Ad: Týždenný výber šéfredaktora
Neznesiteľná ľahkosť, s akou Matovič reční o Hitlerovi a médiá o fašistoch
Vážený pán Hanus!
Prečítal som si Váš Týždenný výber šéfredaktora, v ktorom ste veľmi poctivo relativizovali vyhlásenia Igora Matoviča na margo novinárov a ich zjavnému prirovnávaniu k Hitlerovým novinárom takým spôsobom, aby to zapadlo do Vášho názorového spektra. Aby ste si mohli čo najpodpornejšie naštylizovať útok proti tzv. progresívnym novinárom, ktorých mimochodom Vami vcelku pozitívne vnímaný Igor Matovič nazýva „progresívnymi fašistami“. Ako barličku pre Vaše relativizovanie správania a výrokov Igora Matoviča ste dokonca použili pol vety z môjho blogu, v ktorom hodnotím voľby v Taliansku.
Na vysvetlenie
Politická kariéra Giorgie Meloniová začala už v 15.-tich rokoch jej života, keď vstúpila do neofašistického hnutia „Movimento Sociale Italiano“, kde pôsobila aj jej matka. Neskôr vstúpila do mládežníckej organizácie Alleanza Nazionale (AN), ktorá sa prezentovala ako národne konzervatívna. Členkou tejto strany bola aj Alessandra Mussolini. Za túto stranu bola v roku 2006 zvolená do parlamentu a stala sa najmladšou ministerkou v histórii (31 rokov) vo vláde Silvia Berlusconiho.
Medzi jej známe výroky patrí napríklad: „Benito Mussolini bol najlepším politikom Talianska za posledných 50. rokov“, alebo „Mám pohodový vzťah k fašizmu“. Ide o jasne relativizujúce vyjadrenia. Niečo na štýl, Hitler bol zlý, ale postavil diaľnice.
Preto veriť, že sa z nej stal „kovaný“ národne konzervatívny demokrat je také isté, ako veriť tomu, že sa z komunistov u nás stali po Novembri ´89 sociálni demokrati.
Je mi jasné, že konzervatívnym politikom a novinárom je jej deklarovaný boj proti Bruselu, gender ideológii, LGBTI loby, interrupciám a migrácii veľmi blízky a sympatický. Tento populizmus jej určite pomohol pri jej volebnom výsledku. Aká to podobnosť s našimi fašistami, ktorí o sebe tvrdia, že sú národne konzervatívni demokrati. Rovnako sú tieto sympatie viditeľné k takémuto druhu populizmu a extrémizmu aj medzi niektorými koaličnými stranami a jej politikmi, ktorí sa snažia týmto spôsobom získať sympatie voličov. Je to však ich hodnotová preferencia a voľba. Nemusí byť všeobecne prijateľná a akceptovaná.
Vážený pán Hanus!
Preto si za mojim tvrdením stojím a uvádzam ho znova. „Žiaľ, je pramálo dôvodov nahovárať si jej účelovo predstieranú európskosť. Giorgia Meloniová je predovšetkým vodkyňou neofašistického hnutia. Medzi jeho členmi a podporovateľmi sú totiž aj násilnícki neofašisti, od ktorých sa počas kampane usilovala polovičato dištancovať“.
Čo sa týka Vašich narážok na frakciu v Európskom parlamente, ktorej členom je aj SaS, tak by ste mali sám vedieť, že tieto frakcie majú za členov rôzne politické strany, ktoré nie sú vždy ideovo a hodnotovo na rovnakej vlne. Toto ste buď zjavne prehliadli, alebo Vám takéto zjednodušenie pasovalo.
Vychádzajúc z Vášho komentára a pokusu relativizovať výroky Igora Matoviča na novinárov ma vedú k úsudku, že aj Vám môžu byť tieto myšlienky blízke. Zrejme to bude ten skutočný dôvod, prečo ste sa nepridali k médiám, ktoré takéto výroky a správanie odsúdili.
V myšlienkovej zhode s mojím pohľadom a očakávaniami vyšli v tom čase aj iní zahraničnopolitickí komentátori a experti a nikomu z nich okrem mňa, ste nepripisovali úmysel škodiť Meloniovej, a natierať ju do hneda. Preto Váš komentár považujem za účelový pri prvoplánovej kritike mojej maličkosti a pri žurnalistickej nadpráci pri obrane Igora Matoviča a k myšlienkovo príbuznej blahosklonnosti voči jeho očividným obvineniam a manipuláciám.
Zároveň si Vás dovolím upozorniť, že informovanie verejnosti o zultrakonzervatívnení hnutia OĽaNO, ktoré sa snaží vplývať na túto časť politického spektra sa mi opäť potvrdilo. Len sa to snaží robiť na spôsob obete pred zlými „progresívnymi fašistami“, pred ktorými bráni kresťanov, ktorí takúto ochranu v skutočnosti vôbec nepotrebujú.
Teší ma ale, že sa mi aspoň na určitú dobu podarilo utlmiť snahy ultrakonzervatívnych poslancov z hnutia OĽaNO predkladať v najbližšej dobe návrhy ako sú sprísnenie interrupcií a podobnú agendu vyvolávania ustavičných kultúrnych vojen, ktoré vedú len k zbytočným konfliktom. Týmto sa mi podarilo zabrániť aspoň niektorým z nich v parlamente, čo určite uznáte, že je pozitívny prínos do už beztak konfliktného diania na našej politickej scéne.
Vážený pán Hanus,
preto by som si Vás v závere dovolil požiadať o to, aby ste mi expresis verbis vyvrátili, v čom boli moje argumenty a tvrdenia skrivodlivé a v čom porovnateľné s Matovičovymi fašizoidnými invektívami.
S úctou
Juraj Krúpa, poslanec a predseda Výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR