<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Juliana Beláková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Ako som dvadsaťdva rokov mohla žiť bez psa?</title>
      <description>Prišiel v tom najvhodnejšom čase, aký si len mohol vybrať. Ako darček ku štátniciam. Bola som sama, v depkách, a moja šéfka sa už na mňa nemohla pozerať. Do práce som chodila ako duch, nič ma nebavilo a bola som presvedčená, že neexistuje nič na svete, čo by ma vedelo rozosmiať.</description>
      <guid isPermaLink="false">d1d89f01-df28-4e31-bc50-b89e051309eb</guid>
      <pubDate>Tue, 21 May 2013 18:25:05 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/nezaradene/ako-som-dvadsatdva-rokov-mohla-zit-bez-psa</link>
    </item>
    <item>
      <title>Námet na román?</title>
      <description>Smútila nad hrobom svojho muža. Vzala jej ho rakovina. Plakala tam každý deň, sviečky horeli, srdce bolelo. Prešlo pár mesiacov, kým začala vnímať okolitý svet. Vedľa na hrob chodil deň čo deň starší pán. Tiež smútil. Jeho manželka ho opustila len nedávno. Prežili spolu celý život, a teraz, keď sa mali spoločne tešiť z vnúčat, odišla. Čas plynul a dali sa do reči. Mali toľko spoločného. Samotu, bolesť, smútok. Nikto to nevedel pochopiť lepšie ako oni. O rok šli na cintorín už ruka v ruke. A o ďalší rok už ako manželia. A teraz ich osud opäť ťažko skúša. Rakovina sa opäť objavila v ich životoch. Či zvíťazí, nevie nik.</description>
      <guid isPermaLink="false">a5fee7ff-b31a-4b43-a914-a7905aff18cb</guid>
      <pubDate>Tue, 26 Mar 2013 17:40:34 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/sukromne/namet-na-roman</link>
    </item>
    <item>
      <title>Krátko a krásne</title>
      <description>Vošla do kozmetiky, tvárou jej prešiel tmavý tieň. Ešte si ani nezavesila kabát a slzy jej začali tiecť potokom. Nemocnica. Partner. Náhle komplikácie. Nevie, čo sa deje. Je ďaleko a doktori do telefónu nechcú nič povedať. Strach, neistota, bolesť, prázdno. A slzy tečú...</description>
      <guid isPermaLink="false">c9ef7637-d374-4110-b65a-c4ca057f2800</guid>
      <pubDate>Sun, 17 Mar 2013 18:06:46 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/nezaradene/kratko-a-krasne</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako som po sto rokoch navštívila Banícky jarmok</title>
      <description>V práci som prekvapujúco skončila už o druhej. A v piatok, no neuveriteľné. Mojej kolegyni padla tiež, tak sme sa vybrali na jarmok, ktorý sa odohrával asi 10 metrov od nášho pracoviska. Ja naladená na burčiak, ona na kolotoče.</description>
      <guid isPermaLink="false">edce5a5a-5404-47ec-a93a-76ced3157aaa</guid>
      <pubDate>Tue, 11 Sep 2012 10:23:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/kultura/ako-som-po-sto-rokoch-navstivila-banicky-jarmok</link>
    </item>
    <item>
      <title>Moja prvá poistná udalosť</title>
      <description>Pondelok..stres, panika..nič nestíham..a potom sa to nejako vyrovná. Keď tu zrazu vojde ku mne do práce známa tvár, trochu vyplašená, s otázkou, koho je ten Opel.</description>
      <guid isPermaLink="false">c81bbf46-e675-45a5-a03e-2ceee09fb85a</guid>
      <pubDate>Mon, 07 May 2012 18:55:59 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/nezaradene/moja-prva-poistna-udalost</link>
    </item>
    <item>
      <title>Láska nebeská</title>
      <description>Poznáte to, motýliky v brušku, podlamovanie kolien, nevysvetliteľná radosť a večne dobrá nálada. Všetko, čo je nové, je krásne. Každá minúta vychutnaná naplno, slnko v duši a úsmev na perách. Láska. Zabudne na zlé, hory prenáša a ani sa nenazdáme, a zrazu príde kažodenná rutina, všetko sa deje automaticky a slovo "ľúbim" hovoríme tak samozrejme, akokeby to bola tá najnormálnejšia vec na svete. Ale nie je.</description>
      <guid isPermaLink="false">b77601c1-3528-43a3-afad-04374ed175cf</guid>
