Bol Silvester. Vzduchom sa šíril ohlušujúci zvuk delobuchov. Niektorí oslavovali vonku, iní zostali verní pohodliu domova. Mal vypité, ju zmáhala únava. Bolo už takmer šesť hodín ráno. Šla si po niečo na pitie, keď tu zrazu... Prihrnul sa k nej z akéhosi rohu. Zložil jej pár komplimentov, ona bola v rozpakoch. Uvedomovala si však, že alkohol tu zohral svoju rolu.
Vŕtalo jej to v hlave dva týždne. Poznajú sa tak dlho, a predsa. Nikto ich nikdy nezoznámil. Nadišiel ďalší piatok v mesiaci. Ten istý podnik, tí istí ľudia. Obaja sa tvárili, že si toho druhého vôbec nevšimli. Občasné letmé pohľady pripisovali náhode. Jeho prítomnosť ju trochu znervóznila. Pred pár dňami naňho narazila na internete, ale on si jej nevinný pozdrav anonyma pravdepodobne nestihol prečítať. Alebo áno? Blížila sa polnoc, musela ísť domov. V hlave jej vŕtalo nespočetne veľa myšlienok, ktoré jej dlho nedovoľovali zaspať.
Na druhé ráno jej na monitore počítača padol zrak na maličkú obálku oznamujúcu novú správu. Odpísal jej. O tretej ráno, hneď po príchode domov. Spoznal ju vôbec z fotografie? Bol práve prihlásený, začali si spolu písať. Podľa jeho slov usúdila, že si ju predchádzajúci večer predsa len všímal o čosi pozornejšie. Zistila, že nemá priateľku, rozišli sa len nedávno.
Prešiel týždeň. Už od jeho začiatku sa nevedela dočkať piatkového večera. Zas naňho kdesi narazí, prehodia pár milých slov. Vošla do obľúbeného klubu. Stála na schodoch, keď sa jej naskytol prekvapujúci pohľad. Áno bol tam. Ale rukou zvieral plece peknej blondýnky sediacej vedľa neho. Nežiarlila, veď sa predsa nepoznali. Len ju to trochu zaskočilo. Zvítala sa s priateľmi, jeho prítomnosť úplne odignorovala. Neostala dlho, spolu s partiou zmenili podnik. Hoci sa tomu bránila, stále sa jej v hlave vynáral ten istý obraz. V ten večer klesol v jej očiach.
Opäť sa blížilo dvanásť a ona, v role Popolušky, pobrala sa domov za doprovodu svojich dvoch priateľov. Jednému z nich bolo zima, ponúkla mu svoje rukavice. On, s miernymi výčitkami svedomia, ju pevne chytil za ruku, aby zmiernil chlad, ktorému bola kvôli nemu ochotná čeliť. Naraz sa pred nimi vynorila akási skupinka ľudí. Niektoré zo siluet spoznala okamžite, tušila, že medzi nimi bude aj on... Práve sa míňali, keď zazrela jeho tvár. Ponáhľali sa, ale aj tak si nemohla nevšimnúť, že sa za ňou ešte dlho obzeral. Držala za ruku nejakého chalana. Čo si o nej mohol v tej chvíli myslieť?
Hoci za rôznych okolnosí, boli si kvit. Možno sa v ňom míli, možno to bolo len jedno veľké nedorozumenie a to neznáme dievča bola iba jeho dobrá kamarátka. Nie! Rozhodla, sa predsa. že už viac nebude naivná. Muži sú proste nevyspytateľní.
