Last minute darčeky a predčasné zamyslenie o Vianociach

Už sa cítim ako chlap. Teda, nie žeby som sa nejak extrémne rozumela do problematiky mužských pocitov, ale v skratke zhrnuté, vo všeobecnosti sa tvrdí, že chlapi sú tí, čo vždy na všetko zabudnú, žiadne dátumy si nepamätajú a narodeniny im naháňajú zimomriavky. Lenže to aj mne. A od priemerného muža mám dosť ďaleko.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Som nehodná dcéra, ja viem. Do pekla so mnou, nech sa škvarím v plameňoch večného zatratenia za to, že som zas zabudla. Čo zabudla, veď do zajtrajšieho večera je ešte dosť času na zháňanie darčeka, horšie je, že som si zas neustrážila financie, pretože som priam ZANEDBALA ten dôležitý fakt, že sa blíži najsvätejší deň v roku, narodeniny mojej rodičky, skutočne mi to akosi nezapadalo do...plánu? Lebo mi už dávnejšie bolo jasné, že tie narodky budú. A takisto mi je jasné, že k narodkám patria darčeky a darček získate za peniaze. Akurát tá spojitosť medzi zajtrajšími narodkami a darčekom, ktorý ešte nemám...tá nejak nie je. Veta „o týždeň má mama narodeniny“ mi je jasná. Aj pred týždňom bola. Aj veta „k narodeninám dávame darček“ mi dochádza. Akurát záver sylogizmu, že „mame treba zohnať darček“ ostal visieť niekde vo vzduchoprázdne medzi mojou hlavou a ...mojou hlavou. Niekde tam proste.

Bude z toho problém, to viem už teraz, lebo napriek tomu, že som nehodná dcéra, očakáva sa odo mňa vytvorenie príjemnej atmosféry, príprava menšej oslavy, organizácie ostatných členov rodiny, pohostenie a všetky tie ostatné serepetičky pre 10 minút idylického rodinného posedenia v obývačke, ktoré zahŕňa aj gratulácie (božemôj, pri tom slove ma obháňajú mdloby a zalieva studený pot. Prečo sa taká nepríjemná a umelá časť narodenín nemôže jednoducho vynechať? Proste to len spravme spontánne, dajme oslávencovi darček, milý úsmev, objatie a dovi ). Za niekoľko rokov, odkedy to mám nejakou nešťastnou náhodou za úlohu, sa mi zatiaľ nepodarilo pripraviť žiadnu minioslavu podľa očakávaní. Skutočne, asi na to nemám vrodené dispozície.

Vezmite si také Vianoce. To je príklad príjemného darčekového sviatku, také by som zvládla aj viackrát za rok (keby som potom nemusela oplakávať vlastnú vyprahnutú peňaženku). Žiadne gratulácie, žiaden stres. Okej, faktom ostáva, že zvyšok Vianoc sú už len zápory, ako napríklad že vytvorenie polhodinovej rodinnej pohody predchádza tri týždne hádok, nerozprávania sa, zúfalstva, antidepresív a rozbitých tanierov. A ešte dávno predtým, niekedy v októbri, hysterický záchvat pred telkou pri prvej vianočnej reklame, ktorá so skutočnými Vianocami nemá nič spoločné. A začiatkom novembra žalúdočne vredy pri pohľade na nákupné centrum vysvietené vianočnými svetielkami. Začiatkom decembra zas počujete zvončeky do hrobu spolu s koledami ozývajúcimi sa po celom Tescu a Mikulášmi pobehujúcimi po meste. Prečo mám taký zvláštny pocit, že Vianoce také nechutné nikdy neboli? Vždy sa mi zdalo, že ľudia nechcú, aby Vianoce prešli tak rýchlo, ako si to bytostne želajú teraz. Len nech je to čo najskôr za nami. Alebo sa do môjho detského sveta jednoducho nedostalo to do všadiaľ sálajúce zúfalstvo každej živej duše nad 15 rokov ? 

Lebo Vianoce samé o sebe skutočne nie sú až také odveci. Čo je zlé na sviatkoch, kedy majú všetci dôvod zísť sa, usmievať sa, veľa jesť všetko dobré, čo príde pod ruku, dostať a darovať zopár darčekov, napísať všetkým, ktorých zvyšok roka v telefónnom zozname len nevšímavo prejdeme...čo je na tom zlé? 

Ale aby som sa vrátila k podstate veci. Zháňam last minute darček, som bez peňazí a bez nápadov, mám ešte asi...24 hodín a cítim sa, ako sa asi budem o mesiac a niečo. Zúfalo a predvianočne. Boh nám všetkým pomáhaj, mám pocit, že každým rokom Vianoce trvajú dlhšie a dlhšie a tým silnejšie si ľudstvo želá, aby to tak nebolo. Pred sto rokmi trvali nejaké tie tri dni. A všetci sa tešili. V súčasnosti k celému decembru pribúda každoročne ďalší týždeň, v závislosti od toho, koľko vtipných reklamných manažérov slovenských operátorov sa zíde, koľko vodky vypijú a aký dátum si v tej skvelej nálade stanovia na otvorenie predvianočnej kampane. To už nie sú Vianoce.

A ešte stále netuším, kde a ako zoženiem ten jeden darček. Čo za blázinec to bude o mesiac, keď budem potrebovať šesť ďalších?!

Júlia Kováčová

Júlia Kováčová

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Róbert Ďurec

Róbert Ďurec

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Skryť Zatvoriť reklamu