Na prvého mája usporiadali smeráci v bašte slovenských fašistov Bánovciach pre vybratú vzorku starých a slaboduchých obyvateľov primitívnu žranicu, korenenú propagandistickými a stupídnymi rečami. Okrem iného nás blaha ráčil informovať, že fico ako jediný predstaviteľ EÚ pôjde rusským vrahom a okupantom dňa 9. mája povedať „spasiba“ za oslobodenie.
Nuž... blaha. Jeho tatko bol zapálený boľševik, po páde socializmu bol zapálený mečiarovec, po páde mečiara bol zapálený smerák. Celý život stál na strane zla a hnusu, a keď konečne prestal vďaka covidu škodiť, bol som zvedavý, koľko kultúrnych a civilizovaných osobností si na neho spomenie. Tie bezbrehé záľahy plačúcich (...) ma neprekvapili, ostatne aká bola úroveň tohto človeka, asi vieme posúdiť podľa toho, akú hodnotovú výbavu vpečatil do hlavy svojho fagana. A tam niet čo dodať, preto hlúpe reči pošahaného blahu o oslobodení russmi by sa dali prejsť bez povšimnutia, ale ja to teraz neurobím.
Takže na rozbor blahovho vyjadrenia, že nás v roku 1945 oslobodili prechlastané russké hordy, skúsil by som slovami blahovho kamaráta, klerofašistu kuffu, asi nasledovne: ...bratia a sestry, zamyslime sa spoločne v tento sviatočný deň, a skúsme nájsť odpoveď na otázku, čo je to sloboda...?
Sloboda je možnosť rozhodovať sa, konať a prejavovať podľa svojej vôle. Sloboda nie je svojvôľa, a má isté mantinely – fyzické, právne, etické a pod. To, čo je ale podstatné, sloboda je spoločensky prijateľná absencia prekážok, obmedzení, zajatia či útlaku. Toto je to, čo nám doniesla vstupom na naše územie Červená armáda? Poďme postupne:
Od augusta 1944 vykonávali russkí banditi (dnes známi ako partizáni) v úzkej spolupráci s našimi komunistami množstvo teroristických aktivít smerovaných k narúšaniu príprav povstania, ako aj k plošnému vyvražďovaniu civilistov. Tie masové popravy boli napr. v Sklabini (149 mŕtvych), v Nemeckej Ľupči (32 obetí), v Sklenom (187 obetí), vo Veľkom Poli (80 obetí), v Magurke (69 obetí), v Handlovej (80 obetí), v Nitrianskom Pravne (30 obetí) a na mnohých ďalších miestach. Tieto popravy vykonávané russkými banditmi a slovenskými komunistami začali omnoho skôr, ako sa podobných vrážd začali dopúšťať na slovenskom obyvateľstve nacistickí Nemci, a celkové počty obetí išli do mnoho sto ľudí. Aj keď, slovami pošahaného blahu, hrdinskí sovietski partizáni priniesli obyvateľom obcí Sklené, Sklabiňa či Veľké Pole slobodu tým, že obyvateľov postrieľali. Vsjo jásno...
Od prvých dní, ako vstúpila na naše územie Červená armáda, dopúšťala sa rabovaní, znásilňovaní a vraždenia. Na území Slovenska došlo ku stovkám prípadov znásilnenia, z ktorých mnohé následne končili samovraždou obetí, prípadne doživotnými psychickými následkami (ako napr. u herečky Květy Fialovej, ktorá bola ako 16-ročná znásilnená ruskými „osloboditeľmi“). Cynickí chrapúni obhajujúci russké zverstvá tvrdia, že na Slovensku nebolo toľko znásilnení, ako bolo napr. v Budapešti alebo v Berlíne, lenže masové znásilnenia boli aj v Poľsku, a predovšetkých – nie je pravda, že russi znásilňujúci nemecké ženy sa „iba“ mstili za zverstvá nacistov, lebo podobné a horšie zverstvá páchali samotní russi na svojich vlastných obyvateľoch od roku 1939, a od júna 1941 miera násilia russov voči Bielorusom, Ukrajincom a Pobalťanom, a od roku 1942 aj voči svojim vlastným bola totálna, a viac ako porovnateľná so zločinmi nacistov.
