Začalo to celkom neškodne. Na Instagrame sa objavil príspevok o siedmich najúspešnejších stíhacích pilotoch Československa. Ten príspevok napísal Čech, a uviedol tam div sa svete aj slovenských pilotov pôsobiacich na východnom fronte, s komentom „...Českoslovenští letci v RAF bojovali proti nacistickému Německu a že byli na správné straně snad nikdo ani nerozporuje, zatímco slovenští piloti působili v ozbrojených silách tehdejšího Slovenského státu na straně Osy. Příspěvek ale porovnává pouze jejich letecké výsledky a potvrzené sestřely...“
Tie reakcie českých čitateľov boli okamžité:
Slovenští fašouni… dávat je vedle Českých pilotů je skoro až nechutné…
Autor chtěl prostě ukázat nejlepší Čechy a Slováky....to že slovák bojoval za nacisty je věc druhá.
Ti slováci maji vymyšlené čísla jež nejsou pravdou
dat tam místo Fajtla slovenské nácky, je dobrej přešlap
František Fajtl by se vlezl do sedmičky,kdyby tam nebyli ti zo slovenského štátu...
prijde mi až skoro zvrhlé dávat dohromady vojáky bojující za osvobození svoji Němci obsazené vlasti a vojáky , kteří jinou zemi pomáhali obsazovat na straně Německa . Chapu , ze si nemohli moc vybírat ale spojovat fašistické vojáky (a to absolutně bez patosu jak dnes slovo fašismus používají Rusové ) s lidmi jako je František, Peřina, kuttelwascher … to je trochu silný kakao i na mě!
co ty slovensky nackove vedle nasich letcu?
Trochu nechápu co tam dělaji Slovenští fašouni ve službách německa. Dávat je vedle českých a slovenských hrdinů kteří bojovali v RAF
Slováci vždycky byli jiní... dobře, že jsme se jich zbavili.
Dávat slovenské piloty vedle pilotů RAF VR opravdu není úplně nejvhodnější, do morální správnosti ale nebudeme zabředávat.
Takéto reakcie sa okamžite objavili pod príspevkom. A ak som sa aj snažil nejako argumentovať, tie reakcie boli stále rovnaké – Slováci ako fašouni, piloti na strane náckov, ich počty zostrelov nadhodnotené, ich súperi nič moc oproti Luftwaffe nad Britániou.
Nuž... – počty zostrelov nadhodnotené neboli, zostreliť sovietsku stíhačku bolo zjavne jednoduchšie ako zostreliť stíhačku nemeckú, ale kto čítal knihy „Ako sa plaší smrt“ a podobné, vedel by, že vzdušný súboj je o stíhačke, skúsenostiach, šťastí a náhode, a robiť frajera na tému zostrelenia stíhačky, obzvlášť ak ja sám osobne som letecký súboj nezažil, mi príde trocha mimo. Ostatne, dosť nemeckých pilotov sa presvedčilo o kvalitách sovietskych Polikarpovov v leteckých súbojoch nad Španielskom, a mnohí to neustáli.
Ale mňa viac zaujímajú tie reči o slovenských fašistoch a náckoch, keďže mi tie reakcie pripadali ako urazenecké útoky, že niekto si dovolil postaviť nejakých chalanov z piešťanského letiska nad letecké esá RAF. Takže takto – všetci piloti, ktorí bojovali proti Luftwaffe nad Francúzskom a Britskými ostrovmi, aj ktorí lietali proti boľševikom na východnom fronte, si zaslúžia ohromnú úctu a rešpekt. Nikto z nich nebol fašista ani nacista, a všetci to boli hrdinovia. A faktom jednoducho je, že tí najlepší slovenskí piloti mali lepšie čísla, ako naši najlepší stíhači lietajúci na západnom fronte. To je jednoducho fakt.
Ale nedá mi na tie hlúpe reči nereagovať, a to nasledovne:
Čo robí fašistický štát fašistickým? Bol to kult vodcu, totalitná vláda jednej strany, absencia právneho štátu, nacionalizmus, militarizmus, tajná polícia, perzekúcie, teror, propaganda, cenzúra... Spĺňala vojnová Slovenská republika všetky tieto atribúty? Áno, spĺňala ich všetky. A preto je pravda, že vojnový Slovenský štát bol štát fašistický. A čo je ešte horšie, Slovensko bolo fašistické za masívnej podpory obyvateľstva.
