15. diel: Vláda „pomstiteľov“ a éra veľkého zatýkania (2020 – 2023) Kapitola 1
Zlom v uliciach. Ako pandemický chaos vyústil do brutality a štátna moc nasadila proti vlastným občanom gumové projektily.
Pôvodne som si myslel, že éra Igora Matoviča a jeho nasledovníkov bude len krátkym, priamočiarym článkom o očiste štátu. Avšak za tie tri roky sa toho na Slovensku udialo toľko, od ranných zatýkaní až po dramatické konflikty v uliciach a tragédie v celách, že jeden text jednoducho nestačil. Táto etapa našich dejín je natoľko hustá a kontroverzná, že som sa jej musel venovať v dvoch samostatných kapitolách. Len tak môžeme faktograficky rozobrať momenty, ktoré definitívne zmenili tvár našej krajiny a pripravili pôdu pre všetko, čo prišlo potom.
Písal sa február 2020 a Slovensko stálo pred volebnými urnami s jasným cieľom, vyúčtovať s minulosťou. Hoci sa Peter Pellegrini úprimne snažil odstrihnúť od toxických mien a priniesť do politiky novú kultúru, v spoločnosti už nebol priestor na kompromisy. Rozhodol hnev ulice, ktorý sa v tieni tragických udalostí z roku 2018 nahromadil do kritickej masy. Či to bolo v tom momente dobré alebo zlé rozhodnutie, nechávame na každom z vás, aby si urobil vlastný názor. My sa však budeme opierať o fakty dostupné z vtedajšej tlače, archívov slovenskej polície a ďalších dokumentov, ktoré sa podarilo v priebehu týždňov preskúmať.
Z víťazstva sa tešil Igor Matovič a jeho hnutie OĽaNO, ktoré získalo neuveriteľných 25 %. Národ uveril sľubu, že „mafia“ skončí v putách a štát sa vráti ľuďom. Do kresla premiéra si sadol muž, ktorý postavil celú svoju kariéru na boji proti systému, no osud mu do cesty postavil skúšku, na ktorú nebol pripravený nikto, celosvetovú pandémiu.
Video z Cannes a pád Smeru
Ešte pred voľbami sa v archívoch polície a v médiách objavil moment, ktorý definitívne zlomil odpor starého systému. Igor Matovič vycestoval do francúzskeho Cannes, kde pred luxusnou vilou exministra Jána Počiatka nalepil nápis: „Majetok Slovenskej republiky“.
Toto video malo milióny videní a uvádza sa, ako kľúčový spúšťač, ktorý presvedčil nerozhodnutých voličov, že Matovič je ten, kto sa nebojí ísť priamo proti oligarchom.
Pre ľudí to bol symbol spravodlivosti, pre kritikov lacný populizmus. Výsledkom však bolo, že Smer po desiatich rokoch stratil moc.
Ale žiadny súd (ani slovenský, ani francúzsky) nikdy nepotvrdil, že by vila v Cannes bola „majetkom Slovenska“. Právne totiž neexistoval žiadny mechanizmus, ako by štát mohol len tak zabaviť nehnuteľnosť v zahraničí na základe jedného videa na Youtube.
Vyšetrovanie slovenskej polície a finančnej spravodajskej jednotky nedokázalo prepojiť kúpu tejto vily s konkrétnym trestným činom alebo priamou krádežou zo štátnej kasy. Hoci sa objavovali podozrenia z prania špinavých peňazí, nikdy nebol vznesený dôkaz, ktorý by obstál pred súdom. Počiatek tvrdil, že vilu kúpil z legálne zarobených peňazí zo svojho podnikania pred vstupom do politiky.
Dnes sa na túto akciu pozeráme ako na najväčší marketingový blaf, možno podvod, Matovič ľuďom sľúbil niečo, čo zo zákona nebolo možné splniť. Ako premiér a neskôr minister financií mal všetky páky na to, aby „vrátenie vily ľuďom“ procesne spustil. Nič také sa však nestalo. Vila zostala v majetku firmy spojenej s Počiatkom a štát z nej nevidel ani cent.
Igor Matovič pred voľbami predal národu ilúziu, že spravodlivosť je jednoduchá, stačí nalepiť papier na bránu vo Francúzsku. Po nástupe do vlády sa však ukázalo, že to bol len ťah na city. Ján Počiatek si v pokoji užíval vilu aj počas celej Matovičovej éry, zatiaľ čo slovenský volič zostal s prázdnymi rukami a videom, ktoré po rokoch pôsobí ako trápna spomienka na nesplnené sľuby.
