Na Pračanskej ulici sa budujú nové priechody pre chodcov. Jeden z nich však podľa projektu privádza chodcov k elektrickému stĺpu, pri ktorom zostáva priechod široký približne iba pol metra. Stavba sa realizuje podľa projektu z roku 2024, pričom na získanom výkrese nie je zaznamenaná neskoršia revízia. Či bol projekt pred začatím prác overený podľa skutočného stavu v teréne, je potrebné preveriť. Náprava je stále možná – treba však konať skôr, než sa stavba dokončí a zaplatí.
Bratislava už pri úpravách verejného priestoru zažila všeličo. Asi najznámejším príkladom posledných rokov je cyklotrasa na Vajanského nábreží. Mesto ju obhajovalo ako chýbajúce bezpečné cyklistické prepojenie, no jej konkrétne riešenie vyvolalo rozsiahlu odbornú aj politickú diskusiu a neskôr sa museli meniť niektoré oddeľovacie prvky. (Bratislava). Bez ohľadu na to, ku ktorej strane sporu sa človek prikláňa, tento prípad ukázal jedno: pri zásahoch do verejného priestoru rozhodujú detaily a ich praktické overenie v teréne.
Nečakal som však, že si pozornosť kritikov nepremyslených úprav verejného priestoru čoskoro vyslúžia aj Vajnory.
Tentoraz nejde o veľký dopravný projekt za milióny eur. Ide o niekoľko metrov chodníka a nový priechod na križovatke Pračanská × Čierny chodník.
Výsledok však môže byť rovnako absurdný: bezbariérová trasa vedie chodca priamo k mohutnému stĺpu technickej infraštruktúry.
Aktualizácia: starosta prisľúbil preveriť možné alternatívy
Na základe podnetov dnes 5.8.2026 prebehlo ďalšie stretnutie priamo na mieste so starostom MČ Bratislava-Vajnory Michalom Vlčekom.
Vyjasnili sme si svoje postoje a starosta uznal, že súčasná realizácia nie je ideálnym riešením. Zároveň uviedol, že problémom je nájsť zhodu s projektantom, ktorý alternatívne umiestnenie priechodu bližšie ku križovatke spochybňuje najmä pre údajne nedostatočné rozhľadové pomery.
Miesto sme si preto opätovne nafotili a natočili. Ak by chodec prechádzal po navrhovanej prirodzenej trase, jeho viditeľnosť sa podľa pozorovania priamo v teréne javí ako dobrá. Vo videu je zároveň vidieť priestorovú rezervu medzi ostrovčekom a prechádzajúcimi vozidlami. Bez problémov tadiaľ prešiel aj autobus.
Samotné pozorovanie nenahrádza odborné posúdenie rozhľadových pomerov ani prejazdové krivky. Je však jasným dôvodom, aby sa alternatíva riadne preverila a nebola odmietnutá iba slovným stanoviskom.
Zhodli sme sa tiež, že z hľadiska bezpečnosti je vhodné čakajúceho chodca chrániť ostrovčekom zo strany prichádzajúcich vozidiel.
Starosta prisľúbil, že napriek vysokému stupňu rozpracovanosti stavby ešte situáciu prediskutuje s projektantom a navrhne ďalší postup. Dohodli sme sa, že vyjadrenie dostaneme v dohľadnej dobe.
Verím, že výsledkom bude konkrétne technické riešenie, nie iba ďalšie vysvetlenie, prečo sa už nič nedá zmeniť.
🎥 Aktuálne video po stretnutí priamo na mieste
Dobrý zámer, ale veľmi zlé riešenie
Na Pračanskej ulici sa aktuálne budujú nové priechody a bezbariérové úpravy pri križovatkách s ulicami Pri mlyne a Čierny chodník.
Samotný zámer jednoznačne vítam. Bezpečné priechody tu dlhodobo chýbali. Ich vybudovanie pri oboch uvedených križovatkách je výslovne uvedené aj v programovom rozpočte Vajnôr na rok 2026.
Úprava pri ulici Pri mlyne vyzerá logicky. Rovnako aj riešenie na opačnej strane Čierneho chodníka.
Problém vzniká za Čiernym chodníkom, na začiatku ďalšej časti Pračanskej. Nové obrubníky tam privádzajú chodcov do priestoru bezprostredne pri existujúcom elektrickom stĺpe.
Podľa môjho orientačného merania zostáva v najužšom mieste priechod široký približne iba 50 centimetrov.
Ako tadiaľ bezpečne prejde:
človek na invalidnom vozíku,
rodič s detským kočíkom,
senior s chodítkom,
človek so zrakovým postihnutím,
alebo dve protiidúce osoby?
Bezbariérovosť predsa nemôže znamenať iba znížený obrubník a niekoľko kusov reliéfnej dlažby. Musí vzniknúť súvislá, zrozumiteľná a reálne použiteľná pešia trasa.
