Je naozaj také nezodpovedné voči svojim povinnostiam správanie mladých ľudí zobrazené v úryvku v úvode, alebo nie? Vlastne... v akej miere môžeme hovoriť o nezodpovednosti?
Svet mladého človeka je výrazne odlišný od sveta dospelých, na míle vzdialený skutočným povinnostiam, vyhýbajúci sa tvrdým zásadám a nekompromisným pravidlám, aké prináša len sám život. Vďaka týmto atribútom sa navonok vyznačuje voľnosťou, ktorej poskytuje väčší priestor. Je prekrásny, pestrofarebný. Poskytuje možnosti, ktorým sú vo všeobecnosti mladí ľudia viac otvorení ako tí starší. S chuťou a elánom sa púšťajú do doposiaľ neprebádaných vecí, skúmajú všetko nové. Zaiste sa však vystavujú mnohým nástrahám, ktoré na nich číhajú na každom kroku. Svet mladých je totiž takisto veľmi krehký, plný emócií a nepríjemných poznaní. Detská duša je jemná, oveľa viac citlivá, neohradená mohutnými hradbami, ktoré u starších nepripustia tak blízko negatívne skúsenosti, sklamania, smutné pocity.
Človek je tvor spoločenský. U mladých ľudí to platí dvojnásobne. Delia sa s priateľmi o svoje zážitky, zdieľajú tajomstvá. Potrebujú mať psychickú oporu, pretavujúcu sa do účasti v kolektíve, partii. Na druhej strane, nie vždy sa mladému človeku podarí zapadnúť medzi správnych ľudí, vyhovujúcich im samým, čo sa záľub či životného štýlu týka. Často sa preto stáva obeťou spoločnosti, dištancuje sa, prikláňa sa k skupinám názorovo jemu úplne odlišným. Z trucu, zo zúfalstva. Z tých istých dôvodov a azda aj z frajeriny, sám sebe otvára brány tajomných zákutí nielen mladosti, ale života vôbec. Drogy, násilie, extrémizmus.
Stále tie najtmavšie škvrny objavujúce sa v spoločnosti, ktoré sú však, bohužiaľ, neoddeliteľnou súčasťou sveta mladých.
V krajinách Európskej únie zomiera každoročne na predávkovanie drogami 8000 ľudí, prevažne vo veku 20-30 rokov. Mladí stoja pred bránou skutočného života, už-už sa chystajú zaklopať, no márne. Doplatia na vlastnú hlúposť, viacerí sa len stávajú obeťou krutosti iných. Deje sa to všade okolo nás.
Aj toto spadá pod krídla sveta mladých. Vo väčšine však tento svet svieti jasnými, svetlými farbami a dokáže byť k človeku prívetivý a ústretový. Často dokáže človeku vrátiť v podobe šťastia, pohody a tolerancie ostatných voči sebe slušnosť, pokoru a rozumné správanie venované človekom životu. Každý si je teda strojcom svojho vlastného šťastia. Kto nie je milosrdný voči svojmu životu, život nebude milosrdný voči nemu. Nepríjemná štatistika v predchádzajúcich riadkoch je toho dôkazom.
Ešte raz položím otázku. Do akej miery je hlavný hrdina príbehu v úvode tohto textu nezodpovedný voči sebe, svojmu životu? Iste predstavuje výraznú skupinu dnešnej mládeže.
Ako sa budú jej jednotlivci uberať životom ďalej, záleží na nich. Isté je, že ten im ponúka veľa možností splniť si svoje túžby, priania.
Každý sa musí rozhodnúť sám.
Svet mladých ľudí a jeho nástrahy
Krásny, slnečný deň. Sediac na drevenej lavičke uprostred parku neďaleko domu, vychutnávam si skorší príchod leta. Ostré lúče májového slnka zaliali celý park, ktorý tak razom svieti nádhernými zelenými farbami. Prázdniny budú fantastické, vravím si. Diskotéky, dievčatá, chaty, alkohol. Rodičia iste za pár dní zabudnú na zlé vysvedčenie, ktoré ma zrejme čaká. Známky nie sú všetko, veď aj dospelí to často hovoria. Dôležité je čo mám v hlave. Znamená to však, že pre mňa sú najdôležitejšie krásne baby a značkové veci? Tých mám v hlave predsa viac ako dosť. Na pár sekúnd zneistiem. Som predsa normálny, veď aj spolužiaci myslia na to isté, upokojujem sa s úsmevom na tvári.Z chvíľkového snívania ma prebudí krik malých detí, šantiacich sa spolu s mamičkami. Znervóznia ma ich pohľady. No a čo, poviem si v duchu. Aj ony boli mladé, aj ony určite sem-tam chodili poza školu. Zazvoní telefón. Je dvanásť hodín, pravdepodobne sa nám skončilo vyučovanie o niečo skôr. Mám pravdu. Je to Klaudia, spolužiačka. Za pár minút sa môžeme stretnúť v krčme na Poštovej..
