Dňa 27.1.2025, minulý týždeň v utorok, sme si pripomenuli Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Tento dátum je dôležitý – dňa 27.1.1945 bol sovietskou armádou oslobodený koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz, umiestnený neďaleko poľského mesta Oswiecim.
Ten tábor, ako aj desiatky iných nacistických táborov, sú synonymom ľudského utrpenia a neľudského správania. Holokaust bol programovým vyvražďovaním Židov (približne 6 miliónov obetí), Rómov (okolo milióna obetí), obyvateľov slovanských krajín, homosexuálov, mentálne či telesne postihnutých ľudí, ale aj názorových a politických oponentov z celej nacistami obsadenej Európy vrátane samotného Nemecka. Celkový počet obetí holokaustu sa odhaduje na skoro 15 miliónov ľudí. A v tomto zmysle je nutné vnímať holokaust ako niečo, čo bolo mimo hraníc ľudského chápania, čo bolo tým najbrutálnejším aktom voči ľudskosti, a čo si zaslúži odmietnutie, potrestanie organizátorov kedysi či spochybňovateľov dnes, a je nutné si toto zlo pripomínať na veky.
Žiaľ, v diskusných fórach sociálnych sietí bol tento pamätný deň v ostatných dňoch spojený s ešte niečim. Akoby na príkaz Kremľa, a v intenciách rusofilných kolaborantov zo súmračnej sa v diskusiách vyrojili stovky hlupákov, ktorí úplne bez obalu žiadali dnes smrť Nemcom, šírili prejavy nenávisti voči Nemcom, cez Nemcov voči Európskej únii, z fašizmu spred 80 rokmi zrazu bola nenávisť k fašistom ukrajinským a nenávisť voči Ukrajine, a tisíce sprostých a primitívnych názorov bolo o tom, ako odporní Nemci vraždili Slovanov, ako Slovania boli obete, a aby sme nikdy nezabudli, kto nás oslobodil a zbavil všetkého zlého, rozumej nacizmu, fašizmu, koncentračných táborov – sovieti, iba sovieti a na večné veky sovieti, hviezdy naše jasné a sloboda z východu.
Tisíce sprosťáčikov dávilo svoje bludy voči všetkému, čo nebolo ruské a slovanské, akoby ich za to platili. Nemci sú zlo, sovieti sú dobro, slovania sú obete. Koncentrovaná úbohosť v každom príspevku. A tak sa na to teda pozrime očami čísiel.
Prvý koncentračný tábor vznikol 27.3.1933 na nemeckom území, neďaleko Mníchova, na príkaz Himmlera, s názvom Dachau.
V období rokov 1933 – 1945 zriadili nacisti 980 koncentračných táborov, okolo 30 tisíc pracovných táborov, takmer 2 tisíc židovských get, stovky táborov so sexuálnymi otrokyňami, tisíce táborov na výkon eutanázie, potratov a neľudských pokusov.
Toľko k nacistickým Nemcom, teraz pár čísiel o tých dobrých sovietoch:
Prvý tábor slúžiaci ako model k neskorším gulagom vznikol v roku 1920 na príkaz Lenina a Trockého v oblasti Bieleho mora.
Oficiálne gulagy fungovali v období 1930 – 1960, reálne od 1921 do ???. V tom období bolo niekoľko stoviek táborových správ s centrálnymi tábormi, a okolo nich cca. 30 tisíc pracovných táborov. Gulagy oficiálne neboli fabrikami na smrť, ale na prevýchovu s voľnou kapacitou miliónov otrokov. Hneď od počiatku boli internovaní v gulagoch monarchisti, šľachta, vzdelanci a socialisti. Od poloviny 20-tych rokov do začiatku 30-tych rokov hlavná vlna väzňov boli poľnohospodári nesúhlasiaci s kolektivizáciou. Od poloviny 30-tych rokov prebiehali politické a vojenské zatýkania, počas vojny a tesne po vojne boli deportované milióny ľudí 11 národností kompletne a 48 národností čiastočne, po vojne boli poslaní do gulagov sovietski vojaci, ktorí padli do zajatia, a obyvatelia, ktorí ušli pred Stalinom, následne išli do gulagov tisíce národností, hlavne Ukrajinci a Pobalťania. Celkom bolo do gulagov odvedených asi 18 miliónov ľudí. Koľkí ľudia gulagy neprežili, dnes nikto nezistí. Faktom je, že z gulagov sa vrátilo málo ľudí, a aj tí mali tak zničené zdravie, že už dlho nepožili. A to je „iba“ 18 miliónov ľudí zavrených do gulagov – to boli tí „šťastnejší“, keďže iba počas červeného teroru bolo povraždených 8 miliónov ľudí, počas riadeného hladomoru zomrelo cca. 12 miliónov ľudí a veľký teror v 1938 stál životy ďalší milión ľudí.
Ako som písal, holokaust bol neospravedlniteľný zločin proti ľudskosti v réžii nacistov. Ale červený teror, hladomor, veľký teror, gulagy a deportované milióny ľudí do nehostinných miest potvrdzujú, že sovietski komunisti boli vo svojej zvrátenosti o niekoľko levelov horší ako nacisti. Takže poznámky tupých rusofilov na tému dobrých sovietov treba vnímať ako provokáciu.
