reklama

Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)

...alebo kto to porazil nacistov?...

Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (48)

V novembri roku 1943 sa konalo vôbec prvé stretnutie najvyšších predstaviteľov USA, ZSSR a Veľkej Británie, a to v Teheráne. Na konferencii sa prejednávala stratégia ďalšieho boja proti Hitlerovi. Dňa 30.11.1943 organizoval Churchill pri príležitosti svojich 69. narodenín pre účastníkov Teheránskej konferencie slávnostnú večeru. Americký prezident sedel po Churchillovej pravici, Stalin po ľavici. Keď prebehlo prvé kolo oficiálnych prípitkov, okolo pol deviatej večer sa Stalin prihlásil o slovo a dal ešte jeden prípitok adresovaný americkému prezidentovi, v približnom znení: „...Chcem vám povedať, čo z ruského pohľadu prezident a Spojené štáty urobili pre víťazstvo v tejto vojne... Najdôležitejšie veci v tejto vojne sú stroje...  Spojené štáty sú krajinou strojov, a už čoskoro budú vyrábať 10.000 lietadiel každý mesiac, na rozdiel od Sovietskeho zväzu, ktorý po vynaložení maximálneho úsilia ... dokáže vyrábať 2.500 až 3.000 lietadiel mesačne. Chcem vyjadriť vďaku za seba i za ruský ľud prezidentovi Roosveltovi za jeho vodcovstvo..., ktorým vytvoril tak vysokú produkciu vojnových strojov, a dokázal ich dodať Sovietskemu zväzu. Bez Vašich lietadiel a ďalších dodávok by sme vojnu prehrali...“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nikita Chruščov o pár rokov neskôr napísal vo svojich pamätiach : „... Keby nám Spojené štáty nepomohli, vojnu by sme nevyhrali. Jeden na jedného proti hitlerovskému Nemecku by sme neodolali jeho náporu a vojnu by sme prehrali. Nikto o tom oficiálne nehovorí a Stalin nikdy, myslím, nezanechal žiadne písomné stopy svojho názoru, ale môžem povedať, že tento názor vyjadril niekoľkokrát v rozhovoroch so mnou...“ Lenže v tom čase si už sovietska oficiálna línia išla svoje, a to v zmysle : "...Veľká vlastenecká vojna dala komunistickej strane nárok na legitimitu, ktorá ďaleko presahovala marxizmus-leninizmus alebo revolúciu v roku 1917, a preto je nutné vynaložiť úsilie, aby víťazstvá svojho národa v druhej svetovej vojne boli vykreslené ako jednostranné. Akákoľvek zmienka o úlohe, ktorú zohrala západná pomoc v sovietskom vojnovom úsilí, je prísne zakázaná...“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže čo sa to vlastne stalo, že koncom roka 1943 ďakoval Stalin Američanom za to že neprehral vojnu? Aby sa chápali súvislosti, treba sa trocha vrátiť späť.

V septembri 1939 nacistické Nemecko a Sovietsky zväz napadli Poľsko, čím rozpútali druhú svetovú vojnu. Bratia v zbrani, nacisti a komunisti sa na túto vojnu dlhodobo pripravovali, a vo vzájomne schválenom Pakte si dokonca rozdelili Európu v zmysle svojich vojenských ambícií:

  • V novembri 1939 napadol Sovietsky zväz Fínsko.

  • V apríli 1940 zaútočilo Nemecko na Dánsko a Nórsko.

  • V máji 1940 zaútočilo Nemecko na krajiny Beneluxu a Francúzsko. A keď sa nemecké tankové jednotky za dva týždne predrali Francúzskom až do Paríža, Stalin sa zhrozil z tejto rýchlosti, a hneď začal oprašovať vojenské stratégie Tuchačevského, ktorého dal pred pár mesiacmi popraviť.

  • V júni 1940 Sovietsky zväz zaútočil na pobaltské krajiny.

  • V júni 1940 začala Veľká Británia najskôr s Talianskom, neskôr i s Nemeckom bojovať na severe Afriky.