Rozviazané ruky polície a éra „kajúcnikov“
Hneď po nástupe novej vlády v marci 2020 sa v policajných archívoch začal masívny pohyb. Nová vláda deklarovala, že polícia má „rozviazané ruky“ a vyšetrovatelia NAKA (Národná kriminálna agentúra) spustili sériu operácií s krycími názvami ako Búrka, Víchrica, Očistec či Judáš.
Veľké ryby v sieti.
V putách skončili ľudia, ktorí boli roky nedotknuteľní. Archívy potvrdzujú zatknutie špičiek vtedajšieho systému:
Tibor Gašpar. Bývalý policajný prezident.
Operácia Očistec (5. november 2020)
Zadržanie prebehlo v skorých ranných hodinách počas masívnej akcie NAKA s názvom Očistec. Kukláči vtrhli do Gašparovho domu v Janíkovciach pri Nitre. Scéna, kedy bývalého najmocnejšieho policajta krajiny vyvádzajú v putách, sa stala vizuálnym symbolom pádu éry Smeru. Gašpar bol následne vzatý do kolúznej väzby, aby nemohol ovplyvňovať svedkov.
Pôvodné obvinenia (Z čoho bol obžalovaný?)
V archive sa uvádza, že Gašpar čelil obvineniam v dvoch hlavných vetvách:
Podľa obžaloby mal byť súčasťou „paralelnej polície“, ktorú z pozadia riadil nitriansky oligarcha Norbert Bödör. Táto skupina mala využívať štátnu políciu na sledovanie politických oponentov (Matoviča, Kisku) a na krytie kšeftov „našich ľudí“.
Obvinenia z brania úplatkov za ovplyvňovanie vyšetrovaní v prospech spriatelených podnikateľov.
Kauza Súmrak (2022). Bol obvinený spolu s Ficom a Kaliňákom zo zneužívania polície proti politickým súperom. Generálna prokuratúra (cez paragraf 363) toto obvinenie zrušila s odôvodnením, že vyšetrovatelia porušili zákon a dôkazy boli nepostačujúce.
Kauza Ezechiel 7 (2024).V júli 2024 mu bolo zrušené ďalšie obvinenie z korupcie. Prokuratúra skonštatovala, že obvinenie stálo len na výpovediach „kajúcnikov“ bez priamych listinných dôkazov.
Gašparov hlavný boj sa odohráva v kauze Očistec:
Tibor Gašpar je v tejto kauze obžalovaný. Hoci je na slobode a pôsobí ako podpredseda Národnej rady, súdny proces na Špecializovanom trestnom súde pokračuje. Obžaloba ho viní z toho, že ako policajný prezident odovzdal políciu do rúk oligarchovi Bödörovi.
Gašpar vinu popiera a tvrdí, že celý proces je postavený na klamstvách „kajúcnikov“ (Makó, Slobodník), ktorí si výpoveďami kupujú vlastnú slobodu.
Úloha médií v ére „Pomstiteľov“
V rokoch 2020 – 2021 fungovala nepísaná dohoda medzi vybranými vyšetrovateľmi a novinármi.
Vyšetrovatelia (v archívoch označovaní ako „Čurillovci“) vedeli, že ak budú mať médiá na svojej strane, bude pre starý systém oveľa ťažšie vyšetrovanie zastaviť. Novinári dostávali informácie o raziách vopred, aby boli na mieste s kamerami skôr než kukláči.
Práve preto sme v televízii videli nielen Gašpara, ale aj Dušana Kováčika či Norberta Bödöra v putách. Bol to jasný odkaz pre „akcionárov“ Smeru: „Vaša ochrana sa skončila.“ Dnes sa na tieto zábery môžeme pozerať ako na najväčšie mediálne divadlo, ktoré malo národu doručiť emóciu spravodlivosti ešte skôr, než vôbec padol prvý rozsudok.
Dušan Kováčik. Špeciálny prokurátor (neskôr právoplatne odsúdený).
Operácia Boží mlyny (22. október 2020)
K zadržaniu došlo za bieleho dňa priamo pred budovou policajného prezídia v Bratislave. Elitné komando NAKA zablokovalo auto vtedajšieho špeciálneho prokurátora. Podobne ako pri Gašparovi, aj tu boli televízne štáby v prvej línii a vysielali v priamom prenose, ako najmocnejšieho muža prokuratúry vyvádzajú v putách. Pri prehliadke u neho našli 10-tisíc eur v hotovosti a v jeho kancelárii utajované spisy, ktoré tam nemali čo robiť.
