V poslednom čase sa u nás našla ďalšia obrovská téma, ktorá opäť zdatne rozdeľuje veľkú časť spoločnosti. Už je z toho skoro slovenský národný šport a vyhráva ten, kto má blbšie argumenty a viac protivníka urazí. Tá téma je, ako inak, samoobslužná pokladňa. Videl som veľa článkov na túto tému a tisíce komentárov na jednu aj druhú stranu, aký je ten druhý blbec.
Jedni argumentujú tým, že nie sú zamestnanci marketov, že im to berie slobodu, že to dlho trvá, že vás môže robot v pokladni určiť ku kontrole nákupu, no kto nič neukradol, nemá sa čoho báť. Druhá strana argumentuje tým, že im to nevadí, kto sa má na tú kyslú pokladníčku pozerať? Čo na tom, že má za sebou napríklad polovicu šichty a ešte nebola na záchode. Ľudia pri pokladniach sú dosť často nieže protivní, ale hnusní, takže sa jej nedivím, že s plným močovým mechúrom a hmotnou zodpovednosťou za financie v kase každému nepadá okolo krku a radšej si hľadí toho, aby im dobre vydala.
Keď na vás „kričí“ CapsLock
No a potom sú tu tí, ako som sa dozvedel z komentára, čo som si dovolil pod jeden príspevok napísať. Napísal som len, že mi tie pokladne nevadia, ale že niekedy je tam viac ľudí ako pri živom človeku u pokladne, tak idem tam. V tú chvíľku tam nejaká pani začala CapsLockom kričať, že mi určite pokladníčka poďakovala, že mohla ísť skôr domov.
Márne som sa jej snažil vysvetliť, že ani keby v ten deň na jej kasu nikto neprišiel, tak by proste domov skôr nešla. Povedala, že by takých ako ja nemali púšťať do obchodu. No, vyrábam si veľa potravín doma sám, tak to možno dotiahnem na tú úroveň, že do toho obchodu naozaj chodiť nebudem musieť.
Ten okamih, kedy mi to došlo
Aby som tu moc nekecal, proste v tom našom obľúbenom športe, ako najviac rozdeliť aspoň časť spoločnosti a kto má pravdu a kto koho viac urazí, sme zabudli na jednu vec. To som nenašiel ani v jednom komentári, a ak som to prehliadol, tak česť výnimkám. Hádate sa tu o tom, či vás to obťažuje, komentujete a nadávate, že tá pokladníčka mohla byť skôr doma, ale nikto nepremýšľa o tom, prečo tam tie kasy sú.
Áno, z nejakej časti má pravdu tá skupina, čo hovorí, že pracujú pre market, dalo by sa to tak nejako vziať, markety znižujú náklady. Naoko sa dá nejakým zvláštnym spôsobom dať za pravdu aj tej pani, čo mi vynadala, že mohla ísť pokladníčka skôr domov (ten spôsob musí byť naozaj veľmi zvláštny).
Nie je to tak dávno, čo som stretol jednu paniu, čo dlhé roky pobehovala po jednom nákupnom centre s kýblikom a niekedy aj s tým strojom na umývanie. Bolo na nej vidieť, že nie je vo svojej koži. Normálne sa na každého tak pekne usmievala, a pretože nie sme veľké mesto, ľudia ju tam poznali a úsmevy jej oplácali. Aj ja s rodinou sme sa niekoľkokrát s paňou pozdravili a prehodili pár milých slov.
No tentoraz som ju stretol na chodbe nákupného centra zasmútenú a v civile. Pozdravil som, usmial sa na ňu a ona mi síce úsmev opätovala, ale bol iný. Bolo mi to divné, nechcel som sa jej nejako dotknúť alebo byť netaktný, a tak som len povedal: „Máte voľno konečne?“
Keď som to povedal, pani sa objavili slzy v očiach, len sa na mňa nešťastne pozrela, otočila sa a odišla. Nevedel som si vysvetliť, čo sa stalo, ale po pár metroch som všetko pochopil. Najskôr som si myslel, že je to žart, ale nebol. V tú chvíľu mi bolo jasné, prečo mala pani slzy v očiach. Proti mne totiž išla robotická upratovačka. Paniu proste nahradil robot.
Otázka neznie „či“, ale „kedy“
A teraz, prečo to píšem. Nie je tu otázka, či pracujete pre market, alebo či pokladníčka mohla ísť skôr domov, ale či časom, rovnako ako je to napríklad v Anglicku v niektorých centrách, už pri pokladniach nenájdete len dvoch možno troch ľudí, čo vám nákup skontrolujú alebo vám odstránia poruchu na pokladni. Proste otázka nie je či, ale kedy tie pokladníčky dostanú výpoveď. Pretože z ekonomického hľadiska sú drahé, potrebujú prestávky, potrebujú na toaletu a furt niečo.
Mám rád technológie, ale niekedy je tá technológia aj na škodu. Aspoň pre nás, obyčajných ľudí.
