O spravodlivosti sa hovorí, že je slepá. Že nadelí každému rovnako, lebo nevidí rozdiely. Lebo je spravodlivá. Ale zdá sa, že na Slovensku je spravodlivosť iná. Niekedy si šatku nadvihne. A v tej chvíli už nie je slepá ale je selektívna. A keď slepá spravodlivosť začne pozerať, prestáva byť spravodlivá.
Tento článok je postavený výhradne na verejne dostupných informáciách, svedectvách a medializovaných únikoch. Ide o nezaujatý pohľad na sériu káuz, ktoré hýbu Slovenskom, a pokus o analýzu v štýle „čo by bolo, keby“. Ak by sa totiž potvrdilo, že všetky tieto indície sú pravdivé, znamenalo by to, že právo ako také na Slovensku práve spísalo svoj posledný závet. Dozvieme sa niekedy pravdu?
Ak sa pozrieme na udalosti posledných rokov, nevyvstáva pred nami obraz spravodlivosti, ale precízne vybudovanej mašinérie. Mašinérie, kde vláda, vyšetrovatelia a prokurátori vytvorili spojenectvo s kriminálnikmi, aby zlikvidovali politickú opozíciu. Ak je toto realita, sme svedkami praktík, ktoré pripomínajú bolševickú ŠtB. A ak by sa naozaj potvrdilo, že je to pravda, potom už nejde o zlyhanie jednotlivcov, ale o systém, ktorý sa obrátil proti vlastným občanom.
Mocenský trojuholník (2020 – 2023)
Základom systému bolo prepojenie politickej moci a represívnych zložiek.
Igor Matovič (OĽANO). Ako premiér a neskôr minister financií bol hlavným motorom „očisty“. O jeho kontaktoch s kajúcnikmi (najmä s Bernardom Slobodníkom) sa dnes vie, že boli intenzívnejšie, než sa pôvodne priznalo. Zapísal sa ako premiér, počas ktorého polícia použila proti protestujúcim najtvrdšie donucovacie prostriedky od roku 1989, vodné delá, slzný plyn aj gumové projektily. A keď to ľudia kritizovali, reagoval slovami, ktoré naznačovali, že si nič iné nezaslúžili.
Daniel Lipšic. Bývalý špeciálny prokurátor, ktorého do funkcie pretlačila Matovičova koalícia cez účelovú zmenu zákona. Je pravdou, že Lipšic je právoplatne odsúdený, hoci išlo o neúmyselný trestný čin (zabitie chodca pri dopravnej nehode). Práve táto skutočnosť, že elitnú prokuratúru viedol človek v podmienke, sa stala symbolom duality vtedajšej spravodlivosti.
Vyšetrovatelia (Čurillovci). Skupina NAKA okolo Jána Čurillu. Ich „praktiky“, ktoré vyplávali na povrch cez nahrávky, zahŕňali údajné manažovanie výpovedí, psychický nátlak, či dokonca dohadovanie sa na tom, ako niekomu „vykopnúť dvere“ alebo ho „zapáliť“ v cele. Podľa obvinení nešlo o hľadanie dôkazov, ale o výrobu príbehov, ktoré mali zapadať do politického zadania.
Aby tento mrazivý obraz dával zmysel, musíme sa pozrieť na konkrétne články v reťazi, ktorá mala rozložiť vtedajšiu opozíciu. Celý systém fungoval na princípe „Božích mlynov“, jedna kauza otvárala dvere k ďalšej, pričom kľúčom bol vždy niekto, kto sa rozhodol „spievať“, aby si zachránil krk.
Bod nula. Vznik tímu OBLÚK (Jar/Leto 2021)
Zatiaľ čo NAKA a ÚŠP (Lipšic, Šúrek) boli na vrchole moci, na Úrade inšpekčnej služby (ÚIS) vznikol v tichosti tím Oblúk. Do jeho čela sa postavila Diana Santusová.
Prečo vznikol. Inšpekcia dostala operatívne informácie, že „veľké ryby“ (Makó, Slobodník, Petrov) nechodia na NAKA vypovedať to, čo zažili, ale to, čo im vyšetrovatelia vopred pripravili.
Zlomový moment. Santusová začala legálne odpočúvať kancelárie vyšetrovateľov NAKA. To, čo nahrala, bol začiatok ich konca. Na nahrávkach bolo počuť, ako sa čurillovci dohadujú na koordinácii výpovedí kajúcnikov, aby všetko „sedelo“.
Reakcia svorky: Keď čurillovci zistili, že Santusová im vidí do kariet, prepol sa im režim z vyšetrovateľov na kriminálnikov. Práve vtedy vznikli tie nahrávky o „podpálení auta kanistrom“ a o tom, že ju treba profesijne aj ľudsky zlikvidovať.
Úloha Michala Šúreka. Šúrek ako dozorový prokurátor namiesto toho, aby Santusovú chránil pred vyhrážkami svojich podriadených, sa postavil na stranu čurillovcov. Aktívne im pomáhal mariť vyšetrovanie tímu Oblúk a nekonal v jej prospech.
Tento moment, leto 2021, bol začiatkom konca. Práve vtedy sa „očista“ zmenila na otvorenú vojnu v bezpečnostných zložkách. Santusová vtedy odkryla, že právo sa na Slovensku zmenilo na fabriku na pravdu.
Práve za toto krytie manipulácií a útokov na Santusovú je dnes Michal Šúrek trestne stíhaný.
Tu je podrobný prehľad kľúčových operácií, ľudí v nich a mechanizmov, ktoré ich spájali.
Kauza IT TENDRE a B.A. HAUS (Marec 2018)
Podstata: Podozrenie z vytiahnutia 200 miliónov eur z IT zákaziek na Ministerstve vnútra.
Prokurátor: Vasiľ Špirko (ÚŠP). Verejne obvinil Roberta Kaliňáka a Jána Počiaka zo sabotáže.
Kľúčový moment: Špirko v decembri 2025 v rozhovore na YouTube priznal, že zápisnica s kajúcnikom Ľubošom Vargom v tejto kauze mala sfalšovaný podpis. Označil to za „administratívnu chybu“, no podľa dnešnej koalície išlo o prvý pokus o ich likvidáciu cez vopred pripravený spis.
Kauza BOŽIE MLYNY (September 2020)
Podstata: Prvá veľká rana, ktorá rozbehla kolotoč priznaní. Korupcia v policajných špičkách a na daňovom úrade.
Vyšetrovateľ: Tím NAKA pod vedením Jána Čurillu.
Prokurátor: Michal Šúrek (ÚŠP).
Kľúčový kajúcnik: Ľudovít Makó (ex-šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy). Tu sa stal „univerzálnym svedkom“ pre všetky ďalšie kauzy.
Obvinený: Dušan Kováčik (vtedy špeciálny prokurátor).
Kauza OČISTEC (November 2020)
Podstata: Údajná zločinecká skupina vo vedení polície, ktorá mala chrániť „našich ľudí“.
Vyšetrovateľ: Ján Čurilla, Pavol Ďurka (NAKA).
Prokurátor: Michal Šúrek (dnes sám obvinený z manipulácie tejto kauzy).
Kľúčoví kajúcnici: Bernard Slobodník (ex-šéf finančnej polície), Ľudovít Makó. Slobodník dnes priznáva, že tu podpisoval vopred pripravené zápisnice.
Hlavní obvinení: Tibor Gašpar (ex-prezident PZ), Norbert Bödör. Najvyšší súd práve vo februári 2026 potvrdil prijatie obžaloby.
Kauza JUDÁŠ (December 2020)
Podstata: Korupcia v tajných službách a polícii.
Vyšetrovateľ: Tím NAKA (čurillovci).
Prokurátor: Peter Kysel (ÚŠP).
Kľúčoví kajúcnici: Boris Beňa (námestník SIS), Ľudovít Makó.
Obvinený/Obeť: Milan Lučanský (ex-prezident PZ). Odmietol rolu kajúcnika a zomrel vo väzbe.
Kauza MÝTNIK (Kompletný prehľad k 17. 2. 2026) Keď máte dosť peniazi, pokuta je sranda.
Podstata: Manipulácia s utajovanými IT zákazkami na Finančnej správe SR (systémy e-Kasa, Virtuálna registračná pokladnica a iné).
Hlavný prokurátor: Ondrej Repa (ÚŠP/GP SR).
Kľúčový kajúcnik: František Imrecze (ex-šéf Finančnej správy), ktorého priznanie spustilo vlnu zatýkania.
Zlom v decembri 2025: Prokurátor Repa v záverečnej reči drasticky znížil škodu zo 45 miliónov na 8,6 milióna eur. Dôvodom bolo, že IT systémy boli funkčné (škodou je teda len neprimeraný zisk, nie celá cena) a bolo nutné prispôsobiť obžalobu novele Trestného zákona.
Rozsudok (17. február 2026) Zoznam odsúdených.
Jozef Brhel st. (podnikateľ): Vinný z machinácií a prania špinavých peňazí. Trest: 3 roky podmienečne (skúšobná doba 4 roky) a rekordná pokuta 1,5 milióna eur.
Jozef Brhel ml.: Vinný z prania špinavých peňazí. Trest: Podmienka a pokuta 1,2 milióna eur.
Martin Bahleda (právnik): Vinný z legalizácie príjmov z trestnej činnosti (zakladanie schránkových firiem v zahraničí). Trest: Podmienka a pokuta 50 000 eur.
Radovan Bednár (ex-funkcionár FS): Vinný z prijímania úplatkov a machinácií. Trest: Podmienka (keďže s políciou čiastočne spolupracoval).
Milan Grega (ex-šéf IT na FS): Vinný z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Trest: Podmienka.
V praxi to teda znamená, že si vplyvní ľudia po rokoch procesov odkráčajú zo súdu s podmienkou, z nakradnutého zaplatia pokutu, ktorú ich rozpočet ani nepocíti, a aj voči tomu sa ešte odvolajú. Kým sa definitívne rozhodne, súd im vďaka novým zákonom tresty možno ešte skráti alebo pokuty odpustí, a obyčajný človek, ktorý by za ukradnutý rožok pomaly sedel v base, len neveriacky krúti hlavou a prestáva veriť v spravodlivosť.
Kauza VALKÝRA (Marec 2021)
Podstata: Korupcia v SIS.
Prokurátor: Michal Šúrek. Dnes priamo trestne stíhaný (obvinený) prokurátor zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Kľúčoví kajúcnici: Boris Beňa, Ľudovít Makó.
Obvinený: Vladimír Pčolinský (šéf SIS). Obvinenie zrušil Maroš Žilinka cez paragraf 363.
Paradox situácie: Hoci je Šúrek obvinený práve z toho, že pri vyšetrovaní podvádzal, stále vykonáva funkciu prokurátora na Generálnej prokuratúre (bol preradený na netrestný úsek), čo vyvoláva obrovské kontroverzie.
Kauza DOBYTKÁR (Priebežne 2020 – 2021)
Podstata: Korupcia pri agrodotáciách (PPA).
Prokurátor: Rastislav Hruška.
Kľúčový kajúcnik: Marek Kodada.
Obvinený/Obeť: Advokát Ľubomír Krivočenko. Zomrel vo väzbe na covid bez pomoci. Štát v roku 2024 priznal vinu.
Kauza SÚMRAK (Apríl 2022)
Podstata: Pokus o likvidáciu politickej opozície cez obvinenie zo zločineckej skupiny.
Hlavní aktéri: Koordinované Danielom Lipšicom (ÚŠP) na základe údajného politického zadania Igora Matoviča.
Obvinení: Robert Fico, Robert Kaliňák. Obvinenie zrušené Žilinkom (paragraf 363) ako nezákonné.
Kauza EZECHIEL 7 (August 2023)
Podstata: Korupcia krátko pred voľbami.
Vyšetrovateľ: Ján Čurilla.
Kľúčový kajúcnik: Bernard Slobodník.
Obvinený: Tibor Gašpar. Obvinenie zrušené v júni 2024 pre klamstvá svedka.
Zhrnutie: Celý tento reťazec držali pokope čurillovci (vyšetrovatelia), Šúrek s Repom (prokurátori) a Lipšic (šéf ÚŠP).
Fabrika na kajúcnikov (2021 – 2026)
Systém stál na svedectvách ľudí, ktorí za slobodu podpísali čokoľvek:
Bernard Slobodník: Vo februári 2026 priznal, že podpisoval vopred pripravené zápisnice, ktoré ani nečítal. Vyšetrovatelia mu ich dávali pod nos na objednávku.
Ľudovít Makó: „Univerzálny svedok“, ktorého dôveryhodnosť sa dnes rozpadá pod ťarchou dôkazov o manipuláciách.
Ľuboš Varga: Kajúcnik, pri ktorom prokurátor Špirko priznal sfalšovaný podpis na dokumente.
František Imrecze, Matej Zeman (Zemák), Peter Petrov (Tiger), Boris Beňa. Ďalšie „súčiastky“ fabriky, ktoré si navzájom ladili výpovede pod dohľadom čurillovcov.
Tragické následky a zneužitie väzby
Tí, ktorí odmietli spolupracovať alebo na ktorých bol vyvíjaný neúnosný nátlak, skončili tragicky:
Generál Milan Lučanský († 2020): Zomrel vo väzbe po brutálnom psychickom nátlaku. Systém ho potreboval „zlomiť“, aby svedčil proti špičkám Smeru.
Advokát Ľubomír Krivočenko († 2021): Zomrel na covid vo väzbe bez adekvátnej pomoci. Štát v roku 2024 priznal pochybenie a rodinu odškodnil.
Kontrast s civilnými trestami. Kým v politických kauzách sa svedectvá „kupovali“ slobodou, v civilných prípadoch (ako Judita zo Žiliny, odsúdená na 12 rokov za vraždu) sa nátlak na priznanie verzie vyšetrovateľov používal ako nástroj na dosiahnutie rozsudku bez ohľadu na procesné chyby. (Pozn.: Rozhodnutia súdov o vraždách netreba spochybňovať, vrahovia patria za mreže, no metódy nátlaku zostávajú rovnaké).
Rozklad systému (2024 – 2026)
Dnes sa táto „politická pravda“ rúca. Zoznam zrušených káuz je vizitkou zlyhania prokurátorov ako Šúrek či Repa a dôkazom, že spravodlivosť bola ohýbaná.
Kauza SÚMRAK (Robert Fico, Robert Kaliňák, Tibor Gašpar). Maroš Žilinka ju zrušil ako nezákonnú. Vyšetrovatelia NAKA a prokurátori ÚŠP si doslova vymysleli „zločineckú skupinu“ bez jediného materiálneho dôkazu, len na základe politických domnienok.
Kauza VALKÝRA (Jaroslav Haščák, Vladimír Pčolinský). Zrušená kvôli totálnej nedôveryhodnosti svedkov Makóa a Beňu. Ukázalo sa, že svedectvá boli procesne nepoužiteľné a v rozpore s faktami. Štát sa musel Haščákovi oficiálne ospravedlniť.
Kauza PANIČKA (Peter Kažimír). Obvinenie guvernéra NBS bolo opakovane zrušené. Stálo výhradne na svedectve Františka Imreczeho, o ktorom GP konštatovala, že v prípade klamal a jeho výpoveď bola účelová.
Kauza ROZUZLENIE (Aláč, Pčolinský, NBÚ). Pokus čurillovcov o „puč“ v bezpečnostných zložkách tesne pred voľbami. Žilinka kauzu zmietol zo stola s tým, že vyšetrovatelia konali svojvoľne a bez zákonného podkladu.
Kauza EZECHIEL 7 (Tibor Gašpar). Obvinenie zrušené v r. 2024. Ukázalo sa, že kľúčový svedok Bernard Slobodník preukázateľne klamal a jeho verzia udalostí nesedela s bankovými záznamami ani časovou osou.
Kauza VÍCHRICA / BÚRKA (Sudcovia). Mnohé obvinenia voči sudcom (napr. David Lindtner) boli zrušené. Stáli na svedectve svedka Sklenku, ktorého výpovede boli označené za nepravdivé.
Kauza ÚNOS VIETNAMCA. Pokus o opätovné „namočenie“ Roberta Kaliňáka. Vo februári 2026 prokuratúra potvrdila, že neexistujú žiadne dôkazy o jeho zapojení a skutok sa v jeho prípade nestal.
Kauza FEUDÁL. Korupcia pod krídlami OĽANO?
V máji 2021 NAKA v rámci akcie Feudál zadržala vtedajšiu generálnu riaditeľku SPF Gabrielu Bartošovú.
Kto ju nominoval: Bartošovú do funkcie vybralo priamo hnutie OĽANO (konkrétne vtedajší minister pôdohospodárstva Ján Mičovský). Mala byť symbolom transparentnosti a čestnosti.
Obvinenie: Bartošová a ďalší ľudia boli obvinení z prijímania úplatkov a zneužívania právomoci pri reštitúciách a prenájmoch štátnej pôdy. Celkovo išlo o státisícové úplatky za vybavenie spisov na pozemkovom fonde.
Prepojenie na kajúcnikov: Aj v tejto kauze hrali kľúčovú rolu svedectvá ľudí, ktorí začali spolupracovať. Figurovali tu mená ako finančník Martin Kvietik, ktorý mal byť podľa obžaloby hlavou korupčnej schémy.
Prečo je to dôležité v kontexte „politickej pravdy“?
Selektívny prístup: Zatiaľ čo pri nominantoch Smeru prokurátori ako Šúrek či Repa žiadali drakonické tresty a väzbu, pri kauzách spojených s OĽANO (ako SPF) bol postup polície a prokuratúry vnímaný ako oveľa „zdržanlivejší“.
Rozklad nominácií: Gabriela Bartošová sa nakoniec k časti trestnej činnosti priznala a stala sa taktiež určitou formou kajúcnika. To potvrdilo, že ani „noví a čestní“ ľudia dosadení Matovičom neodolali starým praktikám, ktoré mali údajne vymazať.
Koniec ilúzií alebo nový začiatok?
Ak prokurátor narába s falošnými podpismi a kajúcnik prizná, že podpisoval prázdne papiere, nejde o očistu spoločnosti. Ide o justičný zločin. Slovensko sa dnes, vo februári 2026, musí vyrovnať s mrazivým faktom, že spravodlivosť bola pre niekoho tovarom a väzba nástrojom mučenia.
Veľmi by som si prial, aby sa ukázalo, že realita je iná. Pretože ak je toto všetko pravda, znamená to niečo desivé, že spravodlivosť na Slovensku je selektívna. Znamenalo by to, že kým pri politikoch, bohatých podnikateľoch alebo ľuďoch s vplyvom sa dôkazy „vyrábajú“ alebo naopak „upratujú“ podľa politického zadania, na bežného človeka dopadá ruka zákona s neľútostnou prísnosťou.
Pre bežného človeka, ktorý urobí tisíckrát menší prečin, neexistujú žiadne „administratívne chyby“ v spisoch ani výmenný obchod za slobodu. Ten pocíti zákon v jeho najtvrdšej podobe bez možnosti vyjednávať. Ak má byť spravodlivosť prísnejšia k chudobným a poddajná k mocným, potom sme svedkami definitívneho konca právneho štátu.
Toto nesmie byť koniec cesty, ale začiatok zúčtovania s tými, ktorí zneužili právo. Je úplne jedno, či sú vľavo, vpravo alebo v strede. Lebo ak právo neplatí pre všetkých rovnako, prestáva byť právom a stáva sa len nástrojom tyranie v bielych golieroch.