Hneď po tom, ako našim územím prešla Červená armáda, nastala druhá vlna „oslobodzovania“. V zmysle sovietskych požiadaviek mohlo NKVD až do hĺbky 70 km od frontu „oslobodiť“ od života kohokoľvek, kto neprejavoval dostatočné nadšenie zo sovietskych hrdinov, a „oslobodiť“ od života na Slovensku kohokoľvek odvlečením do gulagov. A tak tisíce ľudí v lepšom prípade skončili v lágroch kdesi na východe ZSSR, v horšom prípade zastrelení kdesi uprostred poľa. Či z našich obyvateľov skončilo v sovietskych gulagoch 10 tisíc ľudí, alebo viac, dnes už ťažko zistíme. Faktom je, že sa vrátilo z týchto ľudí len malé množstvo, po mnohých rokoch, a s ťažko podlomeným zdravím. Skrátka, ako tvrdí pošahaný blaha, oslobodení...
V marci 1945 pripravili československí komunisti v spolupráci so sovietskym vedením program novej československej vlády. Tento program, známy ako Košický, bola zhmotnená predstava russov o ďalšom fungovaní Československa, kde boli hlavnými bodmi jednostranná orientácia Československa na ZSSR v zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike, formovanie ČS armády podľa vzoru Červenej armády, nastolenie režimu obmedzenej demokracie, obmedzenie súkromného vlastníctva a pod. Tento paškvil bol už priamym ohrozením budúcej slobody a demokracie v našej krajine.
Od mája 1945 vytvára Obranné spravodajstvo (OBS) v zmysle pokynov NKVD a komunistov kompromitujúce materiály na dôstojníkov ČSA, ktorí neboli komunistami, aby následne prostredníctvom previerok a komisií menili ČS armádu na striktne komunistickú. Stovky vysokých predstaviteľov armády tak muselo opustiť svoje posty, aby už o pár rokov boli vypočúvaní a zažalovaní gaunermi ako Bedřich Reicin a Karel Vaš z vlastizrady, a následne popravovaní.
V októbri 1945, pri príležitosti vzniku ČSR, bola v Bratislave, na dnešnom Námestí slobody, slávnostná vojenská prehliadka. Československá armáda bola vyzbrojená britskými tankami Cromwell, americkými vozidlami Studebaker, britskými stíhačkami Spitfire. Toto už ale onedlho malo skončiť, hneď po protiústavnom prevrate vo februári 1948 sa ČS armáda musela vzdať západných zbraní, a už používať iba zbrane od russov. A to aj napriek tomu, že hlavné bojové skúsenosti so stíhacím letectvom sme mali vďaka pilotom bojujúcim o Britániu, a tankové vojsko stavalo na skúsenostiach našej 1. československej samostatnej obrnenej brigády, ktorá zviedla vítaznú bitku s elitnými jednotkami SS v Dunkerque.
V októbri 1946 sa spúšťa v Bratislave prvý vykonštruovaný politický proces, režírovaný príslušníkmi ŠTB, a namierený voči Chalmovskému, Púčikovi a Hubovi. V tomto prípade súdruh poručík Karol Baroš umlátil pri výsluchu zadržaného Tibora Benkoviča reťazou na smrť. Teda, podľa pošahaného blahu, ho oslobodil reťazou po hlave.
Dňa 7.7.1947 súhlasil Beneš a Gottwald s Marschallovým plánom, aby už o dva dni napochodovali do Moskvy na koberec ku svojim sovietskym osloboditeľom, a tí im dali jasne najavo, že „sloboda“ donesená sovietmi znamená lízať ruské čižmy a naslovo poslúchať Kremeľ. Jan Masaryk okomentoval jednanie v Moskve slovami „...odchádzal som ako československý minister a vrátil sa ako Stalinov paholok...“ Moskva slobodne rozhodla, že Marshallov plán sa v ČSR realizovať nebude.
Od februára 1948 už obsadzovali predstavitelia KGB jednotlivé pozície v ČSR. A spolu s nimi sa do popredia derú českí a slovenskí boľševici, ktorí doposiaľ boli zalezení ako potkany v dierach, ale vycítili príležitosť. Hneď po prevrate sa začína hon na skutočných slovenských partizánov, kde popravenými boli Viliam Žingor, Ladislav Nosák, Samuel Bibza, a ďalších 30 ľudí dostalo dlhoročné tresty. Hneď po vyvraždení slovenských partizánov komunisti odsúdili aj vojenských veliteľov, ktorí mali tú drzosť oslobodiť Prahu pred príchodom russov. A tak generál Karel Kutlvašr, generál Zdeněk Novák, podplukovníci František Bürger či Raimund Mrázek dostali mnohoročné tresty.
