<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Júlia Šimková</title>
    <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Keď srdce stále bije hoci duša dávno odletela</title>
      <description>Hovorí sa, že keď napíšeme o niečom, čo nás veľmi trápi alebo o tom, čoho sa najviac bojíme.... uľaví sa nám.</description>
      <guid isPermaLink="false">c6f67fae-f989-4030-b9f8-dadd80d0c052</guid>
      <pubDate>Wed, 16 Jul 2008 08:46:51 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/spolocnost/ked-srdce-stale-bije-hoci-dusa-davno-odletela</link>
    </item>
    <item>
      <title>So zdravím nie sú žarty!</title>
      <description>Odjakživa som sa zaujímala o zdravý životný štýl a všetko s ním súvisiace. Racionálna strava, dostatok pohybu a spánku... Dokonca ma to inšpirovalo k rozhodnutiu vydať sa v budúcnosti na medicínsku dráhu. V ľudskom organizme všetko so všetkým súvisí, niektoré veci sa dajú priamo ovplyvniť, iné sú dané geneticky. Život v 21. storočí nie je jednoduchý, povedala by som, že priam chronicky hektický :). Potešujúce však je, že v dnešnej dobe sa zdravie stáva okrem prirodzenej súčasti plnohodnotného života aj záležitosťou módy, čo môže k jeho starostlivému pestovaniu len dopomôcť. Pekná filozofia, čo poviete? Smutné je, že v mojom prípade v poslednom čase na míle vzdialená.</description>
      <guid isPermaLink="false">ffed3057-359b-4349-869a-7d16ff54fa10</guid>
      <pubDate>Mon, 03 Mar 2008 15:38:04 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/lifestyle/so-zdravim-nie-su-zarty</link>
    </item>
    <item>
      <title>Dedo na roztrhanie</title>
      <description>Môj starý otec je neobyčajný človek. Vlastne sme ho starým otcom nikdy nenazývali. Znie to akosi moc rozprávkovo J. Dedo, bývalý podplukovník, náčelník CO, člen Zväzu záhradkárov, všemožne orientovaný opravár, keď bolo treba tak aj murár, tesár či iný remeselník, osobný šofér, počítačový technik, vynikajúci kuchár, krajčír, vinár, hráč na mandolínu a harmoniku. Keď som prišla na tento svet, ako jeho prvorodená vnučka, vždy som sa veľmi bála keď sa u nás objavil vo vojenskej uniforme. Dedo môj plač nezniesol, a tak sa kvôli mne rozhodol ísť predčasne do dôchodku.</description>
      <guid isPermaLink="false">5ec1137b-db6e-4255-a850-0ba13aad79c8</guid>
      <pubDate>Fri, 29 Feb 2008 14:25:37 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/spolocnost/dedo-na-roztrhanie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Bol si...</title>
      <description></description>
      <guid isPermaLink="false">24cf97f1-e63e-4409-be76-78d3e8336585</guid>
      <pubDate>Wed, 27 Feb 2008 18:27:06 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/poezia/bol-si</link>
    </item>
    <item>
      <title>Zabudnuté bláznovstvo</title>
      <description></description>
      <guid isPermaLink="false">dee8d2d4-ca0e-4c37-b8b2-bc67c242d599</guid>
      <pubDate>Sat, 23 Feb 2008 13:35:08 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/poezia/zabudnute-blaznovstvo</link>
    </item>
    <item>
      <title>Motýlí sen</title>
      <description></description>
      <guid isPermaLink="false">3ec613cf-d233-42ba-9b91-277066364bc4</guid>
      <pubDate>Sat, 23 Feb 2008 11:34:15 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/poezia/motyli-sen</link>
    </item>
    <item>
      <title>Na začiatku bolo meno a to meno bolo Júlia...</title>
      <description>Či veríte či nie, od tejto vety sa za posledných pár rokov odvinulo veľmi veľa. Romeo a Júlia je príbeh známy po celom svete a láska dvoch nešťastne zamilovaných detí mladá v každom veku. Bol to sen? Rozprávka? Ilúzia? Nie, na také čosi to bolo až príliš skutočné.</description>
      <guid isPermaLink="false">b57d2299-f8d1-4cae-9ecd-688a1c5e2fc9</guid>
      <pubDate>Fri, 01 Feb 2008 10:24:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/spolocnost/na-zaciatku-bolo-meno-a-to-meno-bolo-julia</link>
    </item>
    <item>
      <title>Stop výhybkám!</title>
