Mám rád ľudskú tvorivosť a vzniknuté konšpiračné teórie, baví ma ich rozoberať. Niektoré konšpirácie sú úsmevné, iné smutné, niekedy by sa im aj dalo veriť, no väčšinou sa dajú vysvetliť aj inak. Niekedy sa však stane, že zo zdanlivého strašenia, na čom je vlastne väčšina konšpirácií založená, keď si k tomu strašeniu sadnete, rozoberiete ho do podrobností a pridáte trochu toho, že by to naozaj mohlo tak byť, môže sa stať, že to až tak veľmi nereálne nevyzerá. Hoci sa to ukazuje v dosť extrémnom svetle, navyše, keď vidíme, čo sa deje vo svete, zdá sa to dokonca aj reálne.
Dlhodobo sledujem poľského jasnovidca Krzysztofa Jackowského. Priznám sa, že som jeho predpovede o globálnych kríziach a apokalyptických scenároch dlho považoval za obyčajné rozprávky a strašenie ľudí. Moja skepsa sa však začala rúcať vo chvíli, keď som si o ňom zistil viac. Jackowski nie je žiadny tuctový YouTuber. V oblasti kriminalistiky má preukázateľnú a obrovskú úspešnosť, poľská polícia aj verejnosť si ho vážia, pretože svojimi víziami reálne pomohol nájsť desiatky tiel nezvestných ľudí tam, kde moderná technika zlyhala.
Keď má takéto výsledky v pátraní, čo ak sa nemýli ani v tom ostatnom? Začal som si jeho apokalyptické vízie o kolapse zásobovania a nedostatku palív skladať dohromady s reálnymi faktami. A výsledok ma šokoval. Keď sa na náš svet pozriete ako na celok, zistíte, že jeho slová nemusia byť žiadna hlúposť. Všetko totiž drží v jednej prekvapivo krehkej kocke.
Treba však podotknúť, že toto je len môj osobný pohľad na vec. Je možno trochu hnaný do extrému, no keď sa pozrieme na fungovanie dnešných technológií, rozhodne nie je úplne nereálny.
Nafta ako krv civilizácie
Jackowski varuje, že kvôli konfliktom na Blízkom východe, ktorý je sudom prachu, nastane deň, keď ľudia budú musieť sedieť doma, pretože nebude ropa. Keď sa pozrieme na krízové plány európskych štátov, tie s týmto scenárom chladne počítajú. Štátne núdzové zásoby palív na 90 dní nie sú pre bežných občanov. Ak vypadne dovoz ropy, štát okamžite zakáže predaj palív na súkromné účely. Zostane len pre armádu, záchranárov a kritickú infraštruktúru. Bežní ľudia skutočne zostanú sedieť doma.
Reťazová reakcia hladu
Bez nafty nastáva okamžitý kolaps celej ekonomiky. Ľudia sa nedostanú do práce, továrne stoja, obchody zatvoria. Čo je však najhoršie, bez nafty nebude v priebehu pár dní ani jedlo. Moderná spoločnosť totiž funguje na princípe takzvaného logistického systému „just-in-time“ (práve včas). To znamená, že supermarkety už dávno nemajú obrie sklady plné potravín na celé mesiace. Všetko sa neustále pohybuje na kolesách kamiónov, ktoré každý boží deň zvážajú tovar z distribučných centier priamo na pulty. Ak by kamióny kvôli chýbajúcej nafte prestali jazdiť, regály obchodov sa kompletne vyprázdnia za necelých 48 až 72 hodín.
A to hovoríme len o distribúcii. Skutočná katastrofa leží ešte hlbšie, priamo na poliach. Moderné poľnohospodárstvo je stopercentne industrializované a bez nafty nedokáže vyprodukovať ani kilogram pšenice. Bez paliva nevyjdú traktory, ktoré sejú, ani kombajny, ktoré zbierajú úrodu.
Navyše, ropa je základnou surovinou na výrobu umelých hnojív a ochranných postrekov, bez ktorých výnosy polí klesnú na minimum. Ak systém zlyhá natoľko, že palivo nedorazí k poľnohospodárom počas kľúčových týždňov sejby alebo žatvy, v priebehu niekoľkých mesiacov hrozí reálny, masívny hladomor. Sme skrátka len niekoľko dní bez nafty od absolútneho potravinového kolapsu.