      <pubDate>Mon, 02 Apr 2012 19:22:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/sukromne/laska-nebeska</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nová doba alebo Späť na blogu...</title>
      <description>V plnom pracovnom nasadení pípne sms. Katka. Pár rokov sme sa nevideli, len sme si vymenili pár mailov a napísali si vždy, keď jedna z nás mala nejaký sviatok. V sms stálo, že sa dopracovala nejakou náhodou k môjmu blogu a k tomu samé pozitíva. Večer som letela na počítač, vyhrabala kdesi medzi záložkami adresu a začala som čítať...</description>
      <guid isPermaLink="false">a23324b4-c1a3-4b26-9d33-1d8baa4be407</guid>
      <pubDate>Thu, 29 Mar 2012 20:20:47 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/nezaradene/nova-doba-alebo-spat-na-blogu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zmena plánu</title>
      <description>Chcela som, aby bol tento článok iný, výnimočný. Asi preto som začala písať na papier. Ako kedysi. Premýšľala som, o čom bude. Cestou z práce. Pôvodne mal byť o ženách, o ich radostiach i starostiach. O tom, ako sa chceme páčiť, ako chceme byť dokonalé, usmiate a šťastné. Aj keď okolnosti občas nie sú na smiech.</description>
      <guid isPermaLink="false">be7c4464-8be7-4777-be70-b4cf3173edb9</guid>
      <pubDate>Tue, 07 Jul 2009 17:17:18 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/lifestyle/zmena-planu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Som tu...a verím</title>
      <description>Aj keď skončili voľby a ja som kvôli nim prehrala fľašu fernetu. Asi som verila v niečo nadpozemské. Napriektomu, verím v to aj na ďalej. Verím, že ľudia majú svoju pravdu, aj keď ju občas nechcem počúvať. Verím v lásku, priateľstvo, verím svojej rodine, hoci občas sklame. Stále mám dôvod veriť. Lebo vždy je niečo. Niečo, čo ma prinúti zmeniť svoj názor.</description>
      <guid isPermaLink="false">f88a4dc4-9893-440b-b97b-71376bad5c56</guid>
      <pubDate>Tue, 21 Apr 2009 17:09:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/spolocnost/som-tu-a-verim</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako vidím voľby prezidenta ja...</title>
      <description>Hneď na začiatku verejne priznávam, že do politiky sa miešam nerada. Nie je to moja parketa, napriektomu ma táto téma zaujala. Najmä v poslednej dobe.</description>
      <guid isPermaLink="false">276376df-a027-4f2e-9983-9b52ab27aea1</guid>
      <pubDate>Wed, 11 Mar 2009 09:00:19 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/politika/ako-vidim-volby-prezidenta-ja</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zomrieť na ulici...</title>
      <description>Neznámy. Nie starý, tak do päťdesiat. Padol a už nevstal. Ako blesk z jasného neba.</description>
      <guid isPermaLink="false">c2050ee2-d0a1-43ee-80dc-d5c4906afe82</guid>
      <pubDate>Tue, 17 Feb 2009 16:48:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/spolocnost/zomriet-na-ulici</link>
    </item>
    <item>
      <title>Človek so srdcom...</title>
      <description>V práci, ktorej sa venujem, spoznám veľa ľudí. Veľa osudov. Mnohokrát sa z nich poučím a mnohokrát si poviem, či by som taký nápor nešťastia zvládla. Spoznala som veľa ľudí. Ľudí, ktorí sa tvária, že navonok žijú obyčajný život, ktorí si ma nepustia k telu. Ľudí, ktorí žijú pre seba, ale aj tých, čo sa vedia rozdať.</description>
      <guid isPermaLink="false">3bd28f98-517c-4806-99ef-d4fec644f99f</guid>
      <pubDate>Mon, 09 Feb 2009 15:53:02 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/nezaradene/clovek-so-srdcom</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bola raz jedna škola...</title>
      <description>V tej škole nikdy nič nefungovalo. Vyučujúci sa neunúvali prísť na načas, našli sa dokonca aj takí, ktorí sa neunúvali v skúškovom období dať dva opravné termíny. Veď na čo aj...</description>
      <guid isPermaLink="false">586ad1a2-2172-49d9-bc4e-8708922e3a66</guid>
