Po prečítaní článku s názvom „Keď šíri zlobu premiér, môžeme aj my? Kam vedie hlboká orba a matovičovské reči o zatváraní?“, ktorý vyšiel v .týždni 29. júla 2025 (https://www.tyzden.sk/nazory/124685/ked-siri-zlobu-premier-mozeme-aj-my-kam-vedie-hlboka-orba-a-matovicovske-reci-o-zatvarani/?ref=tit), som si musel opäť skontrolovať, či som sa nepomýlil a či čítam správne médium.
Štefana Hríba si mimoriadne vážim a jeho prínos pre slovenskú nielen mediálnu, ale aj intelektuálnu scénu považujem za neodškriepiteľný. Svojím článkom z 29. júla však triafa tak veľmi mimo terča, až sa naozaj úprimne čudujem, že je autorom tohto článku práve on.
Opomeňme teraz na chvíľu slová o údajne „matovičovskom“ správaní predsedu Demokratov a o údajnom pokračovaní v komunikačnom štýle Igora Matoviča, ktorý pán Hríb považuje za ničivý „pre elementárnu súdržnosť spoločnosti“. Pripomínať aj po rokoch ľuďom, ktorí od Matoviča odišli, ich účasť v jeho vláde, síce považujem priam za detinské a podpásové, ale na moment to nechajme stranou.
Sústreďme sa na význam slov „hlboká orba“ a na údajný rozkol, ktorý táto „silácka“ fráza vraj zasieva do spoločnosti. Pán Hríb sa totiž pri hodnotení týchto vecí hlboko mýli.
Ak Demokrati používajú na komunikáciu svojich politických zámerov marketingovú skratku „hlboká orba“, nemajú tým predsa na mysli nič ani len vzdialene podobné tomu, čo predvádza súčasná vláda. Demokrati nemajú v úmysle trestať poctivých policajtov a prokurátorov, ktorí sa „previnili“ len tým, že dobre robili svoju prácu. Neplánujú oslobodiť z väzby „svojich ľudí“ a posadiť do nej (resp. do domáceho väzenia) odborníkov, ktorých vnímajú ako svojich politických oponentov. Neobsadia dôležité posty diletantmi bez akýchkoľvek predpokladov na výkon verejnej funkcie – ak, pravda, nerátame lojalitu k predsedovi...
Práve naopak.
Termín „hlboká orba“ v podaní Demokratov znamená návrat k stavu, kedy mala polícia rozviazané ruky a mohla stíhať kohokoľvek, kto si to zaslúžil, vrátane predstaviteľov aktuálnej vládnej moci. Znamená to návrat do stavu, v ktorom sa na posty vo verejných inštitúciách vyberajú kandidáti v transparentných výberových konaniach a na základe odbornosti. Znamená to očistu štátnych zložiek na všetkých úrovniach od bezpečnostných rizík v podobe ľudí, cielene sa snažiacich o rozvrat našej krajiny, aby ju takúto oslabenú mohli odovzdať do rúk imperiálneho Ruska, ktoré nás otvorene označuje za nepriateľov.
Znamená to návrat k slušnosti.
Iste, ide o marketingovú skratku, o heslo. Ľuďom predsa nemožno zakaždým vysvetľovať program našej strany, rozpísaný na niekoľko desiatok strán. V politickom marketingu sa preto bežne používajú skratky, ktoré majú za cieľ „zhutniť“ základnú myšlienku do jednoduchého posolstva.
Ak však toto posolstvo Štefan Hríb interpretuje ako niečo, čo prispieva k rozvratu či hnevu v spoločnosti, tak si zamieňa príčinu s následkom. Slovenská spoločnosť nie je v rozvrate a plná hnevu kvôli politickému heslu Demokratov, ale Demokrati si zvolili politické heslo tak, aby na takúto spoločnosť reflektovalo. Inými slovami, nie toto heslo vyvoláva hnev, ono je práveže výsledkom tohto hnevu. Hnevu, ktorý Demokrati síce do spoločnosti nezasiali, ale ktorý citlivo vnímajú a reagujú naň.
Slušná politika, o ktorú sa Demokrati snažia, však neznamená politiku slabú. Naopak, slušnosť je silou, ktorá sa musí v krízových časoch postaviť násiliu, nespravodlivosti a zlu. A preto musí byť aj slušnosť rázna. Od človeka, ktorý sa v roku 2010 plnou váhou svojej osobnosti aj funkcie šéfredaktora postavil za kampaň „Škrtni Fica!“ (https://www.tyzden.sk/casopis/6757/preco-sme-skrtli-fica/), čím svoje médium vedome a cielene (a podľa mňa správne, dovolím si podotknúť) zapojil do predvolebnej kampane, by som čakal viac pochopenia pre politický marketing, ktorého hlavným posolstvom je postavenie sa zlu.
Ostatne, ak sa „Fico 2010“ v niečom líši od „Fica 2025“, tak len v tom, že ten druhý je ešte oveľa nebezpečnejší.
01.08.2025 v Trenčíne
Juraj Kaščák
(autor je členom strany Demokrati a jej okresným koordinátorom pre okres Ilava)