Toľko k sovietom, pozrime ešte Slovensko, keď už sme taká obeť.
Prvý koncentračný tábor na Slovensku vznikol v Ilave v apríli 1939, čiže o rok skôr, ako tábor Auschwitz – Oswiecim.
Fašistické Slovensko vzniklo v marci 1939, už o mesiac, v apríli 1939 boli prijaté prvé protižidovské zákony. Tie zákony sa napokon ukázali prísnejšie ako protižidovské zákony v Nemecku.
Už v marci 1939 katolícky kňaz Kőrper rozprával o eliminovaní fyzicky a mentálne postihnutých a hlásal základy eugeniky. V tej dobe predstavitelia Matice slovenskej písali panflety o čistej slovenskej krvi a potrebe čistoty národa. Postupne vznikali ďalšie koncentračné tábory na Slovensku (Sereď, Nováky) a sieť zberných a pracovných táborov. Počnúc marcom 1942 začína na Slovensku programové vyvražďovanie obyvateľov Slovenska, Židov a Rómov, za plnej podpory a súhlasu značnej časti verejnosti, a dokonca s finančným prispením zo strany Slovenska Nemecku za vraždenie. A ak aj dnes hovoríme o tom, že Nemci na Slovensku vraždili slovenských civilistov, treba dodať, že za každým mŕtvym slovenským civilistom a nemeckým strelcom bol slovenský kolaborant, udávač, zradca, ktorý tie slovenské obete osobne dotiahol pred nemecké, či nezriedka slovenské hlavne zbraní.
Skrátka, napíšem to tak ako to bolo – v Európe nebolo moc krajín, ktoré by boli fašistickejšie, ako bolo Slovensko. Fašistami boli prezident, predseda vlády, všetci ministri, 90% poslancov a 70% národa. A dnes, 80 rokov po tej strašnej dobe, pohrobkovia ľudákov, fašistov a gardistov idú zneužívať holokaust, pasovať sa do pozície obete, a chváliť nejakých sovietov, ktorí boli o mrte zvrátenejší a horší ako boli nacisti.
Človek by zvracal. Obzvlášť ak vie, že tí sovieti pri „oslobodzovaní“ vstúpili na územia, kde boli koncentračné tábory, a oni tie tábory nezavreli. Práve naopak – až do roku 1952 tieto nacistické koncentračné tábory išli vďaka sovietom naplno, pri mučení, týraní a vraždení miliónov ľudí, ktorí padli sovietom po vojne do zajatia.
Nedá mi ešte jeden pohľad na zlých Nemcov a dobrých sovietov – keď v roku 1933 vyhral v Nemecku Hitler, a následne začal útočiť na Židov, tí v tisícoch utiekli z Nemecka do ZSSR. V novembri 1938 podpísalo Hitlerovo Gestapo a Stalinovo NKVD dohodu o spolupráci, a Stalin ochotne vydal týchto nemeckých Židov Hitlerovi na istú smrť, za čo dostal od Hitlera darček v podobe tisícov bývalých obyvateľov ZSSR, ktorí ušli pred Stalinom. Toľko k čiernobielemu pohľadu na históriu, a stoviek proruských sprosťáčikov vypisujúcich nezmysly na sociálnych sieťach.
Na tému, kedy skončili gulagy, a či po roku 1960 už bol Sovietsky zväz rajom na zemi, len jeden príbeh z milióna – spevák Igor Letov spieval v 80-tych rokoch piesne proti vtedajšiemu režimu. V roku 1985 ho začala riešiť KGB, strčila ho do sanatória, priviazala k posteli, a po dobu niekoľkých mesiacov do neho pchali neuroleptiká. Ako spomínal spevák: „...Ak sa človek zrúti, dostane šok; zmení sa na zviera, kričí, vrieska, hryzie. Potom podľa pravidiel nasledovalo „zviazanie“. Takého človeka priviazali k posteli a pichali mu injekcie, kým „úplne“ nevyhorel. Až kým nenastala nezvratná zmena v jeho psychike. Sú to potláčajúce drogy, ktoré z človeka urobia idiota. Účinok je podobný lobotómii. Potom sa človek stane „mäkkým“, „poddajným“ a zlomeným na celý život...“ Po mnohomesačnom „liečení“ sa vrátil späť do života, aby napísal svoje najznámejšie piesne, začal koncertovať, ale v roku 1987 po ňom opäť vyštartovala KGB. Tentokrát sa jej dokázal skryť, ale pred smrťou sa už neschoval. Zomrel vo veku 43 rokov na zlyhanie srdca. Ostala po ňom okrem iného aj legendárna pieseň Vsjo idet po planu (https://www.youtube.com/watch?v=wGFMciPlRLQ&list=RDwGFMciPlRLQ&start_radio=1). Záver? V 80-tych rokoch už russáci gulagy nemali. Mali sanatoriá...
Pozn. – viac o prvom slovenskom koncentračnom tábore, o správaní sa Slovákov k Židom počas Slovenského štátu, a o využívaní nemeckých koncentračných táborov na nemeckom území po skončení vojny sovietskou armádou v knihe „Zabudnuté zlo“, ktorá bude v predaji už o pár dní.