Obvinenia a prvý rozsudok (2021 – 2022)
Kováčik čelil obvineniam, ktoré šokovali verejnosť. Podľa pôvodnej obžaloby mal prijať úplatok 50-tisíc eur (ukrytých v knihe s vyrezaným vnútrom) za to, že zariadi prepustenie mafiánskeho bossa Kudličku z väzby. Špecializovaný trestný súd ho v roku 2021 poslal za mreže na 14 rokov, čo Najvyšší súd v máji 2022 zmiernil na 8 rokov natvrdo a pokutu 100-tisíc eur. Kováčik nastúpil do väzenia ako prvý symbol „veľkého očisťovania“.
Najvyšší súd a procesné podvody (2025 – 2026)
Píše sa marec 2026 a prípad nabral nečakaný smer. Hoci Kováčik už sedel vo väzení, jeho obhajoba neustále poukazovala na to, že proces bol zinscenovaný a postavený na vode.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu (december 2025) Najvyšší súd SR po preskúmaní dovolania zrušil právoplatný rozsudok nad Dušanom Kováčikom. Súd konštatoval, že v pôvodnom procese bol porušený zákon v neprospech obvineného.
Súd spochybnil nestrannosť sudcov a spôsob, akým sa pracovalo s výpoveďami „kajúcnikov“ (Makó, Zeman). Ukázalo sa, že chýbali priame dôkazy (napr. spomínaná kniha s peniazmi) a proces stál len na pochybných svedectvách ľudí, ktorí si tým kupovali vlastnú slobodu.
Dušan Kováčik je na slobode. Nie je to výsledok politickej vôle vlády, ale rozhodnutia nezávislého Najvyššieho súdu, ktorý vrátil prípad na úplný začiatok. Kováčik je opäť v postavení obvineného a čaká na nový proces, ktorý musí prebehnúť bez predošlých chýb a manipulácií.
Príbeh Dušana Kováčika slúži ako memento. V roku 2020 bol v televízii ukazovaný ako trofej boja proti mafii, no v marci 2026 je symbolom procesného zlyhania štátu. Či bol vinný, alebo sa stal obeťou politickej inscenácie, musí rozhodnúť nový, spravodlivý súd. Dovtedy zostáva otázka visieť vo vzduchu: Bola to spravodlivosť, alebo len dobre zrežírované divadlo na uspokojenie davu?
Norbert Bödör. Vplyvný nitriansky podnikateľ blízky Smeru.
Expresný návrat z dovolenky (Júl 2020)
Zadržanie Norberta Bödöra v júli 2020 v rámci akcie Dobytkár bolo v televízii podávané ako veľké víťazstvo spravodlivosti.
Keď sa Bödör dozvedel o svojom plánovanom zadržaní, nachádzal sa na dovolenke v Chorvátsku. Namiesto úteku sa okamžite vrátil na Slovensko a sám sa prihlásil na polícii, čím chcel ukázať, že sa nikoho nebojí.
Špecializovaný trestný súd ho najprv nechal na slobode, ale Najvyšší súd SR ho o pár dní neskôr poslal do väzby, kde strávil takmer poldruha roka.
Bödör figuruje ako ústredná postava viacerých megakauz.
Kauza Očistec: Obžaloba zo zosnovania a riadenia zločineckej skupiny v polícii. Podľa nej mal Bödör ako civilista fakticky ovládať policajný zbor cez Tibora Gašpara a ďalších lojálnych dôstojníkov.
Kauza Dobytkár: Obvinenie z prania špinavých peňazí (legalizácie príjmov z trestnej činnosti) v súvislosti s agrodotáciami z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA).
Kauza Valčeky: Obžaloba z podplácania policajtov za informácie z vyšetrovaní.
Aktuálny stav. Sloboda a zmrazené stíhania
Norbert Bödör je na slobode a čelí viacerým prerušeným stíhaniam.
Z väzby sa definitívne dostal v januári 2022 po zásahu Ústavného súdu a Najvyššieho súdu.
Súd v januári 2026 prerušil viaceré trestné stíhania voči nemu (napríklad v kauze Valčeky). Dôvodom sú zmeny v Trestnom poriadku, ktoré presadila nová vládna moc.
V marci 2025 dokonca zachytili Bödöra priamo v priestoroch Úradu vlády SR, čo potvrdilo, že jeho vplyv na špičky súčasnej moci sa nezmenšil.
