Ústava nie je magická formulka
Zástancovia názoru, ktorý sme opísali vyššie, často argumentujú tým, že každý právny predpis je zo svojej podstaty nedokonalý a obsahuje „diery“ (po anglicky „loopholes“). To otvára dvere tomu, aby ho zlomyseľní aktéri zneužili vo svoj prospech, ba dokonca aby ho pokrivili natoľko, až úplne stratí svoj zmysel.
Do istej miery je to pravda.
Každý právny predpis je naozaj z podstaty veci nedokonalý. Jednak ho tvoria ľudia a jednak má byť všeobecne platný, čiže má upravovať široký, často neurčený a v čase a priestore sa neustále meniaci objem situácií. Presne preto sa líši právna teória od právnej praxe a presne na to slúži systém orgánov aplikácie práva, od úradov až po súdy.
Kritik by v tejto chvíli namietol, že aj vyššie opísaný systém aplikácie práva sa v čase mení. Súdne rozsudky bývajú prelamované, prax sa vyvíja, aplikačné metodológie sa aktualizujú... A navyše to všetko opäť robia len ľudia, a tí sú omylní, a preto je aplikácia právnych predpisov nedokonalá.
To všetko je pravda a platí to aj o Ústave.
Ústava nie je magická formulka či zaklínadlo, ktoré ľuďom zabráni správať sa chybne alebo zlomyseľne. Nie je to dokument, ktorý nemožno porušiť a ktorý len svojou existenciou fyzicky zabráni nespravodlivosti. Inými slovami, aj Ústava potrebuje spoločnosť, ktorá ju bude ctiť a rešpektovať, vynucovať jej plnenie a trestať jej porušovanie.
Zdalo by sa teda, že nová Ústava Slovensku naozaj nepomôže, pretože najprv bude potrebné zmeniť spoločnosť, ktorá ju aplikuje.
Lenže:
Dobre napísané pravidlá majú tú vlastnosť, že spoločnosť spätne kultivujú. Iste, možno sa niekto pokúsi ich obísť či priamo nerešpektovať. Samotná konštrukcia pravidiel a zmysel, ktorý sa za nimi skrýva (tzv. materiálna podstata), však takémuto aktérovi môžu buď v porušovaní pravidiel napomáhať, alebo ho v takomto konaní obmedzovať. Mechanizmy obmedzujúce nežiaduce správanie totiž môžu byť zakomponované priamo v pravidlách samotných.
Uvedieme príklad.
V roku 2011 Národná rada Slovenskej republiky zvolila Jozefa Čentéša za nového generálneho prokurátora. Prezident republiky, ktorý ho mal do funkcie vymenovať, tak však nespravil, čím porušil ústavné práva profesora Čentéša, čo neskôr potvrdil aj Ústavný súd.
Predstavme si situáciu, že by v Ústave nebolo napísané len to slávne „vymenúva“ (v absurdnom argumentačnom spore porovnávané s „vymenuje“), ale napríklad aj niečo takéto:
„Ak prezident Slovenskej republiky nevymenuje zvoleného generálneho prokurátora do 30 kalendárnych dní odo dňa zvolenia generálneho prokurátora Národnou radou Slovenskej republiky, vznikne zvolenému generálnemu prokurátorovi funkcia generálneho prokurátora márnym uplynutím tejto lehoty.“
Odhliadnime teraz na moment od možných štylistických úprav vyššie navrhovaného ustanovenia a poďme sa pozrieť na jeho následky.
V prvom rade by nevznikol žiaden výkladový spor o kompetencie prezidenta. Bolo by totiž úplne jasné, že prezident nemôže do procesu voľby zasiahnuť nevymenovaním a že vymenovanie je len ceremoniálny úkon. Nenastalo by žiadne rozhutovanie nad lingvistikou slov „vymenuje“ a „vymenúva“. Nemuselo by prebehnúť žiadne konanie pred Ústavným súdom, trvajúce roky a vlečúce sa kvôli procesným nástrojom zdržiavania času, ako sú napr. účelové námietky zaujatosti sudcov. Nevzniklo by žiadne právne ani organizačné vákuum na generálnej prokuratúre. Profesor Čentéš by sa jednoducho ujal funkcie najneskôr na 31. deň po svojom zvolení a história by vyzerala úplne inak.
Iste, môžeme namietať, že možno by profesorovi Čentéšovi niekto zabránil ujať sa funkcie. Môžeme si predstaviť rôzne za vlasy pritiahnuté scenáre, ako napríklad situáciu a’la pokus o násilné prevzatie Markízy v roku 1998, kedy by proti sebe stáli profesor Čentéš a dosluhujúci generálny prokurátor Dobroslav Trnka, podporení súkromnými ochrankami, a k tomu políciu, ktorá by sa snažila nastoliť verejný poriadok. Pravdepodobnejšie však je, že by sa profesor Čentéš ujal svojej funkcie, hoci možno by niektoré spisy nevedel nájsť a niektoré dokumenty by boli skartované na 30. deň po jeho zvolení. Opustime však oblasť fantázie a vráťme sa k podstate veci.
Tou podstatou je, že takéto pravidlá by zafungovali. A presne o tom to je.
Ústava, ani žiadny iný právny predpis, nezabránia násilnému prevratu, občianskej vojne či prevzatiu štátu politickou mafiou. Ak opäť na chvíľu popustíme uzdu fantázii, môžeme si predstaviť napríklad uzurpovanie si moci vojenskou juntou na štýl nestabilných afrických diktatúr či obsadenie Ústavného súdu fašistickými sudcami, ktorí nepriznajú právo na život niektorým skupinám obyvateľstva. Tam by Ústava naozaj narazila a v tomto zmysle skutočne potrebujeme spoločnosť, ktorá bude Ústavu a ostatné pravidlá z nej vychádzajúce uvádzať do života.
Zmysluplné pravidlá však majú schopnosť spätne formovať spoločnosť
Ak bude nová Ústava skonštruovaná tak, aby obsahovala mechanizmy brániace zlomyseľným aktérom v jej porušovaní, a ak bude stáť na hodnotách a princípoch, ktoré sú hodné nasledovania, potom ju spoločnosť prijme za svoju a bude bojovať za jej dodržiavanie spôsobom, ktorý si možno dnes, v tejto apatickej dobe, ani nedokážeme predstaviť.
Ako sme uviedli vyššie, Ústava nie je magická formulka, ktorá všetko spasí len tým, že existuje. Reprezentuje však spoločenskú zmluvu. Ak nie je napísaná dobre a zrozumiteľne, tak spoločnosť nikdy formovať nebude.
Ani dobre napísaná nová Ústava však rozhodne nie je finálnym riešením. Je nutnou podmienkou, povestným prvým gombíkom na zapnutej košeli či dobrým základom domu. Jej prijatie nie je ukončením procesu obnovy, je jeho začiatkom.
Ako bude vyzerať Slovensko, ktoré na tejto novej Ústave vystaviame, už potom naozaj bude na nás. Na jednotlivcoch aj na spoločnosti. V tom majú kritici pravdu. Skepsa zo spoločnosti však nesmie byť dôvodom pre to, aby sme sa vzdali možnosti zmeniť Slovensko k lepšiemu.
Proces tejto zmeny je nutné začať novou Ústavou. Len na nej sa dá vystavať všetko to ostatné, čím by kritici začali radšej, hoci bez ústavného rámca by to vždy každá ďalšia vláda omnoho jednoduchšie zhodila zo stola.
Jedine nová Ústava bude mať dostatočnú silu, aby zmenu spoločnosti nielen iniciovala, ale aby táto zmena aj pretrvala.
