Hneď na začiatok musím zdôrazniť, nie som lekár a toto nie je odborná lekárska prednáška. Všetko, čo tu píšem, vychádza z mojej dlhoročnej praxe alternatívnej medicíny, pozorovaní a skúseností s ľuďmi, ktorí hľadajú iné cesty. Ak s niečím nebudete súhlasiť, je to v poriadku, každý z nás má právo na vlastný názor a toto je čisto môj pohľad na vec.
Často sa mi stáva, že za mnou príde mamička s obavou v očiach. „Môjmu dieťaťu diagnostikovali ADHD. Existuje niečo, ako ho upokojiť?“ Moja odpoveď je vždy rovnaká, poďme sa najprv pozrieť na to, čo to ADHD vlastne je, ako vzniká a či sa mu dá pomôcť aj inak než len tabletkami.
Dnešná doba priniesla obrovský nárast týchto diagnóz. Je to však len lepšou diagnostikou, alebo sme niekde urobili chybu my? Podľa môjho pozorovania hrá obrovskú úlohu práve prostredie, v ktorom naše deti vyrastajú. Sme obklopení chémiou, je v čistiacich prostriedkoch, v kozmetike a, čo je najhoršie, v jedle.
Umelé farbivá, konzervanty a skryté cukry pôsobia na citlivú detskú nervovú sústavu ako rozbuška. Ak k tomu pripočítame genetickú predispozíciu a dnešný zrýchlený digitálny svet, niet sa čomu diviť, že detský mozog je v neustálom napätí. Poďme si teda rozobrať, čo môžeme urobiť pre to, aby sme toto napätie zmiernili prírodnou cestou...
Čo je to vlastne ADHD? (Ľudskou rečou)
Predstavte si, že náš mozog má v hlave takého šikovného „vratára“ alebo „triediča informácií“. Jeho úlohou je celý deň dávať pozor na to, čo do hlavy pustí a čo nie. Keď učiteľka v škole rozpráva, tento triedič povie. „Toto je dôležité, počúvaj!“ a zároveň zastaví ostatné vnemy, ako je bzučanie muchy na okne alebo to, že niekoho na chodbe počuť kráčať.
U dieťaťa s ADHD tento triedič informácií jednoducho nefunguje alebo má dovolenku.
Do mozgu sa tak nekontrolovane valí úplne všetko naraz. Dieťa potom vníma s rovnakou intenzitou hlas učiteľky, škrabanie spolužiakovho pera, farbu svetla na stene aj to, že ho tlačia topánky. Výsledkom je obrovský chaos.
Prečo je také dieťa neposedné?
Predstavte si to ako rádio, ktoré neviete vypnúť a na ktorom hrajú štyri stanice naraz. Skúste v takom hluku pokojne sedieť a sústrediť sa na jednu vec. Je to takmer nemožné. Ten neustály pohyb, mrvenie sa na stoličke alebo vyrušovanie je len spôsob, akým sa to preťažené telo snaží s tým vnútorným hlukom vyrovnať.
A práve tu prichádza tá spomínaná chémia a strava.
Ak má dieťa v hlave takýto „včelí úl“, kde je všetko v pohybe, a my mu do toho pridáme umelé farbivá (cukríky, farebné limonády) alebo hromadu skrytého cukru a konzervantov, je to ako keby sme do toho ohňa priliali benzín. Tá chémia tie nekľudné spoje v mozgu ešte viac vybičuje.
Strava ako základ pokoja. Čomu sa radšej vyhnúť?
„Skôr než začneme niečo pridávať, musíme ubrať to, čo škodí.“ Pri ADHD je cieľom upokojiť nervovú sústavu, nie ju bičovať.
Toto je nepriateľ číslo jeden. Rôzne farebné cukríky, krikľavé limonády alebo gumové medvedíky obsahujú látky (ako tartrazín či červeň), ktoré sú u citlivých detí priamo spojené so zvýšenou agresivitou a nepokojom. V niektorých krajinách musia mať potraviny s týmito farbivami dokonca varovanie, že môžu nepriaznivo ovplyvňovať pozornosť detí.