Ale – čo robí nacistický štát nacistickým? Neobmedzená moc vodcu, vláda jednej strany, žiadna deľba moci, teória nadradenosti, diskriminácia a likvidácia menšín, policajný štát, cenzúra a pod. Spĺňala Česká republika v čase vojny definíciu nacistickej krajiny? Áno, Česko bolo nacistické. Nerozhodlo sa pre toto smerovanie, bolo obsadené silnejším susedom, ale bolo kompletne nacistickou krajinou.
Úplne otvorene – nepoznám Slováka, ktorý by Česko ako nacistickú krajinu definoval. Zato poznám dosť Čechov, ktorí ako fašistické definujú vojnové Slovensko (s čím súhlasím aj ja), ale ak fašistami plošne nazývajú aj všetkých Slovákov, tak to teda nie...
Obe krajiny, Česko aj Slovensko, na vlastnej koži pocítili, aké je to byť malou krajinou. A ako to dopadne, ak si nejaký magor, v tomto prípade Hitler, na tieto krajiny siahne. Na Česko priamo v podobe obsadenia, na Slovensko nepriamo, cez svojho pingla, fašistického zmätka tisa. Manévrovací priestor v tej dobe sme asi moc veľký nemali, obzvlášť ak sa počas Mníchovskej dohody zladili Nemci v čele s Hitlerom a Poliaci v čele s Józefom Beckom a dali nám najavo, že sme ostali sami a bez pomoci. A tak sa súčasťou nacistického sveta stali Česko aj Slovensko.
Poďme ku pilotom. Nemá zmysel riešiť našich chalanov v RAF, lebo to boli všetko hrdinovia. Je fuk, či mal niekto desať zostrelov alebo ani jeden, je fuk či na palubách bombardérov absolvoval tridsať náletov, alebo iba tri, je fuk či niekto lietal alebo lietadlo opravoval, všetko to boli hrdinovia. Češi aj Slováci. Ale – boli slovenskí piloti pôsobiaci na východnom fronte fašisti? Neboli. A aby to pochopili aj blbci, zopakujem ešte raz – slovenskí piloti pôsobiaci na východnom fronte fašistami neboli. Boli to profesionálni vojaci, príslušníci pravidelnej armády, mohli mať rôzne názory, viac či menej ovplyvnené propagandou či hodnotovým pozadím, ale fašisti to neboli. Časť slovenských pilotov na začiatku vojny dezertovala z ČS do Poľska, časť ich preletela v rámci východného frontu na stranu sovietov, časť sa ich zapojila do SNP, ale väčšina z tých úspešných pilotov pôsobiacich na východnom fronte brala túto vojnu ako svoje poslanie hlušiť boľševikov. A medzi nami, hlušenie boľševikov vždy bolo pozitívnym aktom.
Naši piloti zvádzali so sovietmi férové súboje. Neboli ako niektorí piloti Luftwaffe strieľajúci do nepriateľských pilotov na padákoch. Neútočili na civilné objekty. Bojovali proti nepriateľským stíhačkám, a boli v tom dobrí. Ján Režňák mal 32 potvrdených zostrelov, pri 36 vzdušných súbojoch, pričom napr. 27.4.1943 zostrelil 3 stíhačky LaGG-3 a jeden I-16. Izidor Kovárik mal potvrdených 28 zostrelov, sedemkrát zostrelil počas jednej misie dve lietadlá a 29. mája zostrelil 4 stroje Jak-1. Ján Gerthofer mal potvrdených 26 zostrelov vrátane strojov ako La-5 či Aircobra. Celkový počet zostrelov, ktoré dosiahli slovenskí piloti na východnom fronte, bol 222, z toho Letka 13 mala zostrelov 215. Celkový počet leteckých es z radov Slovákov bojujúcich na východnom fronte bol 17.