  • V júni 1940 Sovietsky zväz zaútočil na Besarábiu. Nakoľko ale Besarábia bola podozrivo blízko naftovým poliam v Rumunsku, ktoré zas boli kriticky dôležité pre Hitlera, táto Stalinova aktivita Hitlera mierne doplašila.

  • V auguste 1940 zaútočilo nemecké Luftwaffe na Veľkú Britániu.

Končil rok 1940, Hitlerovi patrila väčšina západnej Európy, Stalin dosiahol svoje ciele, a obaja tušili čo bude nasledovať.

Dňa 21. 7.1940 po prvý krát hovoril Hitler pred svojimi generálmi o útoku na ZSSR. O týždeň neskôr dokonca padol prvý termín tohoto útoku na jar 1941. Dňa 18.12.1940 Hitler vydal Smernicu č. 21, ktorá sa už týka konkrétnych detailov vojenského ťaženia, ktorého cieľom bolo obsadiť územie ZSSR na línii Archangelsk (sever ZSSR) – Astrachaň (Kaspické more).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V máji 1940 Stalin zadal úlohu vypracovať rôzne varianty „strategického rozvinutia ozbrojených síl ZSSR“, čo prakticky znamenalo (v jednom zo štyroch plánov) útok ZSSR na nemecké jednotky sústredené južne od Varšavy. Tento plán vypracoval Žukov a 15.5.1940 ho prezentoval Stalinovi. To všetko sa dialo v čase, keď už mesiac prebiehala v ZSSR utajená mobilizácia. Problémom na strane ZSSR bolo hlavne to, že v tomto období Červená armáda prechádzala modernizáciou, ktorá tak ako všetko ostatné v ZSSR prebiehala beznádejne pomaly.

A prišla jar 1941, a pomaly sa chystal súboj najmodernejšej armády sveta proti najpočetnejšej armáde sveta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počas invázie do Francúzska a leteckej bitvy o Britániu Nemecko stratilo pomerne veľký počet lietadiel, ktorý do zahájenia operácie Barbarossa nebol doplnený. Navyše tesne pred operáciou Barbarossa došlo na nemeckej strane ku niekoľkým vážnym pochybeniam – nik nebral vážne Erharda Milcha, zodpovedného za vojenskú výrobu, ktorý upozorňoval že vojna proti ZSSR sa nedá vyhrať za 5 mesiacov a je nutné prudko navýšiť výrobu v rámci zimnej prípravy. Nikto nebral vážne nemeckých generálov snažiacich sa ostať pri jednom fronte, a to s Britmi. Na post náčelníka Generálneho štábu sa dostal neschopný Hans Jeschonnek, ktorý nedokázal oživiť výrobu a rýchlejšie dopĺňať poškodené a zničené lietadlá.  Dokonca vyňal spod Generálneho štábu oblasť údržby a logistiky, čo bolo pre nastávajúce operácie na rozľahlom územi ZSSR likvidačné. Wehrmacht veril, že bude môcť použiť sieť železníc v ZSSR a využiť sovietsky benzín. Smola – trate v ZSSR neboli dimenzované pre objemy nemeckých transportov a benzín bol tak nekvalitný že ho nemecké autá nemohli používať. A aby toho nebolo dosť, Jeschonnek vsádzal na strmhlavé bombardéry, a pochoval vývoj diaľkových bombardérov, ktorými mohli Nemci bombardovať závody za Uralom. Pre Nemecko tragické rozhodnutia, aj vzhľadom na utajenú správu nemeckého leteckého atašé v Moskve Heinricha Aschenbrennera, ktorý na jar 1941 navštívil 6 sovietskych leteckých závodov za Uralom a upozorňoval na ohromný výrobný potenciál.

Čo sa týkalo Červenej armády v predvečer operácie Barbarossa, tá sa ešte nespamätala z masových popráv sovietskych dôstojníkov koncom 30-tych rokov. Ostatne – z piatich sovietskych maršálov dal Stalin popraviť troch. Zo šesnástich veliteľov sovietskych armád padli pätnásti. Popravení boli velitelia zborov a takmer všetci velitelia divízií a brigád. A tak niet divu, že sovieti mali výrazné nedostatky v podobe takticko – operačných schopností, zastaralosti techniky, v nedostatočnom vybavení a výcviku, v organizácii armády, v logistike na operačnej úrovni a pod.