Monika Jankovská Od štátnej tajomníčky k psychiatrii
Kočnerova „opička“ (2019 – 2020)
Jankovská bola dlhoročnou sudkyňou, ktorá sa stala pravou rukou ministrov spravodlivosti za Smer. Jej pád odštartovala komunikácia s Marianom Kočnerom. V archive sa uvádza, že si vymenili tisíce správ, v ktorých ju Kočner nazýval svojou „opičkou“. Podľa obžaloby mala na jeho pokyn ovplyvňovať sudkyne v kauze miliónových zmeniek TV Markíza.
Operácia Búrka (11. marec 2020)
Zadržanie prebehlo v rámci historicky najväčšieho zásahu v justícii. NAKA vtedy odviedla 13 sudcov. Jankovská skončila vo väzbe, ktorú niesla veľmi ťažko. V archive je tento moment zapísaný ako bod, kedy sa zlomila, po mesiacoch vo väzbe sa pokúsila o protestnú hladovku a jej psychický stav sa rapídne zhoršil.
Obvinenia (Z čoho bola obžalovaná?)
Korupcia a podplácanie (Kauza Búrka a Víchrica). Ovplyvňovanie rozsudkov v prospech Kočnera a iných vyvolených.
Vydieranie (Kauza Fatima). Obvinenie, že mala pomôcť mafiánskej skupine čongrádyovcov násilím ovládnuť lukratívny bar Fatima v Trenčíne výmenou za úplatok 3 milióny korún.
Monika Jankovská sa javí ako postava, ktorá sa spravodlivosti vyhýba cez podlomené zdravie.
Mnohé z jej súdnych procesov sú dnes prerušené alebo sa naťahujú kvôli jej zlému psychickému stavu. Dlhodobo sa ospravedlňuje z pojednávaní.
Dnes je na slobode, žije v ústraní a jej meno sa objavuje už len v súvislosti s nekonečnými prieťahmi v kauze Fatima.
Pandémia a „atómové bomby“ (2020 – 2021)
V marci 2020, v ten istý týždeň, keď Igor Matovič preberal úrad vlády, zasiahla Slovensko prvá vlna COVID-19. Štát, ktorý mal byť „očisťovaný“ od korupcie, sa od prvého dňa prepol do režimu núdzového stavu. To, čo nasledovalo, nebol len boj s vírusom, ale politické divadlo, ktoré rozdelilo národ.
Operácia Spoločná zodpovednosť (Celoplošné testovanie)
Matovič prišiel s nápadom, ktorý svet nevidel, za jeden víkend otestovať celé Slovensko. Nazval to svojou „atómovou bombou“ proti hnusobe (vírusu). V októbri 2020 stáli státisíce Slovákov v radoch v mraze pred odbernými miestami. Hoci armáda a zdravotníci podali nadľudský výkon, odborníci tento krok spochybnili ako neúčinný a extrémne drahý špás, ktorý stál stovky miliónov eur.
Verejnosť vtedy citlivo vnímala nákup antigénových testov cez trnavskú firmu Eurolab Lambda, ktorá mala väzby na vládne kruhy. Hoci sa nič protizákonné nedokázalo, v archívoch to zostalo ako prvá trhlina v Matovičovom obraze „čistého“ bojovníka.
Vláda cez Facebook, „Hnusoba“ a nočný zmätok
Matovičov štýl riadenia krajiny bol pre Slovensko šokom. O dôležitých opatreniach, lockdownoch či zákaze vychádzania sa ľudia dozvedali z premiérovho súkromného profilu na Facebooku, často neskoro v noci. Archívy tlače potvrdzujú bizarnú realitu, nariadenia vyhlásené v noci už ráno mnohokrát neplatili, čo privádzalo podnikateľov a školy do zúfalstva.
Boj proti pandémii sa v priamom prenose zmenil na osobnú vojnu medzi premiérom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Hádky o „hnusobu“, nákup testov a zatvorené reštaurácie unavili národ viac než samotný vírus.
Štát zaviedol extrémne prísne pravidlá, ľudia boli mesiace zavretí v okresoch a slovenské deti mali jedny z najdlhšie zatvorených škôl v EÚ. Kým od občanov sa pod hrozbou vysokých pokút vyžadovala absolútna poslušnosť, vládni politici (ako Štefan Holý či Boris Kollár) mali z pravidiel výnimky, čo národ právom vnímal ako hlboké pokrytectvo.
Sputnik V, lotéria a „úplatky“ pre seniorov
Keď očkovanie viazlo, Matovič vytiahol ďalšie experimenty. V marci 2021 tajne nakúpil ruskú vakcínu Sputnik V a vítal ju na letisku v Košiciach. Tento krok, urobený bez súhlasu partnerov, spôsobil medzinárodný škandál a viedol k jeho pádu z kresla premiéra.
Nasledovala očkovacia lotéria, televízna šou, ktorá stála milióny eur a v ktorej ľudia kvôli technickým chybám prichádzali o výhry v priamom prenose. Aby štát zachránil štatistiky, začal seniorom za očkovanie vyplácať hotovosť (200 – 300 eur). Tieto „atómovky“ stáli štátnu pokladnicu stovky miliónov eur, no podľa analytikov mali na šírenie vírusu len minimálny vplyv. Ľudia, ktorí túžili po spravodlivosti, dostali v roku 2021 lotériu a pocit, že sú len figúrkami v niekoho neprehľadnej hre.
Pandémia urobila z Matovičovej vlády namiesto reformátorov krízových manažérov, ktorí krízu nezvládali. Zmätok, neustále zmeny pravidiel a premiérove „atómovky“ viedli k tomu, že Slovensko malo v určitých obdobiach najviac úmrtí na milión obyvateľov na svete. Práve tento chaos a pocit, že štát experimentuje na vlastných ľuďoch, pripravil pôdu pre tvrdé protesty a návrat starých politických síl.
17. november 2020. Keď štát použil silu (Slzný plyn a gumové projektily)
Zatiaľ čo v marci 2020 ľudia tlieskali zdravotníkom, v novembri toho istého roku už v uliciach vrela nenávisť. Symbolický dátum 17. november, sviatok slobody a demokracie, sa v roku 2020 zmenil na deň, kedy Igor Matovič a jeho minister vnútra Roman Mikulec ukázali národu tvrdú ruku.
Protesty v čase zákazu (Lockdown vs. Sloboda)
V krajine platil prísny núdzový stav a zákaz zhromažďovania. Napriek tomu sa v Bratislave pred Úradom vlády a parlamentom zišli tisíce ľudí. Neboli to len priaznivci opozície (Smeru či ĽSNS), ale aj tisíce bežných, frustrovaných občanov, umelcov a športovcov, ktorých vládne opatrenia a neustále hádky v koalícii pripravili o živobytie.
Brutalita v priamom prenose. Horšie ako za totality?
Polícia pod vedením nominantov OĽaNO nasadila proti davu techniku a silu, akú si Slovensko nepamätalo desaťročia. V archívoch sa tento moment prirovnáva k najtemnejším dňom pred rokom 1989, no s jedným desivým rozdielom, ani totalitní komunisti počas sviečkovej manifestácie či v novembri '89 nepoužili proti vlastným občanom gumové projektily.
V chladnom novembrovom počasí kropili ľudí vodou a dusili ich plynom priamo v centre mesta.
Toto bol najtemnejší moment. Polícia v archive 2020 figuruje ako zbor, ktorý začal strieľať do davu gumové projektily. Jeden z nich vážne zranil do tváre muža, ktorý len stál v dave. Fotografie zakrvavených tvárí obleteli Slovensko a stali sa symbolom „Matovičovej demokracie“.
Stret bol obojstranne agresívny, v archive sa uvádza aj niekoľko zranených policajtov po útokoch radikálnych skupín, čo vláda využila na to, aby všetkých protestujúcich označila za „opice“ a „zmr*ov“.
„Však ste chceli slobodu...“
Premiérov postoj k zásahu bol v policajnom archíve a dobovej tlače označený za vrchol arogancie. Namiesto upokojenia situácie provokoval ľudí cez Facebook a schvaľoval tvrdý postup polície. Pre tisíce Slovákov to bol moment, kedy pochopili, že vláda, ktorá mala štát „očistiť“, sa správa rovnako represívne ako režimy, proti ktorým kedysi sami štrngali kľúčmi.
17. november 2020 rozbil mýtus o jednote národa. Štát pod vedením Igora Matoviča použil silu proti ľuďom, ktorí sa cítili zahnaní do kúta pándemickými experimentmi. Tento deň zapísaný ako začiatok otvorenej vojny medzi vládou a veľkou časťou verejnosti, čo definitívne otvorilo dvere pre návrat Roberta Fica, ktorý sa vtedy pasoval do roly jediného obrancu ľudských práv.