Toľko ku slovenským pilotom, ktorých iba hlupáci môžu považovať za fašistov. A aby to tí hlupáci pochopili, doplním toto – dňa 30. novembra 1939 zaútočili russáci na Fínsko, čím sa začala tzv. Zimná vojna. Nakoľko Fíni nie sú vlastizradné exkrementy, a nepovedali si, že ten russák raz odíde, vzali zbrane a rusáka zo svojej krajiny vypoklonkovali. Keď následne, v júni 1941 nacistické Nemecko prepadlo svojho spojenca a brata v zbrani, russáka, Fínsko sa okamžite zapojilo do vojny proti russákom, keďže tí počas Zimnej vojny zabrali nejaké fínske územia. A Fíni hnali po boku nacistickej armády russáka pekne späť až po Leningrad. Bolo Fínsko vďaka tomu fašistickým? Nebolo. Boli fínski vojaci pojujúci po boku wehrmachtu proti boľševikom fašistami? No neboli.
Súčasťou fínskej armády boli aj piloti. Najlepší fínsky pilot Ilmari Juutilainen lietal na tom istom nemeckom type lietadla, ako Slováci, strieľal boľševikov, mal 94 zostrelov, a dokonca mal na trupe fínsku svastiku. Bol to fašista? Absolútne nie. Druhým najúspešnejším fínskym pilotom bol Hans Wind. Mal 75 potvrdených zostrelov, lietal ako aj ostatní Fíni na strojoch Brewster a Messerschmitt BF 109G, mal ako ostatní Fíni na trupe svojich lietadiel svastiku, strieľal po boku nacistov boľševikov, a nebol fašista. Tretí najlepší fínsky stíhač bol Eino Luukkanen, so 60 zostrelmi, tiež strieľal russákov, tiež bojoval po boku nacistov, tiež svastika na trupe, a tiež nebol fašistom. Mohol by som pokračovať ďalšími pilotmi, sú ich stovky. Nemá to zmysel.
Poďme ku pozemnej armáde. Počas bojov na východnom fronte pôsobilo približne sto tisíc Slovákov. Najznámejší je asi major Haluška (!!!), faktom ale je, že naši vojaci v bitke o Kyjev, pri prielome na rieke Mius a pri dobytí Rostova nad Donom boli viac ako úspešní. Boli títo naši vojaci fašistami? Nie, neboli.
Pravdou je, že sa objavili v radoch našich vojakov prípady páchania vojnových zločinov. Boli to pochybenia nie na strane vojenských jednotiek, ale na strane jednotlivcov, a vo väčšine prípadov tieto skutky boli prísne trestané. Zároveň slovenskí vojaci boli priamymi svedkami toho, ako ich čoby osloboditeľov vítalo domáce obyvateľstvo, aké zverstvá na Ukrajincoch a Bielorusoch páchalo NKVD, ale aj aké zverstvá následne začali páchať na domácom obyvateľstve jednotky SS. Slovenskí vojaci boli svedkami nepredstaviteľnej chudoby spôsobenej boľševikmi, ale aj teroru páchaného nacistami. S týmito skúsenosťami sa slovenskí vojaci vracali späť na Slovensko.
Dnes sú títo vojaci mnohými Čechmi nazývaní fašistami, lebo bojovali na strane Hitlera. Tak sa pozrime na Čechov. Obsadením Čiech sa obyvatelia Československa nemeckého pôvodu stali „Nemcami“ a dostali povolávacie rozkazy. A tak sa stalo, že sa zrazu vo Wehrmachte ocitlo 750 tisíc Čechov nemeckého pôvodu, ale aj sto tisíc Čechov slovanského pôvodu. Istá časť z presvedčenia, ale naprostá väčšina po účasti vo Wehrmachte netúžila. Obzvlášť ak mnohí z nich skončili v Stalingradskom kotli. Otázka za milión – boli tie státisíce Čechov, bojujúcich po boku Hitlera, v štruktúrach Wehrmachtu, fašistami? Lebo ak fašistami sú slovenskí vojaci v počte sto tisíc, sú fašistami aj státisíce českých vojakov vo Wehrmachte? No asi nie sú. Robiť takéto závery môže iba hlupák. Jeden príklad za všetky – český komik a bavič Felix Holzman bol za vojny delostrelcom v jednotkách Wehrmachtu. Bol fašista? Sotva... len ho zomleli okolnosti, za ktoré nemohol, a nemal ako ovplyvniť. Tak ako tisícky iných Čechov a Slovákov. A preto – ani slovenskí letci neboli fašisti, a nebojovali za nacistov. Oni iba bojovali proti boľševikom.