Dňa 22. júna 1941 ráno na úsvite o 03:30 Nacistické Nemecko napadlo Sovietsky zväz v operácii Barbarossa. Tri a pol milióna nemeckých vojakov proti 5 miliónom sovietov. 3.648 nemeckých tankov proti 10 tisíc sovietskym tankom. Tisíc päťsto nemeckých lietadiel proti 5.500 sovietskym lietadlám v tej dobe umiestneným v západnej časti ZSSR. Úlohou operácie Barbarossa bolo prostredníctvom obkľučovacích operácií zničiť čo najväčšiu časť sovietskej armády, bleskovo postupovať k cieľom operácie a všetko stihnúť ideálne do piatich mesiacov tak, aby sovieti nestihli naštartovať svoj priemysel.

Útok Nemcov bol tvrdý a rýchly. V prvý deň bojov Nemci zničili 2.000 sovietskych lietadiel, pričom mnohé boli zničené ešte na zemi. Za tri dni už mali sovieti zničených 4.000 lietadiel a tisícky tankov. Slabo cvičená sovietska armáda prehrávala bitvu za bitvou a nemecké tankové jednotky postupovali doslova šialenou rýchlosťou. Do polovice júla postúpili Nemci o 640 km. Dňa 16. júla píše Timošenko Stalinovi : „...Nemáme žiadne vycvičené jednotky primeranej sily pokrývajúce os Vjazma - Moskva; Hlavný nedostatok - žiadne tanky...“ Dňa 5. augusta padol Smolensk a Nemci už boli iba 400 km od Moskvy. Do konca augusta 1941 bolo Nemcami zničených 114 zo 160 sovietskych divízií, a do po polovice decembra sovieti stratili 5 miliónov vojakov, zničených bolo viac ako 15 tisíc sovietskych tankov, okolo 21 tisíc sovietskych lietadiel.

Začiatkom decembra 1941 stála nemecká armáda pred bránami Moskvy. A hoc mali Nemci neuveriteľne vysokú úspešnosť v súbojoch s Červenou armádou, rastúci odpor sovietov, katastrofálne problémy s logistikou i rastúce straty na nemeckej strane spôsobovali čoraz väčšiu únavu nemeckého vojska a jeho čoraz pomalšie napredovanie. Červená armáda bola na tom ešte horšie. Obrovské straty nebolo čím zaplátať, a narýchlo dotiahnuté sovietske rezervy s cieľom vykonať pod Moskvou protiútok a zatlačiť nemeckú armádu späť na západ tieto straty ešte drasticky navýšil.

Na pozadí vojnových udalostí ale prebiehalo ešte niečo iné, o čom sa moc nehovorilo. Už v deň útoku na ZSSR, dňa 22.6.1941 vystúpil s prejavom Winston Churchill : „...Nikto nebol dôslednejším odporcom komunizmu ako ja v ostatných 25 rokoch. Ale to všetko sa vytráca pred tým, čo sa teraz deje... Každý človek alebo štát, ktorý bojuje proti nacizmu, bude mať našu pomoc. Každý človek alebo štát, ktorý pochoduje s Hitlerom, je naším nepriateľom... Z toho vyplýva, že poskytneme akúkoľvek pomoc Rusku a ruskému ľudu. Budeme apelovať na všetkých našich priateľov a spojencov v každej časti sveta, aby sa vydali rovnakým smerom ako my a pokračovali v ňom tak, ako budeme v ňom pokračovať my, verne a vytrvalo až do konca...“

Už 8. júla jedná Stalin s britským veľvyslancom v Moskve Staffordom Crippsom a vyzvedá, čo by to asi mohlo byť tá „akákoľvek pomoc“.