Najskôr som si myslel, že ide o chybu pri realizácii
Keď som si všimol polohu osadených obrubníkov, najskôr som predpokladal, že zhotoviteľ nesprávne pochopil projekt alebo riešenie zmenil priamo počas stavby.
Podarilo sa mi však získať situačný výkres stavebných úprav. Ten ukazuje, že problematická poloha priechodu bola navrhnutá už v projektovej dokumentácii.
Výkres má názov:
„MČ Bratislava-Vajnory – Pračanská ulica – priechody pre chodcov, objekt Čierny chodník, Situácia stavebných úprav.“
Projekt je datovaný 09/2024.
Podľa titulného bloku je generálnym projektantom Ing. arch. Gabriel Zajíček, výkres vypracoval Ing. Fedor Zverko a objednávateľom aj investorom bola Mestská časť Bratislava-Vajnory.
Na kópii výkresu, ktorú som získal, je tabuľka revízií prázdna. Nie je na nej zaznamenaná žiadna neskoršia úprava alebo aktualizácia.
Dnes je august 2026. Stavba sa teda realizuje takmer dva roky po vypracovaní výkresu, bez toho, aby bola na získanej dokumentácii zaznamenaná revízia.
To ešte automaticky neznamená, že projektant niečo úmyselne zanedbal. Mohol vychádzať z nepresného zamerania, neúplných podkladov alebo z pokynov zodpovedných pracovníkov MČ Bratislava-Vajnory. Stĺp je totiž vo výkrese znázornený iba jednoduchým bodovým symbolom, hoci v skutočnosti ide o dvojitý stĺp, ktorý zaberá približne 75 % šírky chodníka. Práve preto treba zistiť, z akých podkladov projekt vychádzal, ako bola overená skutočná poloha a veľkosť stĺpa, aká priechodná šírka bola navrhnutá a kto pred začatím stavebných prác skontroloval súlad projektu so skutočným stavom v teréne.
Výsledok v teréne je však jasný: projektovaná pešia trasa sa dostáva do kolízie s pevnou prekážkou.
Ak stĺp na mieste stál už pri spracovaní projektu, mal byť správne zakreslený a zohľadnený.
Technické argumenty treba doložiť a alternatívu preveriť
Pri prvej obhliadke bolo riešenie telefonicky konzultované s projektantom. Podľa pôvodne tlmočeného stanoviska je poloha priechodu daná potrebným prejazdovým oblúkom automobilov a odsadením priechodu od križovatky.
Následne bol ako ďalší argument uvedený problém so zabezpečením dostatočných rozhľadových pomerov pri umiestnení priechodu bližšie ku križovatke.
Oba argumenty treba doložiť konkrétnymi technickými podkladmi:
prejazdovými krivkami návrhového vozidla,
presnými rozmermi nárožia,
rozhľadovými trojuholníkmi,
polohou čakajúceho chodca,
a porovnaním oboch možných variantov.
Z dnešného fotografovania a videa sa javí, že chodec na alternatívnom mieste môže byť pre prichádzajúceho vodiča dobre viditeľný. Viditeľná je aj priestorová rezerva pre prechádzajúce vozidlá vrátane autobusu.
Definitívny záver však musí byť podložený odborným výpočtom a výkresom. Presne o to žiadam.
Alternatívne riešenie nemožno odmietnuť iba slovným odkazom na prejazdový oblúk alebo rozhľadové pomery bez toho, aby boli tieto tvrdenia doložené a aby boli varianty porovnané.
Najmä zostáva nezodpovedaná základná otázka: ako má približne 50-centimetrovým priestorom pri dvojitom stĺpe bezpečne prejsť človek používajúci invalidný vozík, rodič s kočíkom alebo senior s chodítkom?
Stĺp nemožno obísť ani zo strany rodinného domu, pretože bezprostredne za ním sa nachádza plot.
Ak priechod nemožno posunúť bližšie ku križovatke, treba nájsť iné funkčné riešenie – premiestniť stĺp, rozšíriť chodník, upraviť nárožie alebo preprojektovať nadväzujúcu pešiu trasu.
Potreby automobilovej dopravy nemôžu znamenať, že deklarovaná bezbariérová trasa prestane byť priechodná pre chodcov.
Bratislavský manuál počíta s metrami, nie s pol metrom
Neviem, či tento projekt posudzoval Metropolitný inštitút Bratislavy. V podkladoch, ktoré mám zatiaľ k dispozícii, som jeho stanovisko nenašiel.
