Keď utíchne paľba na frontovej línii, vojna sa pre milióny ľudí neskončí. Skutočná skúška pre ukrajinskú aj ruskú spoločnosť nastáva v momente, keď sa muži z pekla zákopov vracajú domov. Psychické následky brutálneho konfliktu sa nevyhnú žiadnej strane a návrat traumatizovaných vojakov do bežného života bude pre obe spoločnosti obrovskou skúškou.
Týmto syndrómom, samozrejme, netrpia len vojaci z vojny na Ukrajine. Tento hlboký psychický otras postihuje priemerne 10 % až 30 % príslušníkov každej armády, ktorá kdekoľvek na svete bojuje v ostrom nasadení. História nám to opakovane potvrdila, či už išlo o masívne traumy amerických veteránov z vojen vo Vietname a v Iraku, sovietskych vojakov po invázii do Afganistanu, alebo o kruté svedectvá z konfliktov v bývalej Juhoslávii. Neviditeľné jazvy na duši si skrátka vyberajú svoju daň v každej dobe a v každom svetovom konflikte.
Tento článok je síce podopretý oficiálnymi správami a štatistikami, no do istej miery vystihuje iba môj osobný pohľad na vec. Vychádzam v ňom z toho, že som sám zažil ozbrojený konflikt, a tiež z pohľadu človeka, ktorý sa dlhé roky zaujíma o alternatívnu medicínu a stretáva sa niekedy s ľuďmi trpiacimi post traumatickým syndrómom. Čitateľ môže s mojimi závermi súhlasiť, ale aj nesúhlasiť, je to na každom z vás.
I keď je podstata problému na oboch stranách rovnaká, extrémne trauma a post traumatická stresová porucha (PTSD), kriminalita vojakov po návrate z frontu v Rusku a na Ukrajine má odlišný rozsah, systémové príčiny a právny kontext.
Rozdávanie zbraní v chaose vs. systémová amnestia vrahov
Pri analýze tohto fenoménu je nutné popísať zásadný rozdiel v tom, ako sa s touto situáciou obe krajiny postupne vyrovnávajú.
V ranných dňoch ruskej invázie vo februári 2022 vládla v Kyjeve panika, kvôli ktorej štát rozdal zhruba 25 000 samopalov civilistom priamo z korby áut bez akýchkoľvek dokladov. V tej chvíli sa nikto nepýtal na čistý trestný register ani na psychologický posudok. Cieľom bolo okamžite zabrániť pádu hlavného mesta. Tento divoký chaos však trval iba týždne a skončil sa na jar 2022, hneď ako sa front stabilizoval.
Ukrajinská vláda následne spustila proces registrácie týchto zbraní. Väčšina ľudí sa buď oficiálne začlenila do štruktúrovanej Územnej obrany pod vojenské velenie, alebo musela zbrane vrátiť. Ak si dnes kriminálnik na Ukrajine drží zbraň z roku 2022, drží ju nelegálne a polícia ho za to tvrdo, pokiaľ ho nájde, stíha. K vojenským zbraniam sa vtedy síce bez kontroly dostali aj ľudia s kriminálnou minulosťou alebo psychickými poruchami, no nešlo o štátny zámer.
V Rusku je situácia odlišná. Tam nešlo o chvíľkový chaos pri obrane mesta, ale o systém, ktorý trval roky ako oficiálna štátna politika. Ruský režim úmyselne, plánovane a legálne otvoril brány väzníc. Prezidentským dekrétom dostali milosť desiatky tisíc väzňov, vrátane ľudí odsúdených na 20 rokov za brutálne sériové vraždy, znásilnenia alebo kanibalizmus, s podmienkou, že pôjdu bojovať. Po pol roku na fronte boli títo ľudia legálne prepustení na slobodu, štát im vyplatil peniaze, vymazal trestný register a poslal ich ako „hrdinov“ späť do ruských miest, kde dnes páchajú brutálnu recidívu na svojich susedoch a rodinných príslušníkoch.
Časovaná bomba. Kde sa teda vzali milióny zbraní?