Cukor je pre mozog s ADHD ako raketové palivo. Dieťa dostane sladkosť, hladina cukru vyletí hore (dieťa je hyperaktívne), a potom prudko padne dole (dieťa je unavené, zlé a podráždené). Tento kolotoč vyčerpáva nielen dieťa, ale aj rodičov. Skúste cukor nahradiť prirodzenou sladkosťou z ovocia, ale aj to s mierou.
Benzoan sodný a iné „éčka“, ktoré udržujú potraviny dlho čerstvé v regáloch, môžu dráždiť nervové zakončenia. Ak je to v krabičke, má to polroka záruku a na obale je dvadsať ingrediencií, ktorým nerozumiete, takéto jedlo dieťaťu s ADHD do rúk nepatrí.
Netvrdím, že každé dieťa musí byť bezlepkové, ale moderná pšenica je často tak prešľachtená a plná rezíduí z postrekov, že zaťažuje črevá. A ako vieme, črevo je náš „druhý mozog“. Keď je v nepohode brucho, je v nepohode aj hlava.
Moja rada pre mamičky?
Skúste na dva týždne úplne vyradiť farebné sladkosti a sladené vody. Uvidíte ten rozdiel v očiach a správaní vášho dieťaťa. Je to ten najlacnejší a najrýchlejší „liek“, aký existuje.
Čo mozgu s ADHD chutí. Potrava pre pokoj a sústredenie
Ak sme vyčistili stravu od chémie, musíme telu dodať „stavebný materiál“, ktorý pomôže tomu nášmu vnútornému vratárovi (filtru) v hlave lepšie pracovať.
Náš mozog je z veľkej časti tvorený tukom. Deti s ADHD majú často nízku hladinu Omega-3, ktoré sú zodpovedné za to, ako hladko pretekajú informácie medzi bunkami. Nájdete ich v kvalitnom rybom oleji, vlašských orechoch alebo ľanových semienkach. Keď sú bunky „namazané“, komunikácia v mozgu je jasnejšia a dieťa sa lepšie sústredí.
Horčík je pre nervovú sústavu ako teplá deka. Pomáha uvoľniť napätie v svaloch aj v mysli. Deti, ktoré sú neustále v pohybe a nevedia zaspať, majú horčíka často nedostatok, pretože ho pri tom svojom vnútornom „motore“ rýchlo spotrebujú. Dobrým zdrojom sú tekvicové semiačka, listová zelenina alebo kvalitné kakao (v rozumnom množstve).
Dieťa s ADHD by nemalo začínať deň sladkými cereáliami. Potrebuje bielkoviny (vajíčka, kvalitný jogurt, orechy), ktoré udržia hladinu cukru v krvi stabilnú. Keď je hladina cukru stabilná, mozog nevybuchuje do hyperaktivity a následnej únavy.
Tieto minerály sa priamo podieľajú na tvorbe dopamínu, látky, ktorej majú deti s ADHD prirodzene menej. Ak chýba dopamín, dieťa hľadá vzrušenie a podnety všade naokolo. Zinok nájdeme v strukovinách alebo semienkach a železo v kvalitnom mäse či cvikle.
Trpezlivosť namiesto zázrakov
Opäť musím zopakovať to, čo hovorím pri každej téme, neexistuje jedna zázračná pilulka. Zmena stravy nezafunguje za jednu noc. Telo dieťaťa sa potrebuje očistiť od nánosov chémie a začať využívať nové živiny.
Mám skúsenosť, že ak rodičia vydržia a skombinujú úpravu stravy s pokojným prístupom a jasným režimom, výsledky sa dostavia. Dieťa sa začne „rozjasňovať“, očný kontakt je dlhší a výbuchy hnevu sú zriedkavejšie. Nie je to o tom, že by sme z dieťaťa urobili niekoho iného, ale o tom, že mu pomôžeme, aby sa vo vlastnom tele cítilo lepšie.