MIB však vytvoril Manuál verejných priestorov práve preto, aby pri tvorbe a obnove ulíc existovali jasnejšie pravidlá a aby sa predchádzalo kolíznym a nebezpečným situáciám. Samotný manuál zdôrazňuje, že jeho pravidlá sa nemajú používať mechanicky bez zohľadnenia konkrétneho miesta. (MIB)
V publikovaných štandardoch MIB sa pri chodníku ohraničenom pevnou prekážkou pracuje s minimálnou priechodnou šírkou 1,75 metra. Pri voľnom priestranstve je to 1,50 metra. Ide o všeobecné pravidlo odvodené od technických požiadaviek na priechodný priestor chodníkov. (MIB)
Priestor široký približne 50 centimetrov je od takýchto parametrov veľmi vzdialený.
Verím, že keby bolo riešenie pred realizáciou dôsledne posúdené odborníkmi na inkluzívny a funkčný verejný priestor, kolízia so stĺpom by bola odhalená ešte na výkrese.
Prirodzená trasa chodcov vedie inak
Veľká časť chodcov pokračuje po Čiernom chodníku smerom k železničnej stanici alebo prichádza od stanice.
Podľa projektovaného riešenia sa však človek musí od svojej prirodzenej trasy odkloniť, obísť stĺp, vrátiť sa smerom k priechodu, prekonať vozovku a potom sa opäť vracať do pôvodného smeru.
Alternatíva A približne zodpovedá projektovanému riešeniu. Chodec sa dostáva k priechodu až za stĺpom a následne musí pešiu trasu výrazne zalomiť.
Alternatíva B posúva priechod bližšie ku križovatke, podobne ako je riešený na opačnej strane Čierneho chodníka. Trasa by bola kratšia, prirodzenejšia a chodca by neprivádzala do kolízie s elektrickým stĺpom.
Ako autorizovaný stavebný inžinier viem, že definitívne riešenie musí vychádzať zo zamerania, rozhľadových pomerov, prejazdových kriviek vozidiel, dopravného značenia, odvodnenia, inžinierskych sietí a vlastníckych vzťahov.
Je to však zrozumiteľná alternatíva, ktorú treba odborne preveriť a porovnať s tým, čo sa dnes realizuje.
Ak bližšie umiestnenie priechodu z objektívnych dôvodov nie je možné, investor a projektant musia vysvetliť prečo a navrhnúť inú možnosť, ktorá zabezpečí reálnu bezbariérovosť.
Kto projekt pred realizáciou skontroloval?
Projekt sa na stavbu nedostane sám od seba.
Niekto ho objednal. Niekto ho vypracoval. Niekto ho mal skontrolovať. Niekto vydal potrebné stanoviská a na základe dokumentácie sa objednali stavebné práce.
Preto sa pýtam:
Kto pred začatím realizácie preveril aktuálnosť projektu z roku 2024?
Bola vykonaná kontrolná obhliadka priamo na mieste?
Zodpovedá poloha stĺpa zakreslená v projekte skutočnosti?
Aká je projektovaná voľná priechodná šírka?
Kto posudzoval praktickú použiteľnosť riešenia pre človeka na invalidnom vozíku alebo rodiča s kočíkom?
Bolo konkrétne technické riešenie prerokované vo vajnorskej komisii výstavby a dopravy, alebo sa prerokoval iba všeobecný zámer a rozpočet?
Komisia výstavby, územného plánovania, dopravy a životného prostredia podľa zverejneného výpisu prerokovala návrh rozpočtu na rok 2026 ako celok. Zo zverejneného uznesenia však nevyplýva, že by sa zaoberala konkrétnym vzťahom priechodu a existujúceho stĺpa.
Práve tu sa ukazuje rozdiel medzi politickým rozhodnutím „vybudujeme priechod“ a odbornou kontrolou otázky „ako bude priechod v konkrétnom mieste fungovať“.
Podnety som už podal
Po zistení problému som požiadal o preverenie Mestskú časť Bratislava-Vajnory a jej stavebný úrad. Formálny podnet som zaslal magistrátu a cestnému správnemu orgánu. Podal som tiež podnet na výkon štátneho stavebného dohľadu stavebnému inšpektorátu.
Po prvotnom upozornení prebehla obhliadka a telefonická konzultácia s projektantom. Následne sa uskutočnilo ďalšie stretnutie priamo na mieste, na ktorom starosta uznal, že súčasná realizácia nie je ideálnym riešením.
Prisľúbil, že alternatívu ešte prediskutuje s projektantom a v dohľadnej dobe oznámi ďalší postup. Naďalej preto žiadam predloženie konkrétnych technických podkladov, najmä prejazdových kriviek, rozhľadových pomerov, presných rozmerov a porovnania oboch variantov.
Odborné stanovisko musí byť možné overiť, najmä ak výsledkom pôvodného návrhu má byť bezbariérová trasa široká v kritickom mieste približne iba pol metra.