Tu asi treba pár slov do histórie. Dňa 20. 9.1938 zaútočili henleinovci a príslušníci nemeckej SA na colnicu v obci Malá Úpa v severných Čechách. Došlo k prudkej prestrelke, pri ktorej zahynul slovenský colník strážmajster Eduard Šiman a ďalšieho Slováka Jána Samka agresori zranili a odvliekli do Nemecka. Stáli sme vtedy na jednej strane, a bojovali proti spoločnému nepriateľovi. Pár mesiacov predtým sa Česi a Slováci spolu chystali v sieti masívnych bunkrov na obranu svojej krajiny. K tomu žiaľ nedošlo, a už o pár mesiacov išla každá krajina inú cestu. Mňa o to viac mrzia moralistické žvásty hlupákov, ktorí na druhej strane vidia fašizmus aj tam, kde nebol, a na svoje strane nevidia nič. Takto iste nezmýšľali Česi a Slováci bojujúci na Dukle, spoločne umierajúc, keď ich masový vrah Konev hnal pred hlavne nemeckých guľometov.
Preto ešte jeden pohľad. Ak je krajina okupovaná, tak sa obyvateľstvo dá rozdeliť do troch skupín – odbojári, kolaboranti a čakatelia. Odbojári bojujú voči okupácii, kolaboranti napomáhajú okupácii, a čakatelia v tichu a prítmí čakajú, ako to celé dopadne. Na Slovensku bolo hneď po vzniku Slovenského štátu množstvo nadšených a presvedčených kolaborantov, a aj čakatelia dosť výrazne čakali hlavne na rozdeľovanie židovského majetku. Skrátka zvrátená krajina. Odboj bol minimálny – spoza kaviarenských stolov tu a tam zazneli hlavne rétorické a plamenné výzvy slovenských komunistov voči obyvateľstvu, aby sa nebálo a išlo bojovať, na čo obyvateľstvo prdelo zvysoka. Až po Stalingradskej bitke sa začali chystať plány na povstanie, kde ale komunisti už neboli a prím hral niekto iný. Hneď po vypuknutí povstania sa bleskovo preskupili počty v kategóriách odboj / kolaborant / čakateľ. Odbojári odkryli karty a zrazu ich počet bleskovo narastal, kolaboranti stratili zábrany a aj ich počet bleskovo narastal, a to na úkor rýchlo sa zmenšujúceho počtu čakateľov. Rýchly nárast odbojárov a kolaborantov na úkor čakateľov je vždy spojený s hraničnými stavmi, kam iste patrilo aj povstanie.
Ako to bolo v Čechách? Nástupom nacistov k moci sa Česko dostalo do hraničného stavu okamžite, a teda okamžite išli hore počty kolaborantov. A teda že ich bolo... Protektorát bol pod kontrolou Gestapa, ale to malo na území Čiech iba cca. 10 tisíc pracovníkov. Aby mohlo vôbec efektívne fungovať, muselo vytvoriť sieť konfidentov na úrovni desiatok tisíc hajzlov. A tak sa aj stalo. Českí kolaboranti, to boli české fašistické spolky ako Vlajka alebo Árijská pracovná fronta (APF), to boli siete platených konfidentov či dobrovoľných udavačov, obyčajní občania, cirkevní konfidenti, vojenské a žandárske osoby a pod. Iba do samotných štruktúr českého odboja sa infiltrovalo niekoľko tisíc spolupracovníkov Gestapa. Českí konfidenti udávali nacistom svojich známych, príbuzných či susedov z akéhokoľvek dôvodu, od závisti cez zlomenú lásku až po túžbu po majetku alebo funkcii. Tých udaní bolo toľko, že ich gestapáci nestíhali ani čítať, nieto ešte preverovať. Ale aj tak zatkli na základe udaní viac ako sto tisíc Čechov, a mnohých popravili. Film Vyšší princíp je prekrásnou ukážkou toho, čo bolo v Čechách.