Dá sa takéto dieťa vôbec zaujať?
Mnoho rodičov a učiteľov je zúfalých, pretože majú pocit, že dieťa ich nepočúva a nič ho nebaví dlhšie ako päť minút. Pravda je však taká, že mozog s ADHD nie je neschopný sústrediť sa, on sa len nedokáže sústrediť na veci, ktoré ho nudia.
Keď však takéto dieťa nájde niečo, čo ho skutočne fascinuje (či už je to stavanie zložitého Lega, kreslenie, programovanie alebo pozorovanie mravcov v záhrade), nastane niečo fascinujúce.
Stav „Flow“. Dieťa sa do aktivity ponorí tak hlboko, že prestane vnímať čas, hlad aj to, že naň voláte. V tej chvíli sa jeho „včelí úľ“ v hlave upokojí a všetky včely letia jedným smerom.
Hľadanie vášne, nie poslušnosti. Ak chceme dieťa s ADHD zaujať, nesmieme ho tlačiť do tabuliek. Musíme zistiť, čo zapaľuje jeho vnútorný oheň. Tieto deti sú často extrémne kreatívne a majú dar vidieť súvislosti, ktoré my ostatní prehliadame.
Potreba okamžitej spätnej väzby. Mozog s ADHD miluje interakciu. Zaujmete ho vtedy, keď činnosť prináša rýchly výsledok alebo pocit úspechu. Preto ich tak bavia hry alebo športy, kde sa stále niečo deje.
Moja rada pre mamičky.
Nesnažte sa ich „zlomiť“, aby ticho sedeli pri veciach, ktoré im nedávajú zmysel. Radšej hľadajte ich talent. Keď dieťa s ADHD nájde svoju vášeň, dokáže v nej byť lepšie než ktokoľvek iný. Naším cieľom v alternatívnom prístupe je dodať telu výživu (strava) a mysli pokoj, aby dieťa malo dosť energie na objavenie tohto svojho daru.
Láska ako najsilnejší liek. Aj keď dochádzajú sily
Na záver musím spomenúť niečo, čo sa nedá kúpiť v lekárni ani vyčítať z tabuliek. Je to pocit prijatia. Dieťa s ADHD musí vedieť a cítiť, že je milované také, aké je.
Priznajme si to otvorene, je to niekedy nesmierne ťažké. Keď máte v rodine viac detí a to jedno neustále vyžaduje pozornosť, robí hluk alebo vyvoláva konflikty, je ľudské, že toho máte občas „plné zuby“. Rodičia sú len ľudia, nie stroje. Často prichádza vyčerpanie a pocit viny.
Práve v týchto chvíľach je však dôležité si uvedomiť.
Dieťa to nerobí schválne. Jeho mozog je v tenzii a ono samo nevie, ako z toho von. Láska napriek chaosu. Aj keď sa hneváte na jeho správanie, dieťa musí vedieť, že sa nehneváte na neho ako na bytosť. Potrebuje cítiť, že je v bezpečí, aj keď práve „všetko vybuchuje". Rovnováha pre súrodencov. Je umenie rozdeliť pozornosť tak, aby ostatné deti netrpeli. Niekedy stačí pár minút „exkluzívneho času“ len pre ne, aby vedeli, že sú dôležité.
Mamičky, nebuďte na seba prísne. To, že ste unavené, neznamená, že ste zlé matky. Znamená to len, že vaša cesta je náročnejšia. Ale pamätajte, že pokojný rodič, ktorý si dokáže priznať únavu, ale stále dieťa objíme, robí pre jeho liečbu viac než akákoľvek diéta.
Moderná liečba. Prvá pomoc pre vyčerpanú rodinu?