Ilúzia digitálnej bezpečnosti
Štáty síce plánujú v krízach zavádzať digitálne prídelové systémy cez rôzne aplikácie a elektronické občianske preukazy, no v takejto situácii je to utópia. Bez nafty a energií celý digitálny svet končí v momente, keď sa vyčerpajú záložné batérie. Telekomunikačné siete a dátové centrá síce majú batérie a generátory, no tie udržia internet a mobily v chode len niekoľko hodín, maximálne dní. Stačí jeden masívny hackerský útok na rozvodnú sieť a sme bez elektriny. Bez nej nefungujú bankomaty, čerpacie stanice ani komunikácia. Nastane absolútna informačná tma a chaos, presne tak, ako to Jackowski opisuje vo svojich víziách.
Aj jadro v závere stojí na nafte
Možno si hovoríte, že štáty s jadrovými elektrárňami majú vyhraté. Fyzika siete je však neúprosná. Mnohých ľudí to prekvapí, ale jadrová elektráreň nedokáže v prípade núdze fungovať na svoju vlastnú elektrinu. Keď dôjde k takzvanému blackoutu alebo k poškodeniu prenosovej sústavy, elektráreň sa z bezpečnostných dôvodov musí okamžite odpojiť od siete a reaktor sa automaticky zastaví. V tom momente elektráreň prestáva prúd vyrábať a sama sa stáva spotrebiteľom, ktorý súrne potrebuje energiu na chladenie jadra.
Samozrejme, netreba podliehať panike, že by takáto elektráreň vybuchla okamžite alebo že by sa jadro roztavilo v priebehu niekoľkých hodín. Pri bežných technických poruchách alebo krátkodobých výpadkoch sú moderné reaktory mimoriadne bezpečné. Majú špičkové pasívne bezpečnostné systémy, ktoré fungujú na základe čistých fyzikálnych zákonov vďaka gravitácii, prirodzenému tlaku a obehovému prúdeniu vody dokážu jadro bezpečne chladiť prvé kritické dni úplne samy, bez potreby elektrického prúdu či zásahu človeka .
Skutočný problém však nastáva v momente, keď sa pozrieme na scenáre ako vojna, masívne kybernetické útoky alebo cielené sabotáže. Ak nepriateľ zničí vonkajšie elektrické vedenia a transformačné stanice, elektráreň zostane totálne odrezaná od sveta. Pre dlhodobé prežitie v rádoch týždňov a mesiacov sú vtedy kľúčové núdzové diesel generátory. Sú to obrie lodné motory, ktoré musia naskočiť, aby poháňali čerpadlá.
A práve tu sa kruh uzatvára a prichádzame k nafte. Pri vojne alebo dlhodobej blokáde územia, kedy sú logistické trasy zničené sabotážami, je dopĺňanie paliva do týchto generátorov takmer nemožné. Ak by systém skolaboval natoľko, že by sa po dlhých týždňoch zásoby nafty v týchto záložných motoroch úplne minuli a nebolo by ako priviezť novú, až vtedy by palivo v reaktore čelilo riziku prehriatia, tavenia a následnej vážnej jadrovej havárie. Aj tá najmodernejšia jadrová technológia je tak v čase totálnej krízy závislá od obyčajnej cisterny s naftou.
Keď si človek tieto technologické väzby spojí, Jackowského vízie zrazu prestanú znieť ako pritiahnuté za vlasy. Naša moderná, pohodlná civilizácia je neuveriteľne zraniteľná. Stačí vytiahnuť jedinú kocku – naftu – a zosype sa úplne všetko, doprava, ekonomika, digitálny svet, poľnohospodárstvo aj energetika.
Samozrejme, ide o extrémny rozbor v štýle „čo by bolo, keby“. Pevne dúfam, že k takému scenáru nikdy nedôjde. Osobne vítam aktuálny pokoj zbraní v Iráne, no ešte by mali dostať rozum Rusi a na svete by bol konečne pokoj. Možno je však najvyšší čas prestať sa len slepo smiať a začať brať zraniteľnosť nášho sveta vážne.
