Regulácia digitálnych platforiem – viac demokracie a menej svojvoľnosti

Písmo: A- | A+

Stali sa sociálne siete nástrojom novodobej propagandy? Ako to zmeniť a ako donútiť ich prevádzkovateľov brať ohľad okrem ziskov aj na dodržiavanie a ochranu základných ľudských práv?

Nielen na európskej úrovni posledné mesiace prebieha diskusia o regulácii technologických gigantov. V slovenskej spoločnosti síce táto téma nie je číslom jedna a veľká časť verejnosti ju ani nevníma, no aj tak sa týka nás všetkých. Stačí si uvedomiť, aký veľký vplyv majú na naše životy sociálne siete a internetové platformy, ktoré sú dnes neoddeliteľnou súčasťou každodennej rutiny. Navyše na internete stonásobne viac platí, že lož sa šíri oveľa rýchlejšie ako pravda.

Práve obrovský dosah a rýchlosť, akou sa falošné správy a dezinformácie na týchto platformách šíria, predstavuje jeden z najakútnejších problémov súčasného stavu digitálnych platforiem. Vďaka algoritmom niektoré sociálne siete dokonca zvýhodňujú senzácie vyvolávajúce, no často nepravdivé a niekedy až nebezpečné príspevky a tým dovoľujú prekvitať nielen dezinformáciám, ale aj nenávistným prejavom.

Ľahkosť, s akou sa dajú sociálne siete využiť na manipuláciu či dokonca sfanatizovanie celých skupín obyvateľstva sa v plnej sile ukázala aj počas januárového útoku na americky Kapitol. Bývalý americký prezident ale nie je jediný, kto sociálne siete využíva na manipulovanie verejnej mienky či radikalizáciu obyvateľstva. Aj na slovenskej scéne poznáme rôzne zoskupenia, ktoré sa vďaka sociálnym bublinám zacyklujú vo svete alternatívnych faktov a v popieraní reality.

Bezpochyby aj fakt, že sú to často práve politici, čo využívajú sociálne siete na manipuláciu verejnej mienky, je jedným z dôvodov, prečo sa zavádzanie regulácií technologických gigantov stretáva s nechuťou a odporom.

OD DEZINFORMÁCIÍ PO ŠÍRENIE NENÁVISTI

Okrem toho, že sa digitálne platformy stali súčasťou novodobej propagandy, dovoľujú prekvitať aj rasizmu, antisemitizmu a ďalším obmedzeným názorom a nenávistným prejavom. Pocit anonymity dáva silu a odvahu do rúk komukoľvek, kto si chce po dlhom dni v práci vyventilovať svoje pocity na účet druhého. V mnohých prípadoch však ide o oveľa vážnejšie prípady šikany, zastrašovania alebo vyhrážania sa.

Hádam nechce nikto popierať, že takáto „sloboda vyjadrovania“ priamo naráža na slobodu druhého a v konečnom dôsledku zasahuje do jeho garantovaných ľudských práv. A keďže každá sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda ďalšieho jednotlivca, je prirodzené, že legislatíva postupne reaguje aj na takéto prípady trestných činov v online priestore.

V tejto oblasti pokročilo o krok vpred aj Slovensko a kyberšikana by sa po novom mala konečne stať trestne stíhateľnou.

SAMOREGULÁCIA NESTAČÍ

Možno si poviete, že veď predsa sociálne siete zavádzajú sami určité regulácie obsahu a dokonca si dovolili zablokovať účty bývalého amerického prezidenta po tom, čo porušil ich pravidlá. Stačí to však? A akú legitimitu má, ak o reguláciách obsahu rozhodujú spoločnosti, ktoré nie že nikto nevolí, ale ktoré vo veľkom finančne profitujú z virálnych príspevkov a z politických reklám bez ohľadu na ich pravdivostnú hodnotu či bez ohľadu na to, voči akej skupine obyvateľstva šíria nenávisť?

A teda ak necháme reguláciu obsahu iba na spoločnostiach poskytujúcich digitálne služby, tak legitimizujeme už i tak veľkú moc potenciálne manipulovať verejnú mienku v prospech vlastného zisku. Problém, ktorý sa snaží reflektovať aj Európska únia, totiž tkvie najmä v svojvoľnosti, nepredvídateľnosti a nedostatočnej transparentnosti podmienok a pravidiel, ktorými sa tieto spoločnosti riadia.

CENZÚRA ALEBO PRIRODZENÝ VÝVOJ?

To, že sa reguláciám sociálnych sietí bránia spoločnosti za nimi stojace, ktorých primárnym záujmom je zisk, nie je prekvapivé. No okrem nich a niektorých politikov sa proti regulácií stavia aj tá časť verejnosti, ktorá za skoro všetkým vidí akési sprisahanie elít, ktoré chcú zasahovať ešte aj do sveta neobmedzených možností – internetu.

Preto rozlišujme medzi dojmami a pojmami a uveďme veci tak, ako sa naozaj majú. Potreba regulácie digitálnych gigantov sa s rastom ich popularity a vplyvu na spoločnosť dala očakávať. Je len reakciou na zlyhávanie samoregulačných procesov (alebo na ich absenciu). Právne normy a legislatíva vznikajú ako reakcia na nový vývoj. Jednoducho regulácia a právne úpravy nemôžu vznikať dopredu. Veľmi podobná situácia bola aj v prípade nástupu industrializácie, ktorá vytvorila privilegovanú vrstvu majiteľov fabrík so zásadným vplyvom na politické dianie a teda aj tvorbu legislatívy. Tí sa dlho bránili právnym reguláciám, ktoré by upravili ich monopolné postavenie a zásadný vplyv na spoločnosť. Postupne ale dochádza aj vďaka silnému tlaku verejnosti k právnym reguláciám.

Rovnako sa dnes bránia internetoví giganti, ktorí nechcú prísť o vplyv a dominantné postavenie na trhu. Potreba ich regulácie je však dnes už nespochybniteľná, no je jasné, že v defenzívnom prístupe budú prevádzkovatelia digitálnych platforiem naďalej pokračovať.

Aj preto je nutné na tak komplexný problém hľadať celoeurópske riešenia, čo nám dokázala aj kuriózna a bezprecedentná situácia v Austrálii, kedy Facebook zablokoval zdieľanie austrálskeho spravodajstva. Bola to reakcia na novú austrálsku legislatívu, ktorá reguluje technologických gigantov ako Google či Facebook a zaväzuje ich nielen platiť za spravodajský obsah, ale aj oboznámiť spravodajcov o zmene algoritmov, na základe ktorých sa dané príspevky užívateľom zobrazujú.

Vývoj sporu medzi austrálskou vládou a týmito firmami môže mať vplyv nielen na reguláciu sietí v Európe, ktorá je vo fáze prípravy. Zároveň platí, že ak za spoločnými európskymi riešeniami bude stáť celá dvadsať sedmička členských štátov, tak nebudeme ľahko vydierateľným cieľom vplyvných poskytovateľov technologických služieb. 

Drvivá časť verejnosti vníma situáciu s monopolným postavením digitálnych gigantov a ich vplyvu na nálady v spoločnosti prostredníctvom systému fungovania sociálnych sietí znepokojujúco a očakáva, že sa v blízkej budúcnosti podarí tento systém zregulovať tak, aby dodržiavali pravidlá, ktoré nebudú môcť len tak byť obídené. Na princípe, že na internete má byť nelegálne to, čo by bolo považované za nelegálne aj v reálnom živote.

Skryť Zatvoriť reklamu