Dňa 18. júla Stalin listom navrhuje Churchillovi, že ako pomoc Británie by privítal otvorenie západného frontu, na severe Francúzska, alebo aspoň severného frontu v Arktíde. Ten Stalin, ktorý ešte pred mesiacom pripíjal Hitlerovi na zdravie a posielal do nacistického Nemecka vlaky plné obilia a rudy, navrhuje Churchillovi, ktorý už rok osamotený bojuje proti Hitlerovi, aby sa vylodil vo Francúzsku. Kremeľský chrapúň vážne nepoznal hranice.

Dňa 21. júla odpisuje Churchill Stalinovi niečo vo význame „zabudni“. Doslova : „...Musíte si uvedomiť, že už viac ako rok bojujeme úplne sami ..., sme pod obrovským tlakov doma aj na Blízkom východe, na zemi i vo vzduchu, a tiež že bitka o Atlantik... zaťažuje naše námorné sily...“ A napriek tomu že stále prebieha nad Britániou letecká bitva, Churchill navrhuje pomoc v podobe britských perutí nad sovietskym územím

Dňa 26. júla píše Churchill Stalinovi, že Británia schválila zaslanie 200 stíhačiek Tomahawk plus oblečenie

Nakoľko následne žiada Stalin o dodávky gumy, dňa 1. augusta 1941 Churchill Stalinovi potvrdzuje dodávky z Malajzie a ďalšie stíhačky

Dňa 3. septembra 1941 píše Stalin Churchillovi : „...Myslím si, že jedinou cestou je otvoriť druhý front v tomto roku niekde na Balkáne alebo vo Francúzsku, ktorý by odklonil 30 až 40 nemeckých divízií z východného frontu, a súčasne dodať Sovietskemu zväzu 30 000 ton hliníka do začiatku októbra a tiež minimálnu mesačnú pomoc 400 lietadiel a 500 tankov... Bez týchto dvoch druhov pomoci bude Sovietsky zväz buď porazený alebo oslabený do takej miery, že na dlhú dobu stratí schopnosť pomáhať svojim spojencom aktívnymi operáciami na fronte proti hitlerizmu...“

Dňa 6. septembra Churchill píše Stalinovi, že otvorenie frontu nebude, ale že predjednal s USA vojenskú pomoc a už skoro bude táto pomoc v podobe počtu lietadiel a tankov konkretizovaná. Potvrdzuje mesačné dodávky gumy, hliníka, tkaniny, potvrdzuje že denne je vypravovaných do ZSSR cez Irán 12 zásobovacích vlakov, že sa chystajú dodávky lokomotív a vagónov.

A dňa 6. októbra už Churchill potvrdzuje Stalinovi prvé dodávky zbraní : 12.10. ťažké tanky a 193 stíhačiek, pár dní na to 140 ťažkých tankov a 100 stíhačiek, o desať dní na to 120 ťažkých tankov a 200 stíhačiek a pod.

Niekde tu začína spoločná akcia Veľkej Británie a USA, ktorá mala zásadný vplyv na priebeh vojny na východnom fronte. Treba si uvedomiť, čo ostalo sovietom v decembri 1941 – v smere na Moskvu mali Kalininský, Západný a Juhozápadný front posledných 205 stredných a ťažkých tankov. Kalininský front mal už len dva prápory so 67 tankami, Juhozápadný front dve tankové brigády s poslednými 30 tankami. A do tohoto stavu prichádza prvých 21 britských tankov, ktoré už 26.11 1941 v rámci 138. nezávislého tankového pluku bojujú severne od Moskvy, a 9.12. 1941 je nasadených 90 britských tankov do bojov pod Moskvou.

Britské tanky Valentin II a Matilda II zastavujú Nemcov 2.12.1940 v priestore medzi Kalugou a Moskvou. Do konca roka 1941 bojovalo na sovietskom území 466 britských tankov, ktoré nahrádzali zničené, alebo len pomaly dopĺňané sovietske tanky. Dňa 5.12.1941, v deň protiútoku sovietov pod Moskvou bolo 44% stredných či ťažkých tankov z Británie, začiatkom roka 1942 podiel britských tankov predstavoval 35% a to už začali dodávky tankov amerických. Celkovo Británia a USA dodali od zimy 1941 / 1942 do ZSSR 5 tisíc tankov. Tankov, ktoré v neskorších rokoch sovietski politici znevažovali a zaznávali, tieto tanky však boli vybavené rádiostanicami (na rozdiel od sovietskych tankov), mali lepšie optické systémy, lepšiu ergonómiu ako sovietske tanky, a v dobe zimného nasadenia na front sa plne vyrovnali nemeckým tankom (samozrejme do príchodu Tigrov, ale tým nekonkuroval žiadny tank, ani britský, ani sovietsky).

17. október 1941, Liverpool, nakládka tankov Matilda II pre východný front
17. október 1941, Liverpool, nakládka tankov Matilda II pre východný front 

Posádka tanku Matilda II. Veliteľom je Andrej Fokin, neskorší Hrdina ZSSR, tankové eso so 16 víťazstvami v máji 1942 na tanku KV-1
Posádka tanku Matilda II. Veliteľom je Andrej Fokin, neskorší Hrdina ZSSR, tankové eso so 16 víťazstvami v máji 1942 na tanku KV-1 

Sovietska posádka amerického Shermana, Baltický front
Sovietska posádka amerického Shermana, Baltický front 

Americký tank M4A2 v sovietskych farbách
Americký tank M4A2 v sovietskych farbách 

November 1941, 5. armáda, okolie mesta Možajsk. Vo výzbroji ostalo jednotke 10 tankov T-34, 10 ľahlých tankov T-60, a doplnené boli o 9 ľahkých tankov Valentine II (foto) a 3 stredné tanky Matilda.
November 1941, 5. armáda, okolie mesta Možajsk. Vo výzbroji ostalo jednotke 10 tankov T-34, 10 ľahlých tankov T-60, a doplnené boli o 9 ľahkých tankov Valentine II (foto) a 3 stredné tanky Matilda. 

Sovietska pechota na britskom tanku Valentine IV, rok 1944
Sovietska pechota na britskom tanku Valentine IV, rok 1944 

V súvislosti s tankami si treba uvedomiť, aká bola sovietska a nemecká produkcia:

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Ľahké tanky, a to ako na strane nemeckej, tak aj sovietskej boli v tankových súbojoch ľahkou korisťou. Preto bol od 1942 dôraz kladený na stredné a ťažké tanky. Nasadením tanku T-34 došlo v tankových súbojoch k relatívnemu vyrovnaniu sily nemeckých a sovietskych typov stredne ťažkých tankov, a často krát rozhodovala v prospech nemeckých posádok úroveň zaškolenia a skúseností. Preto boli straty sovietskych tankov v roku 1941, a v podstate počas celej vojny tak ohromné.

Koncom roka 1941 a celý rok 1942 však sovieti išli od prehry ku prehre, a boli na kraji celkovej porážky. To že napokon neprehrali spôsobili stovky podstatných detailov, z ktorých niektoré sú predmetom tohoto blogu. V boji pod Moskvou sovietom výrazne pomohli britské tanky. Samozrejme – predstava ako Serjoža prizná, že bránil Moskvu na britských Matildách, že bránil Leningrad na amerických Tomahawkoch a nad Stalingradom lietal na amerických kobrách, to sa asi nedá očakávať. Lenže, tak to jednoducho bolo, a nielen v prípade tankov a lietadiel.

Situácia u lietadiel bola podobná ako u tankov. Za pol roka vojny nemecká Luftwaffe kompletne vyčistila oblohu nad Sovietskym zväzom. Pomer zostrelených lietadiel bol 10:1 v neprospech sovietov. Ostatne dosť to dokumentujú aj letecké záznamy pilotov Luftwaffe:

Franz-Josef Beerenbrock :

  • 06/1941 – 3 zostrely (2x SB-2, R-10)

  • 07/1941 – 17 zostrelov (SB-2, 7x DB-3, 5x Pe-2, MIG-1, R-3, I-16, R-10)

  • 08/1941 – 20 zostrelov (3x R-3, 3x I-16, 3x Pe-2, 9x MIG-1, 2x DB-3)

Gordon Mc Gollob:

  • 06/1941 – 3 zostrely (2x DB-3, I-16)

  • 07/1941 – 9 zostrelov (Pe-2, 2x Il-2, I-153, 2x DB-3, ZKB-19, SB-2, R-5)

  • 08/1941 – 18 zostrelov (I-153, 3x I-17, 5x DB-3, ...)