      <description>Stalo sa vám už niekedy, že ste sami seba nepoznávali? Jedného pekného rána sa zobudíte a pri letmom pohľade do zrkadla vám odrazu stuhne v žilách krv. Alebo len tak, počas nejakého rozhovoru či v situácii, ktorú ľudia zažívajú každý deň. Z ničoho nič, akoby ste sa na seba dívali zhora, z pohľadu inej osoby, z iného sveta. Nechápete, ako vám z úst mohlo vyjsť také čosi pre vás absolútne netypické alebo prečo ste si obliekli sveter, ktorý tak z duše nenávidíte. Vraví sa, že ľudia sa menia každých sedem rokov. Nemyslím si, že je to úplne tak. Ludí nemení vek, aspoň nie nejak radikálne. Zivot je sled miestností a to, s kým sa v určitej miestnosti ocitneme ovplyvňuje náš život. Ludia sa menia navzájom. Ovplyvňujú sa podvedome, niekedy k lepšiemu, inokedy, žiaľ aj to sa stáva, je to naopak.</description>
      <guid isPermaLink="false">ae97f16c-de09-47ee-9401-9517a0afaeec</guid>
      <pubDate>Thu, 31 Jan 2008 16:45:55 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/spolocnost/stop-vyhybkam</link>
    </item>
    <item>
      <title>Noc ako z rozprávky</title>
      <description>Boli ste už niekedy na plese? Nie na mašakrnom, mám na mysli taký ten ozajstný ples. Taký, kde hrá živá hudba a ľudia sú k sebe akýsi prívetivejší, to najromantickejšie miesto na nadviazanie bližších priateľských vzťahov. Cloveku v mojom veku sa toľkej pocty len zriedka kedy dostaví. O to viac sa na takúto udalosť treba patrične pripraviť.</description>
      <guid isPermaLink="false">8f7094b1-4011-43cd-8f42-7962330c33a9</guid>
      <pubDate>Thu, 31 Jan 2008 15:40:43 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/spolocnost/noc-ako-z-rozpravky</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nemilé prekvapenie</title>
      <description>Nikdy sa nerozprávali. Škola je veľká, je v nej veľa študentov. Väčšinu z nich poznala. Ale len tak z videnia. On mal priateľku, ona celkom iné záujmy. Sčasu na čas na seba narazili v niektorom z mládežou preferovaných podnikov, obaja obklopení svojou partiou. Prešlo niekoľko rokov. On zmaturoval, ju to ešte len čakalo. Mala veľa priateľov, stále bola niekým obletovaná.</description>
      <guid isPermaLink="false">94461ce2-efa8-4712-9702-8d6a84dd669d</guid>
      <pubDate>Sat, 19 Jan 2008 19:48:27 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/spolocnost/nemile-prekvapenie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Sen o skutočnosti</title>
      <description>Sníval sa mi sen. Už som takmer zabudla aký je to pocit. Otvoríte oči a rozmýšľate nad čudesnými obrazmi, ktoré sa vám ešte pred niekoľkými sekundami odohrávali v hlave. Spočiatku vám nedávajú nijaký zmysel. Na niektoré z nich si spomínate len matne, iné sa vám na dlhý čas vryjú do pamäti. Všetci ľudia o niečom snívajú. O šťastí, o láske, túžia po novom aute či o tom, aby ich vzali aspoň na jednu z desiatich vysokých škôl. Snívajú o tom, že sa jedného dňa zobudia a ich život bude celkom iný. Lenže sú sny, ktoré človek nečaká a nedokáže ich nijako ovplyvniť. Prichádzajú z nášho podvedomia a častokrát nechtiac alebo aj vedome ovplyvňujú našu budúcnosť.</description>
      <guid isPermaLink="false">1a75da30-0259-4c3b-83cf-ab047e2c9f9a</guid>
      <pubDate>Thu, 17 Jan 2008 14:27:24 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/spolocnost/sen-o-skutocnosti</link>
    </item>
    <item>
      <title>Smiem povedať niečo na svoju obhajobu? - Zamieta sa!!!</title>
      <description>Ľudia sú zlí. Isteže, nie všetci. Ale dokážu napáchať množstvo špinavostí. Pokrytectvo, závisť, lakomosť. Nebyť toho, svet by bol o mnoho krajší. Pred dvoma rokmi som bola šedá myška, večne zakomplexovaná so sebavedomím siahajúcim maximálne do výšky dvoch centimetrov. Nemala som veľa priateľov, ale na druhej strane, ani nepriateľov. Bola som prakticky neviditeľná. Dnes sa majú veci trochu inak. Podľa najnovších štúdií sa moje sebavedomie zvýšilo o 0,041 centimetra a z niektorých získaných priateľov sa vykľuli tichí nepriatelia. Tichí ako tichí! Do očí vám predsa pravdu nikto nepovie.</description>
      <guid isPermaLink="false">4ab58253-8934-4c4e-b004-86510b26fd0f</guid>
      <pubDate>Wed, 16 Jan 2008 14:21:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juliasimkova/spolocnost/smiem-povedat-nieco-na-svoju-obhajobu-zamieta-sa</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