Počiatočný chaos s 25-tisíc rozdanými samopalmi bol však len začiatkom. Po rokoch bojov dnes ukrajinské ministerstvo vnútra odhaduje, že kvôli trofejným zbraniam z bojísk, vykradnutým skladom a pašovaniu z frontu koluje medzi ľuďmi nelegálne 2 až 5 miliónov zbraní a granátov.
Tento obrovský objem pochádza z úplne iných zdrojov než z počiatočného kyjevského rozdávania.
Trofejné zbrane opustené na bojiskách. Pri ústupoch ruskej armády od Kyjeva, Černihiva, Charkova či Chersonu zostalo na pozíciách masívne množstvo výzbroje. Ukrajinskí vojaci, ale aj civilisti a poľnohospodári, tieto zbrane zozbierali. Ide o státisíce kusov samopalov, pištolí, protitankových striel a ručných granátov, ktoré si ľudia schovali do pivníc a garáží „pre strýčka Príhodu“.
Pašovanie a straty z frontových línií. Na fronte sa pohybujú stovky tisíc vojakov a spotrebovávajú sa obrovské zásoby munície. Ustriehnuť každý kus je nemožné. Vojaci si z frontu odvážajú drobné zbrane a ručné granáty ako „suveníry“. Granát sa ľahko schová do batohu a v chaose poľných skladov sa jednoducho odpíše ako spotrebovaný v boji. Časť zbraní mizne kvôli korupcii a organizovanému zločinu, ktorý ich predáva do vnútrozemia.
Vykradnuté sklady na začiatku vojny. V prvých týždňoch invázie došlo na mnohých evakuovaných či bombardovaných miestach k vykradnutiu policajných služobníc, muničných skladov a predajní so zbraňami. Ľudia si ich rozobrali sami bez vedomia úradov.
Vznik „nových“ psychopatov a kultúra (bez)trestnosti
Vojna generuje brutálne správanie na oboch stranách. Keď človek mesiace vidí umierať svojich kamarátov a sám musí zabíjať, jeho mozog sa prepne do režimu prežitia. V civilnom živote potom bežné situácie (hádka v obchode, domáci spor, nevera partnera) vyvolávajú bojový afekt a amok. Vojna skrátka „vyrába“ nových ľudí s nekontrolovateľnou agresiou, trpiacich ťažkým syndrómom PTSD a závislosťami.
Rozdiel je však opäť v tom, ako na to reagujú jednotlivé štáty a ich právne systémy.
Na Ukrajine títo ľudia končia v rukách polície a súdov ako bežní zločinci. Ukrajina nemá žiadny zákon, ktorý by veteránov chránil pred väzením za civilné zločiny. Štát sa navyše snaží s pomocou západných peňazí budovať psychologické centrá, i keď systém pod náporom státisícov ľudí kolabuje. Súčasne krajina čelí masívnemu nárastu domáceho násilia, kde si navrátilci výbuchy hnevu vybíjajú na manželkách a deťoch.
V Rusku vznikol obrovský problém s tým, že veteráni sú zákonom chránení pred „diskreditáciou“. Ruská nezávislá žurnalistika (Verstka, Mediazona) dokumentuje, že ruské súdy v mnohých prípadoch dali vrahom-veteránom, ktorí po návrate z frontu znovu zabili civilistu, extrémne mierne alebo len podmienečné tresty s odôvodnením, že „prispeli k obrane vlasti“. To u nich vytvára pocit absolútnej nedotknuteľnosti.
Nočná mora v zázemí. Útoky granátmi
Kombinácia ťažkého psychického traumatu, alkoholu či drog a ľahkej dostupnosti zbraní vedie k tomu, že veteráni riešia bežné konflikty extrémnym násilím. Pre políciu sú nočnou morou najmä ručné granáty, sú malé, ľahko sa schovajú do batohu a na fronte je ich nadbytok. Tieto incidenty sú reálne zdokumentované správami ukrajinskej polície, tajnej služby (SBU), OSN a nezávislých organizácií.