Dňa 23.9.1949 prichádzajú v utajení na Ministerstvo vnútra sovietski poradcovia Lichačov a Makarov a spúšťajú sa aktivity smerujúce k zatváraniu, mučeniu a vraždeniu stoviek našich občanov. Československé silové rezorty sú definitívne ovládané sovietmi a tí začínajú pod heslom „Boj za mier a socializmus“ sovietizáciu Československa, čiže represívny režim plný popráv, mučení, tisícov ľudí v lágroch (...od tých čias veľký pozor na toho, kto chce bojovať za mier, lebo boj za mier je synonymum vraždenia komunistami...). A tak v zmysle sprostých rečí pošahaného blahu tisíce našich občanov mali možnosť zažiť tú pravú, nefalšovanú slobodu v jednom z táborov nútených prác v Dlažkoviciach, Jáchymove, Kladne, Pardubiciach, Příbrami, vo Svätom Jáne, v Trebčiciach, Všebořiciach, Brne, Gottwaldove, Jaroslaviciach, Mírove, Oslavanoch u Brna, Kunčiciach, Vítkoviciach, Třinci, Uherčiciach, Valticiach, Hronci, Trenčíne, Novákoch, Lešanoch...
Od roku 1950 prebiehajú politické procesy s názorovými, ideologickými, politickými oponentami a kulakmi. Popravených bolo 266 osôb, stovky osôb boli umlátené na smrť počas vypočúvania, 265 tisíc ľudí bolo odsúdených z politických dôvodov, tisíce ľudí zahynuli v pracovných táboroch, státisícom ľudí sa zničila životná úroveň, boli sledovaní, pripravení o zamestnanie, o ľudskú dôstojnosť.
Následne ruské tanky v našich uliciach a dvadsaťročná okupácia. A normalizácia. A zdevastovanie krajiny, technologické zaostávanie za západom, udavačstvo a donášanie ako národný šport, ekonomika v ťahu, morálka v prdeli a hodnoty v rozvrate.
Je rok 2026, a ešte aj dnes, s vedomím, čo sa v tejto krajine dialo, dokáže nejaký smerák menom blaha tvrdiť, že toto bol prejav slobody donesený nejakými sovietskymi osloboditeľmi. To, čo sovietski osloboditelia skutočne doniesli, bolo násilie, smrť, únosy, stavebné plány na pracovné tábory, skúsenosti a znalosti z mučenie ľudí a zručnosť pri ich popravách. Toto nám doniesli tí sovietski osloboditelia. A preto každému, ale úplne každému, kto chce tvrdiť, že nás nejakí sovieti a Červená armáda oslobodili, hovorím že je debil. Debil debilný, debilnatý, debilitý, debiličitý, a keď na to príde, tak aj debilistý a debiličelý. A ako taký by mal byť izolovaný niekde na samotke, a mali by mu byť podľa mňa odňaté občianske práva.
Takže žiadne spasiba za oslobodenie. Lebo russi nás nemohli oslobodiť. Nemôže oslobodzovať niekto, kto sám slobodu nezažil. Rusi sú celé stáročia nevoľníkmi. Boli, stále sú, a navsegdá i búdut. A vlastne žiadne spasiba za vôbec nič, lebo russom nie je za čo ďakovať. Poďme podrobnejšie.
Vraj russi porazili fašizmus. No to tak určitéééé... Russi by porazili fašizmus, keby porazili Taliansko a Slovensko. Okolo Talianska ani nepáchli, a Slovensko predsa neporazili, vraj ho oslobodili...
Tak čo to vlastne sovieti porazili? Nacistov? Tých nacistov, po boku ktorých rozpútali druhú svetovú vojnu? Tých nacistov, s ktorými si porcovali Európu? Tých nacistov, s ktorými usporiadali v Brest-Litevsku slávnostnú vojenskú prehliadku? Takto – sovieti porazili samých seba. Nič viac, a nič menej. Dnes tvrdiť, že nejaká Červená armáda porazila nacistické Nemecko, môže iba hlupák. Áno... istú malú úlohu pri porážke nacistického Nemecka zohrali aj russi, ale tá úloha bola okrajová. Prečo?
