Milujem konšpiračné teórie. Nie preto, že by som im veril, ale preto, že sú fascinujúcim dôkazom toho, čo všetko dokáže vymyslieť tá naša úžasná „ľudová tvorivosť“. Niekedy je táto mentálna akrobacia lepšia než akýkoľvek hollywoodsky trhák. Dnes vám predstavím svetovú klasiku, ktorú som si poriadne „priostril“ pri sledovaní aktuálneho hokejového diania. Berte to ako čistú paródiu na to, kam až nás fantázia dokáže zaviesť, keď sa nudíme pri telke.
Počuli ste už o tom, že Fínsko v skutočnosti neexistuje? Áno, čítate správne. Tam, kde mapy kreslia nejakú pevninu so sobmi, je v skutočnosti len voľná modrá plocha, Baltské more. Celé toto divadlo vzniklo po studenej vojne len preto, aby si Japonci a Rusi mohli v pokoji loviť ryby a nikto im tam neliezol.
Ale ako je možné, že práve teraz, koncom apríla, česká reprezentácia nastupuje proti nejakým „Fínom“? Mladíci bojujú na MS 18 v Bratislave a dospelí sa pripravujú v Budějoviciach. Tu je pár faktov, ktoré vám vyrazia dych (alebo aspoň vyvolajú kŕč v bránici).
Všimli ste si niekedy, že tí „Fíni“ majú na ľade vždy tie najtmavšie plexisklá a mriežky? Je to nevyhnutné. Ak by si ich dali dolu, českí fanúšikovia by zistili, že ten útočník nie je žiadny Pekka z Helsínk, ale v skutočnosti je to Sven zo Štokholmu, ktorý si takto cez víkend privyrába. Švédi majú totiž herectvo v krvi, za kilo mrazeného lososa zahrajú aj zápas proti českým levom tak presvedčivo, že tomu uverí aj bránková konštrukcia.
Ak si myslíte, že tie milióny blonďavých ľudí niekde musia spať, máte pravdu. Ale nie je to vo Fínsku. Celá táto populácia je roztrúsená po východnom Švédsku a severnom Rusku. Sú to v podstate „bezdomovci s vysokým štandardom“, ktorých vlády platia za to, aby mlčali. Ich slávne domy v lesoch? To sú len kulisy z papundeklu, ktoré z diaľky vyzerajú dobre, ale ak by ste do nich kopli, zistíte, že za dverami je len prázdny priestor a zmätený režisér s megafónom.
Počuli ste už niekedy niekoho plynule rozprávať fínsky? Znie to ako keby sa niekto pokúšal recitovať maďarskú poéziu počas silnej migrény s ústami plnými mrazeného hrachu. Žiaden človek sa to nevie naučiť prirodzene. Je to umelý kód pre rybárske lode. Keď po zápase v Bratislave dávajú „fínski“ hráči rozhovory, v skutočnosti len oznamujú centrále v Tokiu dnešný výlov sleďov. „Sisu, perkele!“ v preklade znamená. „Máme plné siete, pošlite ďalší kamión!“
Možno sedíte v hľadisku na MS 18 a myslíte si, že sa dotýkate mantinelu. Omyl! Pentagon tam nainštaloval najmodernejšiu technológiu haptických hologramov. Tí „Fíni“ na ľade sú v skutočnosti digitálne projekcie generované superpočítačom v opustenom lome pri Prešove. To vysvetľuje, prečo občas fínsky brankár chytí puk, ktorý fyzikálne nemohol chytiť, je to proste len dobre naprogramovaný skript.
Pýtate sa, prečo naši českí bratia túto frašku hrajú? Je to obchod storočia. Za každý gól, ktorý inkasujú od „neexistujúceho“ súpera, dostane ich hokejový zväz doživotnú zásobu japonského wasabi a bezplatný vstup do neexistujúcich fínskych sáun (čo sú v skutočnosti len prebudované kotolne v suteréne štadióna v Budějoviciach).
Nabudúce, keď uvidíte zápas Česko – Fínsko, či už v Bratislave alebo v televízii, len sa potmehúdsky usmejte. My už vieme, že kým naše slovenské hory stoja pevne na mieste, Fínsko je len jedna veľká digitálna bublina plná mrazených rýb a papundeklových domčekov. Držíme Čechom palce, nech tie „rybárske hologramy“ poriadne vyprášia!