  • 10/1941 – 37 zostrelov (2x Il-2, 22x MIG-3, 8x Pe-2, 4x I-16...), z toho 19.10.1941 9x MIG-3

Anton Hafner :

  • 03/1942 – 13 zostrelov (2x I-16, 4x MIG-1, 2x R-3, 2x MIG-3, 1x Pe-2)

  • 04/1942 – 4 zostrely (2x MIG-3, Pe-2, Il-2)

  • 07/1942 – 16 zostrelov (3x Il-2, 4x MIG-1, 7x Jak-1, MIG-3, Pe-2)

  • 08/1942 – 12 zostrelov (4x MIG-1, 4x Jak-1, 2x Il-2, I-16, MIG-3)...

Nemecká letka JG-52 mala 2 tisíc víťazstiev v operácii Barbarossa a do konca roka 1942 pridala ďalších 4 tisíc vzdušných víťazstiev. Letka JG-54 mala 1.078 víťazstiev v operácii Barbarossa pri vlastných stratách 46 strojov, a ďalšie tisíce víťazstiev dosiahla v bojoch o Leningrad a Kursk. Výkonnosť nemeckých pilotov v súbojoch so sovietmi bola ostatne celú vojnu podobná, postavená na výkonných strojoch a značných bojových skúsenostiach, viď záznamy o zostreloch z konkrétnych dní u pár nemeckých pilotov:

  • Emil Lang, 13.10.1943 - zostrelil 6x La-5 + 4x Jak-7

  • Emil Lang, 21.10.1943 - zostrelil 1x Il-2, 2x La-5, 6x Jak-7, 3x Jak-9

  • Emil Lang, 3.11.1943 - zostrelil 9x Il-2, 3x La-5, 3x Jak-7, 2x Jak-9

  • Erich Rudorffer, 6.11.1943 - zostrelil 1x Il-2, 9x Jak-7, 6x Jak-9

  • Erich Rudorffer, 28.10.1944 - zostrelil 11x Il-2

  • Walter Schuck, 17.6.1944 - zostrelil 2x Boston, 5x Il-2, 1x P-39, 3x P-40

  • Wilhelm Batz, 31.5.1944 - zostrelil 6x Il-2, 4x LaGG-3, 5x P-39

Hlavný problém sovietskeho letectva v rokoch 1941 a 1942 bol ten, ža sovieti mali zastaralé lietadlá (plus neskúsených pilotov plus zlé velenie plus komunikačné problémy...). Mali tri typy modernejších strojov, avšak:

  • Jak-1 viac na nepriateľa prskal olej z motora ako náboje

  • MIG-3 zvládali iba skúsení piloti

  • LaGG-3 – bolo ich málo

Navyše sovietom bytostne chýbal hliník a ľahké zliatiny. Preto v tej dobe vyrábali lietadlá s dreveným trupom, pričom drevo napúšťali zmesou asfaltu, balenitu a bakelitu, čím sa drevo stalo pevné, ale taktiež ťažké. Ak sa ku tomu pripočíta hmotnosť rádiostanice, ktorá bola taká vysoká, že stíhači kvôli nej strácali rýchlosť, tak radšej lietali bez rádiového spojenia. Čísla zostrelov sú preto asi logické. V roku 1942 bola situácia taká kritická, že sa opäť rozbehla výroba starých stíhačiek Polikarpov, keďže moderné typy ako La-5FN či Jak-7 začali byť vyrábané až od roku 1943.

