni spôsobia, že ropa proste nebude. Irán v odvete okamžite napadne okolité rafinérie v celom regióne. Svetová ekonomika sa zastaví rýchlejšie, než si Trump stihne premenovať záliv na svoj vlastný.
Aliancia USA a Izraela narazila na pevnú stenu národnej hrdosti, ktorú žiadna raketa nezlomí. Môžeme si o ich režime myslieť čo chceme, ale ak ide o obranu zeme, títo ľudia sa spoja v jeden celok. A tisíce mariňákov, ktorí tam teraz putujú, budú len ďalšou obeťou v poradí v konflikte, ktorý nemá víťaza, len porazených na celom svete.
Ekologická a humanitárna samovražda
Koalícia vedená USA a Izraelom si zjavne neuvedomuje jednu zásadnú vec, útoky na iránske jadrové elektrárne a ropné rafinérie nevymažú len režim, ale vyvolajú ekologickú katastrofu nevídaného rozsahu. Ak dôjde k únikom rádioaktivity alebo k masívnemu zapáleniu ropných polí, zamorí to celý región a následky pocíti celý svet. Toto nie je lokálny konflikt, toto je hazard s planétou.
Smäd ako zbraň hromadného ničenia
A potom je tu voda. Ak Irán v rámci odvety začne ostreľovať odsoľovacie zariadenia v okolitých štátoch, nastane peklo. Pre bohaté krajiny ako Saudská Arábia, ktoré sú na týchto zariadeniach životne závislé, by to znamenalo okamžitý kolaps. Bez vody neznamenajú ich miliardy vôbec nič. Státisíce ľudí zostanú uprostred púšte bez jedinej kvapky pitnej vody.
Trump a „Bibi“ si myslia, že pár presnými zásahmi zmenia mapu Blízkeho východu. Neuvedomujú si, že Irán v tejto chvíli nemá čo stratiť. Ak padne ich infraštruktúra, vezmú so sebou každého.
Koniec kurately. Islamské NATO?
Udalosti posledného marcového víkendu v pakistanskom Islamabade znamenajú zásadný zlom v globálnej geopolitike. Stretnutie ministrov zahraničných vecí Turecka, Pakistanu a Saudskej Arábie nie je len diplomatickou schôdzkou. Je to vyhlásenie strategickej nezávislosti.
„Rozhodnime my, inak rozhodnú o nás“
Kľúčovým posolstvom tohto stretnutia bola mrazivá sebareflexia. Predstavitelia týchto mocností otvorene deklarovali, že nastal čas začať sa rozhodovať sami za seba. Uvedomujú si totiž krutú realitu dnešných dní, ak si nevytvoria vlastnú, nepriestrelnú alianciu, skôr či neskôr k nim príde nejaká vonkajšia mocnosť, ktorá bude chcieť diktovať ich budúcnosť. Vidia, čo sa deje v Iráne, vidia, ako sa pod rúškom „oslobodzovania“ ničí infraštruktúra a životy miliónov, a odmietajú byť ďalšou obeťou tohto scenára.
Jadrový štít a technologická sila
Tento blok spája tri kľúčové atribúty, ktoré v regióne doteraz neboli takto úzko prepojené.
Pakistan. Ako jediná moslimská krajina s jadrovým arzenálom poskytuje tomuto spojenectvu strategický odstrašujúci štít.
Turecko. Člen NATO s druhou najväčšou armádou v aliancii a vyspelým zbrojárskym priemyslom dodáva technologickú prevahu.
Saudská Arábia. Finančný pilier, ktorý dokáže financovať masívne projekty nezávislé od západných trhov.
Strategická pasca pre Izrael a Západ
Pre Izrael táto nová realita znamená koniec strategickej dominancie. Vznik tejto „islamskej steny“ fakticky ukončuje éru, kedy mohol Izrael počítať s roztrieštenosťou svojich susedov. Pakt so zapojením Pakistanu vytvára rovnováhu strachu. Ankara, Islamabad a Rijád už nežiadajú o povolenie z Washingtonu, začínajú si vynucovať vlastné pravidlá hry, aby ochránili svoje zdroje, od ropného terminálu na ostrove Kharg až po životne dôležité odsoľovacie stanice.
Suverenita ako cesta k prežitiu
Sme svedkami zrodu sily, ktorá odmieta byť len šachovnicou pre záujmy veľmocí. Tieto krajiny pochopili, že je pasivita rozsudkom smrti. Pre Izrael a koalíciu vedenú USA to znamená nutnosť prehodnotiť celú svoju politiku na Blízkom východe. Ak sa táto islamská os definitívne sformuje, západný dozor nad týmto regiónom sa stane minulosťou. Svet sa už netočí okolo „oslobodzovania“, ale okolo tvrdého boja o právo na vlastnú existenciu bez cudzieho diktátu.
Toto spojenie je nebezpečné preto, že už nepotrebujú Západ. Našli si nových učiteľov v Moskve a Pekingu, ktorí im nepoučujú o demokracii, ale predávajú im rakety a kupujú ich ropu. Pre Izrael a USA je to šach-mat, pretože už nie sú jedinými pánmi na šachovnici.