Čo rozhoduje o výsledku vojny? Čo má zásadný vplyv na to, ako vojna dopadne? Poďme postupne:
Technologická úroveň. Toto je zásadné hľadisko. A v tomto zmysle boli niekde ďaleko pred všetkými ostatnými USA a Nemecko. Potom dlho nič, a následne Británia a Japonsko. Potom opäť dlho nič, a potom Francúzsko a Československo. A ZSSR? Národ prechlastaných roľníkov ako technologický predvoj? Nič také. Ak mali rusi nejaké stroje, boli to stroje z USA, Británie a Nemecka. Technologická úroveň rusov bola na úrovni praveku.
Výkonnosť priemyslu. Čiže schopnosť vyrábať opakovane vo vysokej kvalite a požadovaných objemoch. V čele USA, potom dlho nič, potom Nemecko, Británia a Japonsko, potom dlho nič, potom Francúzsko, Taliansko a Československo... V USA sa postupne prebúdzala do plného výkonu linková výroba, ktorú Nemci brutálne podcenili, a až do konca vojny vyrábali tanky a lietadlá ako umelecké diela pri remeselnej výrobe. A ZSSR? Síce im Američania pred pár rokmi postavili vyše tisíc moderných fabrík, ale manažmenty fabrík boli Stalinom vyvraždené, a proletári bez pracovných návykov, bez disciplíny, bez ťahu na kvalitu, a so samohonkou v hlave vedeli robiť akurát tak veľké prd.
Surovinová základňa a jej spracovanie. V čele USA, následne Británia, Nemecko, Československo a Japonsko. ZSSR? Pozrime sa na súčasnú dobu – rusi expedujú ropu, ale pozná niekto z nás kvalitné ruské oleje? Nik. Rusi expedujú železnú rudu, ale pozná z nás niekto kvalitnú ruskú metalurgiu? Nik. Ešte aj krídla na ruské lietadlá im vyrábajú Švédi. Teda vlastne už nevyrábajú, a preto letecký priemysel už u russov neexistuje. Na kvalitné legúry pozerali russi ako neandertálec na zapaľovač, a keby russom Briti nepostavili metalurgický komplex na Donbase a Američania nové moderné huty, tak by russi naďalej vyrábali oceľ mäkkú ako blato.
Moderné zbrane. Tu bolo v čele Nemecko, následne USA a Británia, následne Japonsko. ZSSR? V blogu „Najväčšia tanková bitka v dejinách“ píšem o tom, ako dopadlo stretnutie tisícov rusských tankov s nemeckými na línii Dubno – Lutsk – Brody. Pár dní pred tým podobne dopadlo sovietske letectvo. Niet čo riešiť.
Stratégia a taktika velenia. V čele Nemecko, následne rýchlo sa učiaca Británia, po Pearl Harbour rýchlo sa učiace USA. ZSSR? Po vyvraždení tisícov dôstojníkov Stalinom tesne pred vojnou, a straníckych nomináciách na vojenské posty, niet čo riešiť.
Intelektuálna a znalostná základňa. Ďaleko vpredu USA, následne Nemecko, následne Británia a Japonsko. ZSSR? Keďže komunisti, proletári a roľníci opakovane vyvražďovali inteligenciu, základňa bola veľmi slabá, a spoliehala sa na kopírovaní nápadov iných.
Ľudské zdroje. Ďaleko vpredu ZSSR, navyše s vedomím, že hodnota státisícov vojakov je na úrovni nula nič, viď ohromné a zbytočné obete pri prvej bitke o Charkov, o Kyjev, o Leningrad, o Ržev...
A začala vojna.
Pre Nemcov bola prioritou bitka o Atlantik, kvôli surovinám. Ostatne, Nemecko dalo do výroby ponoriek viac ocele, ako do výroby tankov. Flotila ponoriek bola na úrovni viac ako tisíc kusov a spolu s hladinovými plavidlami mali dostať Britániu do surovinovej núdze. Význam nemeckého loďstva vzrástol zapojením sa USA do vojny. Hlavnú ťarchu námornej bitky s nacistickým Nemeckom mala na pleciach Británia, ZSSR takmer vôbec.
Letecká bitka – od leta 1940 nemecké letectvo útočilo na Britániu s cieľom zlomiť odpor, vylodiť sa a obsadiť krajinu. Nepodarilo sa, Britom výrazne napomohol radar a kvalita britských strojov a RAF pilotov. Od leta 1941 nemecké letectvo útočilo na ZSSR. Bol to úplne iný spôsob leteckého boja, kde na sovietske ciele útočili nemecké strmhlavé bombardéry Stuka a stíhací piloti si výrazným spôsobom zlepšovali v leteckých súbojoch so sovietmi svoje štatistiky zostrelov. Od roku 1943 hlavná snaha Luftwaffe bola pri obrane Nemecka pred kobercovými náletmi spojencov, ktoré decimovali nemecký priemysel a civilné obyvateľstvo. Od druhej polovice roka 1943 Luftwaffe nechala na východnom fronte už iba 22% svojich síl a zbytok nasadila na ochranu svojho priemyslu a na juh Európy. V tom období mala Luftwaffe na východe straty na úrovni 13%, a podiel strát na východnom a západnom fronte mala Luftwaffe 1:6. V časovom úseku 1941_06 – 1943_06 bolo na východnom fronte cca. 60% nemeckého letectva, v ostatných fázach vojny bola opäť hlavná ťarcha na pleciach britského a amerického letectva.
Pre Nemecko bolo kriticky dôležitým udržať si výkonnosť svojho priemyslu. Preto väčšinu svojich síl nasadzovalo do boja voči západným spojencom. V novembri a decembri 1944 Nemecko nasadilo smerom na západ 2.300 tankov, smerom na východ 919 tankov, v tom istom období Luftwaffe posilnila smerom na západ o 3.600 lietadiel vrátane prúdových, smerom na východ iba 697 lietadiel. Nepomohlo, v druhej polovici roka 1944, teda za 6 mesiacov vyrobilo Nemecko toľko leteckého benzínu, ako v máji 1943, a schopnosť Luftwaffe operovať klesala na nulu. Spojenecké nálety definitívne dorazili ropný priemysel Nemecka vo februári 1945, takže na obranu Berlína ostalo Nemcom už len minimum možných vzletov.
Pozemná armáda – väčšina nemeckých strát, viac ako 75% pozemnej armády, bolo na východnom fronte. V tomto zmysle hlavná ťarcha pozemnej vojny akoby bola na strane ZSSR. Na prvý pohľad, lebo pravda je niekde inde. V priebehu prvého roka vojny stratil ZSSR v boji s Nemeckom viac ako 5 miliónov vojakov. To bola strata, ktorú ZSSR akoby nebolelo, lebo ľudských zdrojov vhodných na odpis mal Stalin neobmedzene. Stalina trápilo niečo iné – technologické, priemyselné a znalostné zaostávanie. Preto od prvých dní vojny s Nemeckom Stalin žobronil o akúkoľvek pomoc zo západu, a tá sa mu dodala.
Bez pomoci z USA a Británie by sa nepohli tanky T-34, lebo by nemali nový motor, väčšiu vežu, silnejšie delo, kvalitnejšiu muníciu, vysielačky. Nepohlo by sa letectvo, lebo by nemalo dural, letecký benzín, vysielačky. Nepohla by sa armáda, lebo by nebolo cisterien, ktoré by tankom a lietadlám rozvážali pohonné hmoty. Nebolo by raketometov, lebo tie boli z 80% montované na americké autá. Pechota by kolabovala, lebo by nemala v čom chodiť a čo žrať. Milióny detailov, nad ktorými bol ešte jeden podstatný – Američania opäť rozbehli linkovú výrobu v závodoch, ktoré postavili sovietom. Opäť naučili mužikov, a teraz už aj tisíce žien, tisíce väzňov a tisíce otrokov vyrábať rôzne druhy zbraní, zo surovín ktoré im dodali. A napriek tomu, že USA a Británia zvádzali existenčný boj s Hitlerom, bojovali s jeho armádou, súbežne Hitlerovi likvidovali námorné trasy a narúšali dodávky surovín, deklasovali nemecký priemysel, pri tomto všetkom ešte držali na vodou hlavného spojenca Hitlera a nepriateľa demokracie, Stalina. Ak by to neurobili, Hitler by Stalina dorazil najneskôr do zimy roku 1942, a východný front by mal, ako priznal Žukov, a nielen ten, vymaľované.
