Komunisti sú ako vlhká lepra. Okolo čoho sa obtrú, to je pošpinené, zničené, znevážené. Nazvali február víťazným, hoc sme v ňom všetci prehrali. Oslavujú SNP aj napriek tomu, že ich úloha v povstaní bola minimálna a skôr negatívna. Z ruských banditov a teroristov komunisti urobili hrdinských partizánov. Z obsadenia krajiny Červenou armádou urobili oslobodenie, z okupácie v 68´ urobili internacionálnu pomoc. A zo sviatku práce dňa 1. mája urobili proletárske oslavy.
Nuž... – áno, kedysi na počiatku nejakého sviatku práce boli nejakí proletári, ktorí sa domáhali prijateľnej pracovnej doby, prijateľnej mzdy za odvedenú prácu, prijateľných pracovných podmienok a ochrany pred stratou práce. Tieto body sa ale netýkajú iba proletárov, týkajú sa každého, kto pracuje, len komunisti a proletári mali akúsi zvrátenú potrebu si toto celé privlastniť, akoby ich práca bola podstatnejšia. A to je problém – lebo práca proletárov podstatnejšia nie je.
Ja sa nemienim zamýšľať teraz nad nejakými stupídnymi definíciami proletariátu z čias Marxa a podobných magorov. Dnes sa doba zmenila, a ja za proletárov považujem tých, ktorí netvoria hodnotu. Kto pozná definíciu hodnoty, vie že proletári tvoria napr. výrobky. Či ale tieto výrobky majú alebo nemajú hodnotu, o tom rozhoduje niekto úplne iný – konštruktéri, projektanti, technológovia, obchodníci a pod. Proletári sú tí poslední v hodnototvornom reťazci, a ako takí ponúkajú iba svoj čas a svoje zručnosti. To nie je nič znevažujúce voči proletárom. Tak ako nekritizujem učiteľa, že nevie vyoperovať slepé črevo, ako nekritizujem lekára, že nevie navrhnúť prevodovku, tak ako nekritizujem konštruktéra, že nevie odpilotovať lietadlo, tak nekritizujem proletárov, že netvoria hodnoty. Tým sú definovaní, to je ich rola v spoločnosti, a pokiaľ si ju uvedomujú a podľa toho aj správajú, všetko je ok.
Lenže proletári majú akúsi zvláštnu slabosť nechať sa huckať komunistami a robiť bordel. Tak ako v roku 1948, kedy proletári s komunistami vyvraždili v Československu inteligenciu, rozkradli čo sa rozkradnúť dalo, a koho už nevládali zastreliť či obesiť, toho aspoň strčili do lágrov. A to málo z inteligencie, čo prežilo, dorazili proletári a komunisti v sedemdesiatych rokoch v procese zvanom normalizácia.
Divná krajina. Človek by si povedal, že by už proletári mohli aj rozum dostať po toľkých zverstvách, ktoré v krajine napáchali, ale nestalo sa. Prišiel ďalší komunista, menom fico, a začal ich huckať opäť. A opäť začal klásť proletárov, teraz ich už nazýva ľuďmi práce, na piedestál, a spolu s nimi oslavuje sviatok práce. Tak sa teda pozrime, čo to v rámci sviatku práce oslavuje:
Prijateľná pracovná doba? Slovensko má vysoký podiel nadčasovej práce a v podiele nočnej práce (viac ako 11% z celkovej práce) sme celosvetová rarita. To je daň za štruktúru priemyslu, za ktorú v značnej miere môže práve fico.
Prijateľná mzda? Slovensko malo v roku 2024 podľa gapminder.org denný príjem na osobu 26,4 USD, Rakúsko 79,5 USD, Fínsko 64,2 USD a Nemecko 82,9 USD. A to aj napriek tomu, že Fíni na svoju 2,4x vyššiu mzdu zarobia za čas o 7% kratší, Rakúšania na svoju 3x vyššiu mzdu zarobia v čase 12% kratšom, a Nemci na svoju 3,1x vyššiu mzdu zarobia za čas o 18% kratší. Fakt, že vo všetkých ekonomických parametroch sme na konci európskych rebríčkov, a naša životná úroveň je mizerná, to je dôsledok 40 rokov komunistov a 20 rokov vlád mečiara a fica. Ostatne, ak Slovensko malo denný príjem na osobu v 2024 vo výške 26,4 USD, Rakúsko malo tak nízky príjem na osobu v roku 1970. A ak porovnávam HDP na hlavu, Slovensko malo tento ukazovateľ v roku 2024 vo výške 40.300 USD, pričom Rakúsko malo túto hodnotu v roku 1990.
Ochrana pred stratou zamestnania? Nuž, na Slovensku existuje niečo, ako rast minimálnej mzdy. To sa raz do roka fico zbuntuje, a bez analýz dopadov treskne sumu, ktorou sa pokúsi získať si priazeň tých najneschopnejších a najmantavejších. Detail, že rastom minimálnej mzdy sa vytvára tlak na mzdové hodnotenie u mnohých skupín ľudí, ktorých produktivita na takýto rast nestačí, je ficovi ukradnutý. A tak kľakol na Slovensku textilný priemysel, následne výroba káblov, aktuálne je na hrane lisovanie termoplastov, a všetko sa valí personálne do automotive, ktoré ak jedného dňa nákladovo dosiahne strop, a k tomu sa vďaka debilným opatreniam debilnej vlády rýchlo blížime, tak slovensko kľakne celé a ľudia z Detroitu sa budú k nám chodiť pozerať, ako vyzerá armagedon.
A všetok tento bordel, nadčasy, nočné, nízke mzdy, zlé podmienky a tragické zásahy do fungovania krajiny oslavuje fico so svojimi proletármi, ako aj s podporou generácie, ktorá sa väčšinu svojho života preflákala na aktívoch a výborovkách a o poriadnej práci sa jej ani nesnívalo.
Lenže aj toto je dôsledok. Rodičia fica boli proletári, ktorí za celý svoj život nevytvorili žiadnu hodnotu. Jeden striekal nábytok, druhá predávala topánky. Klasická námedzná sila, ktorá dostávala svoju mzdu za hodiny strávené v zamestnaní. Problém je, že v tomto hodnotovom modeli funguje aj fico. Ani on nikdy nevytvoril žiadnu hodnotu, nič pozitívne, nijako krajinu neposunul dopredu, čoho sa dotkol, to doondial. Klasická vlhká lepra. Len – fico hoc je hodnotovo a názorovo proletár, jeho mzda nie je proletárska, a navyše on, na rozdiel od svojich rodičov, mal možnosť niečo zmeniť. Mal pozíciu, podmienky, prostriedky aj zdroje. Neurobil nič. Teda vlastne urobil – tak ako sa proletárska hnida menom zápotocký dovalila na slávnostný odpich do OFZ, tak sa tu a tam proletárska hnida fico vtrepe do nejakej firmy, aby si potvrdil, že jemu ako proletárovi je sakra lepšie mlieť papuľou, ako sa živiť rukami. A ostatní proletári mu za to ďakujú. Ďakujú mu za svoj poondený život, za biedny plat, mizerné podmienky, za to že sú a ešte dlho budú žiť v peknej prdeli.
A pritom je to tak jednoduché. Vysvetliť to zásadné pravidlo, ktoré funguje po celom svete – proletári sa budú mať lepšie až vtedy, keď sa výrazne lepšie budú mať tí, ktorí tvoria hodnoty. Keď sa výrazne lepšie od proletárov budú mať konštruktéri, technológovia, dizajnéri, projektanti, programátori, učitelia, lekári, obchodníci... Skrátka stredná striedy. Lebo títo sú zdrojom ekonomického pokroku každej krajiny, a ak sa im darí, tak iba preto, lebo majú výsledky, na ktorých sa vezú aj proletári. Nie sprostosti ako je dvíhanie minimálnej mzdy, ale podpora strednej triedy. A to v sebe obsahuje kvalitné školstvo, podporu vývoja a výskumu, motiváciu excelentnosti a pod. S týmto Slovensko pod vedením fica ešte ani nezačalo, práve naopak, stredná trieda bola za fica definitívne zrazená do prachu. Tí schopní a odvážni to už vzdali a odišli z krajiny, tí schopní a neodvážni rezignovali a snažia sa nejako prežiť. A spoločností, ktoré sú slovenské, a na Slovensku tvoria nejaké zaujímavé a globálne úspešné výrobky je asi toľko, koľko je slušných a čestných ľudí medzi smerákmi.
Takže nech žije prvý máj. Ďalší sviatok, ktorý bol znevážený komunistami a proletármi, a ktorý dnes znamená lacné drísty hodnotovo lacných politikov, lacnú kultúru, lacné pivo a lacný guláš. Ja viem... hoc lacné a bez úrovne, ale aspoň slovenské a žiadne iné.
https://worldpopulationreview.com/country-rankings/most-overworked-countries