Útok na policajtov v Dnipre: Počas zatýkania pri bežnej pouličnej bitke jeden z mužov vytiahol granát a hodil ho po policajtoch. Útočník na mieste zomrel a štyria policajti boli ťažko zranení.
Tragédia asistenta vrchného veliteľa: Major Hennadij Časťakov (blízky spolupracovník vtedajšieho šéfa armády Zalužného) zomrel vo svojom dome pri Kyjeve. Kolega z armády mu k narodeninám daroval krabicu s alkoholom a šiestimi reálnymi bojovými granátmi západného typu. Časťakov si myslel, že ide o žartovné sklenené poháre, a pri manipulácii pred svojím synom jeden z granátov nešťastnou náhodou odpálil.
Veterán s granátom na úrade vlády: Psychicky labilný vojnový veterán vstúpil do budovy úradu vlády v Kyjeve s odisteným granátom a vyhrážal sa, že ho odpáli, kým ho polícia nespacifikovala.
Granát na zasadnutí zastupiteľstva: Celým svetom prebehlo video, kedy zastupiteľ v Zakarpatskej oblasti (rovnako armádny veterán) vošiel na rokovanie obce, kľudne vytiahol z vreciek tri granáty a hodil ich medzi sediacich kolegov, pričom desiatky ľudí utrpeli ťažké zranenia.
Záver a výzva pre celú Európu
Zatiaľ čo na Ukrajine sa zbrane dostali do rúk nesprávnych ľudí kvôli počiatočnému vojnovému chaosu a zúfalej snahe ubrániť krajinu, v Rusku sa zbrojenie ťažkých zločincov stalo oficiálnou štátnou stratégiou ( Vágnerova jednotka). Výsledok je však pre obe spoločnosti tragický, z frontu sa vracajú ľudia s brutálne pokrivenou psychikou a zázemie oboch štátov teraz zaplavuje nová vlna násilia, zničené rodiny, strach a násilie vo verejnom priestore.
Ukrajinské úrady si toto riziko plne uvedomujú a spolu s Európskou úniou sa snažia pripraviť na obrovskú krízu, ktorá krajinu čaká po vojne, ako milióny zbraní od ľudí vybrať späť, skôr než zaplavia čierny trh po celej Európe.
Ako som spomínal v úvode, toto je môj osobný pohľad formovaný vlastnou životnou cestou. Na hlboké rany, ktoré vojna zanecháva na dušiach, neexistuje jednoduchý recept. Spoločnosť, legislatíva aj oficiálne štatistiky vidia len špičku ľadovca, no skutočná bolesť a nebezpečenstvo zostávajú skryté za dverami domácností. S mojimi závermi môžete polemizovať, no realita traumatizovaných ľudí s odistenou minulosťou v rukách je fakt, pred ktorým nemôžeme zatvárať oči.
Odkazy a zdroje:
OSN (UN News): Humanitárne a bezpečnostné dôsledky konfliktu na Ukrajine
Small Arms Survey: Štatistiky a monitorovanie nelegálnych zbraní a ich záchytov
Springer Link (Criminal Law and Philosophy): Analýza distribúcie zbraní civilistom počas počiatočnej fázy invázie
EUAM Ukraine: Päť miliónov nelegálnych zbraní: Ukrajina bojuje proti povojnovej zbrojnej kríze
SBU / NV.ua: Ukrajinská tajná služba rozbila veľkú sieť nelegálneho obchodu so zbraňami
Global Initiative Against Transnational Organized Crime: Nová fáza pašovania zbraní a nelegálneho trhu na Ukrajine
NV.ua (Nation): Výbuch granátu v Dnipre: Jeden mŕtvy, štyria zranení policajti
BBC News: Asistent ukrajinského vojenského náčelníka zahynul po výbuchu granátu
CNN Europe: Vyšetrovanie úmrtia vojenského asistenta pri Kyjeve
NDTV World News: Ukrajinský vojenský poradca zomrel po odpálení darovaného bojového granátu
Daily Sabah: Polícia zadržala veterána, ktorý vtrhol na úrad vlády v Kyjeve s granátom
YouTube / Reportáž: Analýza rizika čierneho trhu so zbraňami v povojnovej Európe