      <pubDate>Sat, 24 Jan 2009 07:58:42 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/spolocnost/bola-raz-jedna-skola</link>
    </item>
    <item>
      <title>Čítam a chcem byť lepšia...</title>
      <description>Často premýšľam. Nad čím? Väčšinou nad ľuďmi. Bohužial sa nedokážem tváriť, že ľudská hlúposť sa ma netýka. Neviem pochopiť, ako môžu len tak niekam prísť s úmyslom niekomu pekne znepríjemniť život. Nechápem, prečo sa zaoberajú životmi druhých a pri tom schovávajú len vlastné nedostatky. Čítam jednu knihu, ktorá ma v sebe ukrytú neskutočnú pravdu. Má mi pomôcť pochopiť týchto ľudí, nesúdiť ich. Niekedy je to veľmi ťažké, lebo s ľuďmi pracujem, ale viem, že keby sa naučím žiť podľa tej knihy, mala by som to oveľa jednoduchšie.</description>
      <guid isPermaLink="false">4c99fa37-f645-4937-b66d-c59760cbb3de</guid>
      <pubDate>Sun, 14 Dec 2008 15:58:54 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/spolocnost/citam-a-chcem-byt-lepsia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Obetavosť lekárov občas nemá hraníc...</title>
      <description>Stále neverím, čo sa mi dnes stalo. Áno, mám na tom istý podiel viny aj ja, ale...</description>
      <guid isPermaLink="false">5444a312-5f75-443e-a436-cd71a060ee3e</guid>
      <pubDate>Sat, 29 Nov 2008 16:23:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/lifestyle/obetavost-lekarov-obcas-nema-hranic</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ako som začala mať rada zimu...</title>
      <description>Zima? Prvé, čo ma napadne, sú do nitky premočené nohy, tony zhorených sviečok, litre horúceho čaju, mrazom vyštípané líca, a ... Skrátka som vyznávač leta a zimné počasie mi veľa nehovorí. Toto obdobie doslova trpím, a s iskričkami v očiach čakám na jar.</description>
      <guid isPermaLink="false">210467cf-56f5-478d-97b0-63dd4aab13b6</guid>
      <pubDate>Mon, 24 Nov 2008 17:16:10 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/sukromne/ako-som-zacala-mat-rada-zimu</link>
    </item>
    <item>
      <title>Statky-zmätky...</title>
      <description>Mám mizerné obdobie. Slovo neviem sa v mojich odpovediach objavuje až príliš často. Vlastne stále. Moju hlavu napadli démoni pochybnosti, nútia ma rozmýšľať o živote, ktorý vediem, o pocitoch, ktoré cítim k ľuďom, na ktorých mi záleží viac, ako na sebe...</description>
      <guid isPermaLink="false">32d0b2a3-4711-4a83-975d-ae8b283b30bd</guid>
      <pubDate>Fri, 07 Nov 2008 19:54:00 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/lifestyle/statky-zmatky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Jesenné myšlienky</title>
      <description>Jeseň. Prichádza ako tretia v poradí. Táto priečka nie je veľmi výhodná, nakoľko leto má oveľa viac fanúšikov. Milovníci slnka hromžia, smrkajú do premočených vreckoviek, letné žabky vymenia za gumáky. Bezcieľne sa potulujú mestom skrytý pod veľkými dáždnikmi, modlia sa, nech je už leto. Pre mňa má každé ročné obdobie svoje čaro.</description>
      <guid isPermaLink="false">f1c394da-6629-4378-912b-dd61f9e8881e</guid>
      <pubDate>Tue, 07 Oct 2008 18:31:20 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/nezaradene/jesenne-myslienky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Každodenný deň</title>
      <description>Cŕŕŕŕŕn, zvoní budík. Hneď z rána ma rozčúli nepríjemný tón. Už stokrát som povedala, že si tú vreštiacu melódiu musím zmeniť a nič. Zase mi dvíha adrenalín. Možno to znie smiešne, ale mne robí obrovský problém vstať skôr ako o deviatej. Nič to, musím ísť hore. Práca volá.</description>
      <guid isPermaLink="false">38bbea4d-928b-43a0-8c32-fae1704a76bb</guid>
      <pubDate>Tue, 23 Sep 2008 17:24:58 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/nezaradene/kazdodenny-den</link>
    </item>
    <item>
      <title>Prečo je Pohoda v pohode?</title>
      <description>Pohoda je festival nielen s veľkým ,,F, ale s oveľa väčším srdcom. Dáva človeku obrovský pocit slobody, dovolí mu zabudnúť na problémy a odpustí mu, že v práci niečo nedokončil... Človek vníma len hudbu, davy spokojných ľudí, slnko či dážď. A hlavne tú neskutočnú pohodu...</description>
      <guid isPermaLink="false">1cff62db-81ec-4171-94e8-7fd264ae5e0d</guid>
      <pubDate>Tue, 15 Jul 2008 18:08:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/kultura/preco-je-pohoda-v-pohode</link>
    </item>
    <item>
      <title>Žeby aj smrť mala svoj zmysel?</title>
      <description>V žiadnom prípade nechcem, aby môj článok vyznel nejako depresívne. Viem, som mladá, život mám pred sebou, mám za fúrik plánov do budúcna a za vagón snov, ktoré si chcem splniť. A aj splním... Ale vždy je tu, bohužiaľ, niečo, čo nám naše plány môže pokaziť. Smrť. Je nám daná? Je to osud? Alebo len trest za všetko zlé, čo sme v živote spáchali? Či to tak len jednoducho je?</description>
      <guid isPermaLink="false">d8c0eee3-aafc-4e22-9569-80ef56d91eae</guid>
      <pubDate>Tue, 01 Jul 2008 18:30:36 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/lifestyle/zeby-aj-smrt-mala-svoj-zmysel</link>
    </item>
    <item>
      <title>Aký pekný deň...</title>
      <description>Je priam neuveriteľné, ako sa človeku zo dňa deň niečo mení...Povaha, pohľad na svet, nálada, a milión iných vecí. Nedá mi nepochváliť sa po toľkých článkoch, že som sa úspešne stala ďalšou trafenou vodičkou na našich ohromne bezpečných cestách. A dokonca na prvýkrát, aj keď som vraj ohrozila nejakého cyklistu...Možno mi to ešte stále nedochádza, som síce rada, že to mám za sebou, ale pocit úľavy je stále ešte niekde ďaleko. Mala by som mať aj všetky skúšky za sebou, len neviem, či aj úspešne, pretože sa niektorí profesori nejako nevedia odhodlať k opravovaniu písomiek...</description>
      <guid isPermaLink="false">6df1d593-e622-43ad-93ca-2d9c5bb0281d</guid>
      <pubDate>Tue, 03 Jun 2008 18:09:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/nezaradene/aky-pekny-den</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dážď...</title>
      <description>Sedím za stolom, drvím testy z autoškoly, do očí mi pleští lampa. Vonku prší a prší...Naša smutná vŕba pred domom sa lenivo kníše sem a tam. Prší, dážď zmýva špinu zo susedovho hrdzavého auta, ľudia sa mračia a chodia s dáždnikmi ako dáke muchotrávky. Za oknom je chladno, ešteže som doma, nababušená v deke a v mojich myšlienkach...</description>
      <guid isPermaLink="false">06dca42a-0223-47e4-b118-ebaa6dfe7d5b</guid>
      <pubDate>Tue, 20 May 2008 16:52:01 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/nezaradene/dazd</link>
    </item>
    <item>
      <title>Moja prvá jazda...</title>
      <description>Neviete si ani predstaviť, ako zle som znášala pocit, že ma čaká prvá jazda. Áno, šla som do toho dobrovoľne, ale vlastne ani nebolo kedy rozmýšľať, šéfka má predsa vždy pravdu a hotovo. Ale som rada, že ma dokopala, inak by som sa stále tvárila, že mám ešte čas a nikdy by som sa asi neodvážila. Áno, ja viem, aká je dobrá vec, aké je to jednoduché, ale...</description>
      <guid isPermaLink="false">c150f594-847b-49f9-8658-76488bbfbcc4</guid>
      <pubDate>Wed, 26 Mar 2008 17:18:33 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/nezaradene/moja-prva-jazda</link>
    </item>
    <item>
      <title>Ľudia</title>
      <description>Človek? Osoba, ktorá cíti, myslí, miluje, klame, ide si za svojim, ubližuje, pomáha, závidí, odsudzuje,...Chodí po svete, hľadá zmysel života a veci, ktoré ho napĺňajú. Venuje sa aktivitám, ktoré ho bavia i nebavia. Miluje svoju rodinu, stále sa učí nové veci, rozvíja sa, býva i náladový, usmievavý, zachmúrený,...</description>
      <guid isPermaLink="false">16eeb3d0-491b-4263-8414-07d8e22d1214</guid>
      <pubDate>Tue, 26 Feb 2008 17:00:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/julianabelakova/spolocnost/ludia</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