Preto sovietom výrazne dopomohli dodávky lietadiel z Británie a USA. Konkrétne:

  • Hurricany – 3 tisíc ks

  • Spitfire – 1.880 ks

  • P-40 (Tomahawk, Kittyhawk) – 2.100 ks

  • P-39 Airacobra – 4.952 ks

  • P-63 Kingcobra – 2.400 ks

  • P-47 Thunderbolt – 195 ks

  • bombardéry (Boston a B-25) – 3.600 ks

  • SPOLU 20.479 vrátane dopravných lietadiel

Predovšetkým v roku 1942 boli dodávky spojeneckých stíhačiek kriticky dôležitými a udržali sovietov v boji o vzdušnú nadvládu. Na obr. je zoznam sovietskych leteckých es. Tí, ktorí lietali od začiatku vojny, väčšinou začínali na I-16, pokračovali na jednom z typov LaGG-3 / Jak-1 / MIG-3, aby končili na amerických kobrách alebo na Jak-7. Až 80% leteckých es ZSSR, ktoré začali lietať v 1941/1942, lietali na niektorom britskom alebo americkom lietadle. Piloti, ktorí na spojeneckých strojoch nelietali, ako Kožedub, Jevstignejev, Koldunov... – začali lietať až v roku 1943, kedy už sovieti vyrábali tisíce moderných stíhačiek La alebo Jak.

Obrázok blogu

Tak ako v prípade tankov, tak aj v prípade lietadiel bola situácia na rozhraní rokov 1941 – 1942 kritická. Napr. na začiatku roka 1942 sovieti chránili konvoje zo severných oblastí (polárny kruh – Leningrad) nasledovne:

  • 2. gardový zmiešaný pluk Vaenega : 50 ks Hurricane, 4 ks MIG-3

  • 78. stíhací pluk Vaenega : 33 ks Hurricane, 12 ks I-16

  • 22. letecký doplňujúci pluk Ivanovo : iba 36 ks Hurricane

V bitve o Moskvu bol podiel Hurricanov a Tomahawkov okolo 20% z celkového počtu sovietskych lietadiel, na ostatných frontoch v tom čase tvorili spojenecké lietadlá 18% - 35%, celkovo za celú vojnu cca. 20%.

Sovietske stíhacie esá : Alexander Klubov, Grigorij Rečkalov, Trud, Glinka pred lietadlom Rečkalova Airacobra P-39N-0 S.N. 42-8747 (www.valka.cz, basilzolotov.com)
Sovietske stíhacie esá : Alexander Klubov, Grigorij Rečkalov, Trud, Glinka pred lietadlom Rečkalova Airacobra P-39N-0 S.N. 42-8747 (www.valka.cz, basilzolotov.com) 

Alexander Klubov a jeho Airacobra P-39N-1
Alexander Klubov a jeho Airacobra P-39N-1 

Generálmajor Kuznecov, lietadlo Hawker Hurricane Mk.IIa, 1942
Generálmajor Kuznecov, lietadlo Hawker Hurricane Mk.IIa, 1942 

Kapitán Zelenov, lietadlo P-40E Kittyhawk, Leningradský front 1942
Kapitán Zelenov, lietadlo P-40E Kittyhawk, Leningradský front 1942 

Spitfire Mk Vb, Severokaukazský front, 1943
Spitfire Mk Vb, Severokaukazský front, 1943 

Tanky a lietadlá dodané sovietom západnými spojencami boli vrcholom ľadovca tejto spolupráce. Významnou pomocou, ale zďaleka nie jedinou. V blogu Pekný kráľ som písal o víťazstve postavenom na azda jedinej výhode Angličanov pri Azincourt – dlhých lukoch. Tá bitva však bola pred 600 rokmi. Od tej doby sa vojny zmenili a dnes o víťazstve rozhodujú stovky drobných detailov. Drobných, ale podstatných. Pozrime si niektoré z nich.  

...pokračovanie nabudúce

Titulný obrázok : Alexander Pokryškin, sovietske letecké eso, lietadlo P-39 Airacobra, september 1944

Juraj Kumičák

Juraj Kumičák

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  87
  •  | 
  • Páči sa:  3 998x

Názorovo som väčšinou na strane menšiny. Názor väčšiny väčšinou nemám rád. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenéVojnové príbehy

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu