Pred voľbami som si myslel, že táto koalícia prinesie zmenu. Nie preto, že by som bol naivný, ale preto, že som dúfal v stabilitu, predvídateľnosť a férovosť. V to, že sa prestane vládnuť cez statusy a začne sa vládnuť cez zodpovednosť. Bohužiaľ, priniesla. Realita je presný opak.
Politici s príjmami 5 000 až 8 500 eur rozhodujú o tom, že ostatní si majú uťahovať opasky
Oficiálne príjmy slovenských politikov:
poslanec NR SR: približne 5 130 €
podpredseda parlamentu: okolo 6 000 €
minister: zhruba 7 300 €
premiér: približne 8 500 €
To nie sú sumy, ktoré by bežný človek na Slovensku niekedy videl. A práve títo ľudia dnes rozhodujú o tom, že všetci ostatní majú niesť bremeno konsolidácie.
Ich príjmy nie sú len platy. Veľkú časť tvoria tzv. paušálne náhrady sú peniaze na cestovné, kanceláriu, asistentov a prevádzku. A tu je zásadný rozdiel oproti bežnému zamestnancovi, náhrady sú nezdanené, neplatia sa z nich odvody, nemusia sa dokladovať, vyplácajú sa automaticky, aj keď poslanec necestuje a nechodí do regiónov.
Bežný zamestnanec dostane cestovné len vtedy, keď skutočne ide na pracovnú cestu. Živnostník si nemôže odpočítať ani euro, ktoré reálne neminul.
Poslanec dostáva stovky až tisíce eur navyše, čisté, bez daní, bez kontroly. A preto to ľudia vnímajú ako dvojitý meter.
Úrad nie je výhra v lotérii. Úrad je služba.
A poviem to otvorene, kto berie toľko, mal by ísť príkladom. Keby si politici znížili platy o 40 %, ukázali by, že konsolidácia nie je len povinnosť pre ľudí, ale aj pre nich.
A hlavne, politici by mali prestať brať verejnú funkciu ako cestu k ľahkému zbohatnutiu. Úrad nie je odmena. Úrad je služba. A za to, čo v parlamente predvádzajú naprieč celou politickou scénou, si dnešné príjmy nezaslúži ani jeden z nich.
Sľúbili, že nebudú zvyšovať dane. A prvé, čo urobili, bolo zvýšenie daní
Nie konsolidácia je problém. Problém je spôsob, akým sa robí. Pred voľbami sľubovali, že dane zvyšovať nebudú. Po voľbách to bolo prvé, čo urobili. Rovnaký scenár ako v Česku. Rovnaké slová, rovnaký obrat, rovnaký výsledok.
Zlacnili základné potraviny… ale zdražili všetko, z čoho sa tie potraviny vyrábajú
Zníženie DPH na základné potraviny vyzerá pekne. Ale je to len polovica príbehu.
Druhá polovica je, vyššia DPH na energie, vyššia DPH na služby, vyššie odvody, vyššie náklady na dopravu, skladovanie a logistiku.
A kto to zaplatí? Nie bohatí. Nie korporácie. Nie politici. Zaplatí to obyčajný človek, sociálne najslabší a stredná trieda.
Transakčná daň: cent sem, cent tam… a vo výsledku milióny
Hoci sa často hovorí, že daň odvádza banka, v skutočnosti banka vystupuje len ako výberca dane. Daň neplatí zo svojich peňazí — automaticky ju strháva z účtu živnostníka pri každej transakcii spojenej s podnikaním.
Príklad: Ak živnostník zaplatí dodávateľovi 500 €, banka mu z účtu stiahne 502 € (500 € platba + 2 € daň).
Živnostník sa teda nemusí starať o odoslanie dane na finančnú správu, ale musí s ňou okamžite počítať vo svojom cash flow.
Konkrétny finančný dopad
Pri bankových prevodoch sa daň počíta ako:
0,4 % z hodnoty transakcie,
maximálne 40 € za jednu platbu.
Modelový príklad pre živnostníka s 50 platbami týždenne (cca 215 platieb mesačne) a priemernou hodnotou platby 500 €:
daň z jednej platby: 2 € (0,4 % z 500 €)
mesačný náklad: cca 433 €
ročný náklad: cca 5 200 €
Táto suma vstupuje do účtovníctva ako daňový náklad, ktorý síce znižuje základ dane z príjmu, ale zároveň ide o reálny výdavok, ktorý musí podnikateľ zaplatiť zo svojich peňazí.
Paušálne výdavky: konečný úder, ktorý sa prejaví až pri ročnom zúčtovaní
Zníženie paušálnych výdavkov zo 60 % na 50 % a zníženie maxima z 20 000 € na 15 000 € je pre mnohých živnostníkov konečný úder. Nie preto, že by sa zvýšila sadzba dane, tá zostáva rovnaká, ale preto, že sa zvýši základ dane, a tým aj celková daňová povinnosť. K tomu vyššie sociálne a zdravotné odvody. A všetko naraz, spätne, pri ročnom zúčtovaní.
Adresná energopomoc: jediné opatrenie, ktoré ľuďom reálne pomôže
Slovenská vláda zaviedla systém adresnej energopomoci, ktorý má chrániť domácnosti pred prudkým nárastom cien elektriny, plynu a tepla. Ide o opatrenie pre rok 2026, ktoré nahrádza plošné dotácie a zameriava sa na zraniteľnejšie domácnosti.
Pre ľudí to znamená najmä ochranu pred zdražovaním. Bez tohto systému by ceny plynu a tepla stúpli o 30 % a elektriny o 20 %. Vďaka energopomoci pôjde len o administratívne zvýšenie približne o 2 %.
Pomoc má dve formy:
pri elektrine a plyne sa uplatní automaticky vo vyúčtovaní,
pri teple formou energošeku.
Je to jedno z mála opatrení, ktoré prináša okamžitú a reálnu úľavu pre väčšinu domácností.
9,50 € na deň?
Číslo 9,50 € vychádza zo životného minima, ktoré štát používa ako technický ukazovateľ. Ale životné minimum nemá nič spoločné s reálnymi nákladmi na život. Nie je to suma, za ktorú sa dá žiť. Nie je to odporúčanie. Nie je to odhad reálnych výdavkov. Je to len administratívne číslo, ktoré sa od reality dávno odpojilo. A práve v tom je problém.
Konsolidácia áno. Ale nie takto.
Konsolidácia nemôže stáť na tom, že živnostníci zaplatia najviac, stredná trieda chudobnie, rodiny nesú najväčšie bremeno politici sa neobmedzia a štát predstiera, že 9,50 € je „hranica prežitia“
To nie je konsolidácia. To je prenesenie zodpovednosti na tých, ktorí majú najmenej možností brániť sa.
Nechcem nikoho démonizovať. Ale fakty sú jasné:
sľúbili nezvyšovať dane → zvýšili ich
sľúbili chrániť strednú triedu → stredná trieda krváca
sľúbili podporu podnikania → podnikanie dusia
sľúbili stabilitu → priniesli chaos
sľúbili pomoc rodinám → rodiny platia najviac
A najhoršie je, že všetko dopadá na tých, ktorí majú najmenej možností brániť sa. Politici by si mali uvedomiť, že ich komfortné platy existujú len vďaka tvrdej práci Slovákov a že napokon to nie ľudia potrebujú politikov, ale politici ľudí.