Jediné šťastie pre desaťtisíce českých zradcov bolo v tom, že Gestapo na konci vojny s nemeckou dôslednosťou poničilo väčšinu materiálov týkajúcich sa správania českých udavačov. A tak tí mohli hneď po vojne presvičnúť svoj koníček v prospech nového Gestapa, známeho už ako ŠTB. Dnes nie je možné presne povedať, koľko bolo v Čechách konfidentov Gestapa. Vieme to azda iba aproximovať vzhľadom na súčasnosť. A tá je nekompromisná – vo voľbách do českého parlamentu v roku 2025 volilo eštebáckeho konfidenta a grázla 35% národa. Dvom miliónom Čechov nevadilo zvoliť sprostého udavača, a dokonca cudzinca. Ak ku tomu pripočítam ďalších 20% obyvateľov voliacich fašistov, dáva to pomerne ucelený obraz o hodnotovej úrovni Čechov. Ak ju porovnám so Slovákmi, kde 25% obyvateľov volí mafiánov, zlodejov a gaunerov, 20% volí fašistov a ďalších 10% nemá problém voliť klerofašistov či homofóbov, myslím si, že národy Československa si nemajú čo vyčítať. Sme si viac podobní, ako by sme si priali, len niektorí z druhej strany Moravy si neodpustia lacné a hlúpe moralizovanie na adresu svojho suseda. V hlúposti a hodnotovej zvrátenosti sú Česi a Slováci to isté.
Záver? Pozerať sa na udalosti z čias vojny čiernobielo a moralizovať je jednoduché. Vnímať súvislosti občas dá zabrať, a pokiaľ človek nemá v hlave naondené, dokáže sa orientovať. Za prvej svetovej vojny bojovali v Taliansku pri rieke Piave Češi a Slováci rakúsko – uhorskej armády proti Čechom a Slovákom v Česko - slovenských légiách. Podobná bitka bola v roku 1917 na východnom fronte pri Zborove, kde proti sebe bojovali Ludvík Svoboda a Klement Gottwald. Boli prípady, kedy sa jednotky sovietskej armády spojili s vojakmi Wehrmachtu v boji proti NKVD. A tiež boli prípady, kedy sa vojaci Wehrmachtu spojili s americkými vojakmi v boji proti elitným jednotkám SS. Kto má právo moralizovať? Ten, ktorý v živote nevystrelil zo zbrane, a netuší aké je to žiť s pocitom vziať niekomu život? Má toho dosť prečítaného? Bol na miestach tých bojov? Rozprával sa s pamätníkmi? Asi sotva...
Slovensko bolo fašistický štát. Malo fašistického prezidenta, fašistickú vládu, fašistický parlament, a státisíce fašistov v krajine. Ale nie všetci boli fašistami. Tí naši vojaci v tej dobe bojovali proti absolútnemu zlu. Proti boľševickej pliage. Lebo historická pamäť nás učí, že boľševici boli po každej jednej stránke rovnakým zlom, ako boli nacisti.
Záver celej tej diskusie na Instagrame zakončila jedna pani nasledovne: „...Pocházím z Kovářské, kde se každý rok konala připomínka letecké bitvy nad Krušnohořím. Jako malá jsem tam potkávala americké veterány, české letce, kteří létali v RAF, ale i bývalé německé piloty Luftwaffe. Když mi bylo asi 13 let, zeptala jsem se osobně Františka Fajtla, jaké je sedět naproti člověku, který tehdy bojoval na druhé straně. Odpověděl mi jednoduše: „To byla válka.“ A tahle věta mi zůstala v hlavě dodnes. Je to historie, kterou bychom měli znát a připomínat si ji, ne kvůli ní nenávidět další generace...“
A ja len doplním – nazývať našich pilotov fašistami je prejav neúcty a tuposti. Väčšina pilotov, a to nielen slovenských či českých, ale aj nemeckých a západných, boli féroví chlapi. A aj preto mohli vznikať príbehy ako ten z roku 1943, keď sa nemecký pilot Franz Stigler rozhodol pomôcť ťažko zničenému americkému bombardéru pilotovanému Charlie Brownom. Lebo vojna nie je čierno – biela...