Mnohí rodičia majú pred liekmi od psychiatra prirodzený strach. Pýtajú sa. „Nezmení to moje dieťa? Nebude z neho len utlmená bábika?“ Z mojej praxe vidím, že ak je liečba nastavená správne, je to pre dieťa aj celú rodinu často kľúčová prvá pomoc.
Prečo o tom uvažovať?
Keď je dieťa v neustálom konflikte v škole, doma je napätie a súrodenci trpia, celá rodina sa ocitá v toxickom strese. Vtedy môže moderná medicína zafungovať ako „záchranná vesta“. Pomôže dieťaťu.
Lieky mu pomôžu udržať pozornosť tak, aby dokončilo úlohu. Ten pocit „dokázal som to“ je pre zničené sebavedomie dieťaťa s ADHD nesmierne dôležitý. Dieťa, ktoré vďaka liekom lepšie ovláda svoje impulzy, ľahšie zapadne do kolektívu a nájde si kamarátov.
Čo to v dieťati spôsobuje?
Lieky (stimulanciá) v podstate „prebudia“ tie časti mozgu, ktoré u ADHD spia. Dieťa nie je utlmené, naopak, je prítomnejšie. Dokáže sa rozhodnúť, či niečo urobí, namiesto toho, aby len slepo nasledovalo prvý impulz.
Lieky ako most, nie cieľ
Vždy mamičkám hovorím, že lieky môžu byť skvelý štart, aby ste sa doma všetci upokojili a nadýchli. Ale nemali by byť konečnou stanicou. Sú ako barle, pomôžu vám kráčať, kým je noha (nervová sústava) zlomená alebo slabá. Popri tom by sme však mali stále pracovať na čistom jedálničku, dopĺňaní minerálov a budovaní bezpečného prostredia plného lásky.
Cieľom je, aby sme časom, keď sa telo vyživí a prostredie upokojí, mohli s lekárom konzultovať znižovanie dávok alebo postupné vysadenie. Ale kým je rodina v ohni, lieky môžu byť tým hasiacim prístrojom, ktorý zachráni vzťahy pod jednou strechou.
Čo na to hovorí alternatívna medicína?
Alternatívny pohľad je prostý. Lieky riešia následok (nepokoj), ale my musíme riešiť príčinu (nerovnováhu). Ak dieťaťu nasadíme lieky, ale naďalej ho budeme kŕmiť cukrom, chémiou a necháme ho hodiny pred tabletom, tak telo len maskujeme, ale neliečime.
Alternatívna medicína navrhuje tieto kroky popri klasickej liečbe.
V alternatíve veríme, že „nepokojná hlava začína v zapálenom čreve“. Ak je mikroflóra v neporiadku kvôli zlej strave, toxíny prenikajú do krvi a dráždia nervovú sústavu. Čisté črevo = pokojnejší mozog.
Zameriavame sa na jemnú detoxikáciu. Príroda nám dáva nástroje, ako telo zbaviť nánosov z prostredia, ktoré môžu „skratovať“ elektrické impulzy v hlave.
Kým moderná medicína stimuluje pozornosť, alternatíva upokojuje búrku. Nie len bylinky ako medovka, mučenka alebo špeciálne upravený horčík pomáhajú dieťaťu lepšie zvládať stres z preťaženého dňa.
Deti s ADHD potrebujú prírodu viac než ktokoľvek iný. Chôdza naboso, práca s hlinou alebo len pobyt v lese vybíja prebytočnú statickú energiu, ktorú v sebe nosia.
Môj záver k tejto téme.
Alternatívna medicína hovorí, že každé dieťa je unikátny kvet. Niektorý potrebuje viac tieňa (ticha), iný inú pôdu (stravu). Našou úlohou nie je ten kvet „prerobiť“, aby vyzeral ako ostatné, ale upraviť podmienky tak, aby mohol rásť bez toho, aby zničil seba alebo záhradu okolo.
