V. Kapitola: Éra chaosu, brutality a amaterizmu (2020 – 2023). Keď bol liek horší ako choroba
Matovič nastúpil sľubujúc „otvoriť okná a vyvetrať“. Namiesto čerstvého vzduchu však prišiel uragán neprofesionality, ktorý rozvrátil štátne inštitúcie, prehĺbil potravinovú nesebestačnosť a definitívne zdiskreditoval spravodlivosť. Hoci sa toto obdobie vníma ako éra „matovičovcov“, v skutočnosti išlo o politický chaos, v ktorom sa vystriedali tri rôzne kabinety (Matovič, Heger a úradnícky Ódor).
1. „Vojna v polícii“, zneužívanie kajúcnikov a štátna brutalita
Najväčšou ranou pre právny štát bola éra tzv. „čurillovcov“ (skupina vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu). Pod dohľadom Matovičovho nominanta v polícii, Štefana Hamrana, sa vyšetrovanie veľkých káuz postavilo takmer výlučne na kajúcnikoch, ľuďoch, ktorí sa sami priznali ku korupcii (napr. Ľudovít Makó) a za slobodu alebo nižšie tresty „pripravovali“ výpovede proti politickým oponentom.
Práve tu vznikli tie najväčšie pochybnosti o spravodlivosti, policajti svedkov inštruovali, čo majú hovoriť, aby to sedelo do politického zadania „pozatýkať Smer“. Dnes vieme, že mnohé z týchto procesov, vrátane prípadu Dušana Kováčika, boli postavené na lživých dôkazoch a neodbornej práci policajtov. Výsledkom je, že obvinenia sa rúcajú ako domčeky z karát a kľúčoví hráči starej éry sú na slobode, pretože vyšetrovanie bolo spolitizované a nezákonné.
Tento „boj za spravodlivosť“ sprevádzala dovtedy nevídaná agresia voči vlastným občanom. Pod vedením ministra vnútra Romana Mikulca sa štát uchýlil k metódam, ktoré mali zostať v minulosti.
Vodné delá, plyn a gumové projektily. 17. októbra 2020 polícia pred Úradom vlády nasadila proti demonštrantom vodné delá a počas protestov sa strieľalo do ľudí gumovými projektilmi. Štát sa pod zámienkou núdzového stavu rozhodol fyzicky útočiť na nespokojných občanov, čo definitívne zlomilo spoločenský zmier. Premiér Matovič vtedy vyhlásil, že si „nič iné nezaslúžili“.
2. Vláda Eduarda Hegera (apríl 2021 – máj 2023). Éra agónie a rozvratu financií
Eduard Heger mal byť zmierovateľom, no do dejín sa zapísal ako premiér, ktorý nedokázal udrieť po stole. Skutočnú moc v štáte držal Igor Matovič z postu ministra financií, čo viedlo k najväčšej destabilizácii krajiny od čias Mečiara.
Ekonomické „atómovky“ Igora Matoviča. Matovič presadil miliardový „rodinný balíček“ cez veto prezidentky a v spolupráci s poslancami od extrémistov. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť opakovane varovala, že tieto výdavky bez finančného krytia posielajú slovenské verejné financie do „pásma vysokého rizika“.
Kým Európa riešila vojnu na Ukrajine a ceny energií, Hegerova vláda bola paralyzovaná osobným sporom Matovič vs. Sulík. Sulík (SaS) nakoniec z vlády odišiel, čo viedlo k jej pádu v decembri 2022. Slovensko tak zostalo pol roka v rukách „odvolanej“ vlády s obmedzenými právomocami, ktorá nedokázala prijímať zásadné rozhodnutia.
Práve za Hegera sa naplno prejavila neschopnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry vyplácať dotácie načas. Farmári nedostávali peniaze, čo prispelo k rekordu 4,5 miliardy eur za dovoz potravín, pretože domáca produkcia bez dotácií prestala byť konkurencieschopná.
3. Vláda Ľudovíta Ódora (máj 2023 – október 2023). Úradníci v prázdnej špajzi
Prvá úradnícka vláda v histórii Slovenska, vymenovaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou, mala za úlohu „upratať“ po dvoch rokoch chaosu a doviesť krajinu k predčasným voľbám.
Ódorov dvojaký meter. Od strašenia k popieraniu
Hoci Ľudovít Ódor pri nástupe do úradu úradníckej vlády (máj 2023) dramaticky varoval, že Slovensko kráča po ceste do bankrotu a predstavil vyše 100 opatrení na šetrenie (tzv. „lego-kocky“), dnes sa jeho postoj v politickom boji mení.
Ako premiér priznal, že kopa peňazí sa za Matoviča a Hegera „prešustrovala“ na nepremyslené balíčky. Avšak dnes, z pozície lídra PS, sa snaží zodpovednosť za stav financií hádzať výlučne na novú vládu a kritizuje tie isté konsolidačné opatrenia, ktoré on sám vo svojich „lego-kockách“ navrhoval (napr. zvyšovanie DPH či úpravy daní).
V debatách dnes často popiera, že by jeho vláda alebo vlády jeho predchodcov (Hegera/Matoviča) niesli hlavný podiel na prázdnej pokladnici. Tato „politická amnézia“ len potvrdzuje postreh o odborníkoch z PS, kým sú v úrade, strašia gréckym scenárom, no akonáhle potrebujú hlasy, tvária sa, že miliardy chýbajú len kvôli Ficovi.
Hoci Ódorova vláda pôsobila odborne, v parlamente nenašla oporu. Robert Fico využil toto obdobie na útoky proti „prezidentským úradníkom“, čím úspešne mobilizoval svojich voličov.
Koncom leta 2023 Slovensko zasiahla vlna tranzitnej migrácie. Ódorova vláda odmietla zavrieť hranice s Maďarskom (argumentujúc nedostatkom policajtov), čo opozícia využila ako dôkaz neschopnosti štátu chrániť vlastných občanov.
Celková bilancia týchto troch rokov.
Tieto vlády premenili Slovensko na krajinu, kde sa vládlo cez Facebook, do občanov sa strieľalo gumovými projektilmi a spravodlivosť sa hľadala cez pochybné výpovede kajúcnikov. Ekonomika sa prepadla do hlbokých deficitov a pre bežného človeka bol výsledok drvivý, inflácia vyše 15 %, ceny potravín, ktoré vyhnali ľudí nakupovať do Poľska, rekordný dovoz za 4,5 miliardy eur a pocit, že štát už nikto neriadi. Práve tento trojročný teror a amatérizmus definitívne vymazal z pamäte ľudí prešľapy Smeru a pripravil Robertovi Ficovi cestu k návratu v plnej sile v roku 2023.
Pokračovanie o tom, ako nás politici milujú, bude zajtra.