Nestalo sa. V apríli 1945 Konev útočil na Berlín. S tisíckami sovietskych tankov vyrobených v amerických fabrikách, na amerických strojoch, z americkej ocele. Vo vzduchu ho krylo 300 amerických stíhačiek Aircobra 6. stíhacieho gardového pluku. Kaťuše na amerických Studebakeroch a americké bombardéry A-20 Boston a B-25 Mitchell s červenými hviezdami útok podporovali. Celková hodnota americkej a britskej pomoci bola väčšia, ako bola hodnota všetkej dovezenej ropy Nemeckom počas celej vojny. Skrátka, Stalin dal do vojny predovšetkým ľudské zdroje, či už v podobe vojakov alebo výrobných pracovníkov, výrobné kapacity Američanmi postavených fabrík, a istú časť surovín, a tým to skončilo. A toto celé do dnešných čias nazývajú russi veľkým víťazstvom. Nie víťazstvom v druhej svetovej vojne, lebo tú spolu s Hitlerom rozpútali. Oni oslavujú víťazstvo vo Veľkej vlastneneckej vojne, lebo vtedy ich napadol ich brat v zbrani, ich ideologický spojenec, ich kamarát v boji proti svetovému imperializmu, Adolf Hitler, ktorému v lete roku 1939 prial Stalin telegramom pevné zdravie a ubezpečoval ho so svojím spojenectvom. Aj v podobe stoviek vlakov s ropou, pšenicou či kaučukom.
Druhá svetová vojna skončila porazením nacistického Nemecka. Zásluhu na tomto víťazstve má z 80% USA a Británia, bez ohľadu na to, či sa tieto slová budú nejakému hodnotovému a mentálnemu krípľovi páčiť. A je fuk, či je týmto krípľom putin, fico, blaha, bartek alebo podobný šmejd. A čo to vlastne porazili russi? Nad kým že to zvíťazili?
V roku 2024 malo porazené Nemecko HDP/zamestnanca 84.300 USD, Rusko malo HDP/zamestnanca 22.300 USD. Priemerný vek dožitia je v Nemecku 81 rokov, v Rusku 73 rokov. V Nemecku je 0,52 vraha na 100 tisíc obyvateľov, v Rusku 9,74 vrahov na 100 tisíc obyvateľov. Úmrtnosť na HIV je v Rusku 20x vyššia ako v Nemecku, dôchodok je v Nemecku 7x vyšší ako v Rusku, úmrtnosť na alkohol radšej neriešme. Skrátka, povedané slovami pošahaného magora – Rusko je krásne, Rusko je múdre, Rusko je vyspelé. Takže čo to tí russi slávia? Jedine to, že vojnou, podporou Hitlera, volením komunistov a robením bordelu po celom svete porazili v konečnom dôsledku sami seba. A aby nevyzneli ako totálni blázni, kamuflujú tento vlastný hnus do státisícov uniforiem, tisícov tankov a stoviek stíhačiek, na ktoré pozerajú ako huliak na jatočné prasa. Z vlastného zlyhania a hanby si robia oslavy, a blbci, ktorým unikajú elementárne súvislosti a neorientujú sa v histórii, sa im chodia do mosky klaňať a obdivovať ich.
A klamať, prevracať históriu, zamlčovať fakty. Reč tu bola o pošahanom smerákovi blahovi. Ten priamo v televíznej diskusii tvrdil, že tisíce unesených ukrajinských detí boli russmi unesené pre ich dobro, lebo tieto deti chceli russi uchrániť pred zabitím. U blahu sme si zvykli už na kdejaké výlevy, vrátane znevažovania a spochybňovania tisícov russmi povraždených ukrajinských žien a detí, ale toto bolo už fest za čiarou. Ak by niekto uniesol blahove deti, niekam pár sto kilometrov do preč, a vyhlásil, že to vlastne v tomto prípade nebol únos, ale ochrana detí pred hodnotovo a mentálne narušeným magorom, malo by to logiku a bolo by to pre ich vývoj len plus. Obzvlášť po tak cynických žvástoch, ktoré v prípade pošahaného blahu dávajú najavo, že ten už cíti skorý koniec, melie z posledného a svojimi sprostými rečami hrá úplný vabank.
Obrázky : Internet
Titulné foto : russkí osloboditeľ uľavuje žene od bicykla
https://dennikn.sk/1764926/odtajnene-dokumenty-o-cinnosti-nkvd-na-slovensku/
https://christianitas.sk/odsun-slovakov-do-sovietskych-koncentracnych-taborov-v-roku-1945/
https://www.vhu.cz/wp-content/uploads/2021/04/rok-2019_7-web.pdf