Zároveň som podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám požiadal o sprístupnenie:
relevantnej projektovej dokumentácie,
schvaľovacích stanovísk,
objednávky stavebných prác,
ceny a zdroja financovania,
údajov o zhotoviteľovi a stavebnom dozore,
a prípadného stanoviska MIB.
Žiadam tiež obhliadku za účasti investora, projektanta, stavebného dozoru a príslušného správneho orgánu ešte pred dokončením a prevzatím problematickej časti stavby.
Mojím cieľom nie je niekoho odsúdiť bez všetkých podkladov.
Cieľom je zabrániť tomu, aby sa problematická úprava dokončila, prevzala a zaplatila, hoci sa ešte stále dá relatívne jednoducho opraviť.
Malý priechod ako varovanie pred väčšími investíciami do chodníkov za 750-tisíc eur
Tento jeden priechod je zároveň varovaním pred rozsiahlejšími rekonštrukciami vajnorských chodníkov.
Rozpočet Vajnôr na rok 2026 obsahuje v programe dopravy a komunikácií kapitálové výdavky 750 000 eur, určené predovšetkým na rekonštrukcie chodníkov. Zároveň počíta s investičným úverom vo výške 750 000 eur na financovanie plánovaných investícií.
Mestská časť následne uzatvorila so spoločnosťou Pittel + Brausewetter rámcovú zmluvu č. 102/2026 na opravy a rekonštrukcie komunikácií, chodníkov a spevnených plôch s hodnotou 750 000 eur. Samostatná zmluva na výkon stavebného dozoru má hodnotu 12 300 eur. (Centrálny register zmlúv)
Aktuálne priechody na Pračanskej však podľa dostupných podkladov nie sú medzi konkrétnymi úsekmi uvedenými v prílohe tejto rámcovej zmluvy. Preto je potrebné presne vysvetliť:
Kto rozhodol o realizácii projektu z roku 2024 a v ktorých zverejnených podkladoch mestskej časti je táto investícia konkrétne uvedená ako priorita?
V dostupných zverejnených materiáloch som nenašiel, že by obyvatelia túto konkrétnu úpravu požadovali alebo ju označili za jednu z najnaliehavejších investícií. Obyvatelia pritom dlhodobo upozorňujú aj na iné praktické problémy, napríklad potrebu vyriešiť legálne a bezpečné parkovanie pred rodinnými domami, upraviť dopravné značenie či organizáciu statickej dopravy. Aj tieto opatrenia si vyžadujú projektovú prípravu a verejné zdroje.
Samotný zámer vybudovať priechody vítam. O to dôležitejšie však je transparentne vysvetliť, kto určil poradie investícií, podľa akých kritérií bola vybraná práve táto úprava a prečo sa realizovala bez dôsledného preverenia jej praktickej funkčnosti.
Z akej objednávky a z akého zdroja sa tieto práce financujú, kto ich realizuje a koľko stoja?
V čase konsolidácie som mal zásadné výhrady k financovaniu opráv chodníkov úverom. Keď už však boli peniaze schválené, našou povinnosťou je kontrolovať, či sa tieto prostriedky využívajú vo verejnom záujme.
Kontrola nemôže začať až pri faktúre.
Musí začať už pri projekte.
Nápravu treba urobiť teraz
Nechcem, aby sa z Vajnôr stal ďalší internetový obrázok, pri ktorom sa celá Bratislava pýta, ako mohol niekto takúto „bezbariérovú“ úpravu navrhnúť a schváliť.
Nechcem ani, aby sme sa o niekoľko mesiacov dozvedeli, že hotový priechod treba znovu rozkopať, pretože tadiaľ neprejde človek na invalidnom vozíku.
Práce ešte pokračujú. Obrubníky sú osadené, ale stavba nie je dokončená. Náprava je preto technicky aj finančne podstatne jednoduchšia ako po prevzatí a zaplatení diela.
Poloha priechodu bola najskôr odôvodnená prejazdovým oblúkom automobilov a potrebným odsadením od križovatky. Neskôr bol ako argument uvedený aj problém s rozhľadovými pomermi.
Dnešná obhliadka, fotografie a video však podľa môjho názoru ukazujú, že alternatívu bližšie ku križovatke nemožno bez dôkladného technického preverenia odmietnuť. Chodec sa na navrhovanom mieste javí ako dobre viditeľný a medzi ostrovčekom a prechádzajúcimi vozidlami zostáva zjavná rezerva. Bez problémov tadiaľ prešiel aj autobus.
Zároveň sme sa zhodli, že z hľadiska bezpečnosti je vhodné chodca chrániť ostrovčekom z ľavej strany.
Starosta prisľúbil, že napriek vysokému stupňu rozpracovanosti ešte situáciu prediskutuje s projektantom a v dohľadnej dobe oznámi ďalší postup.
Upozornil som, že dokončiť súčasné problematické riešenie a následne v ďalšej etape križovatku opäť prestavovať by bolo nehospodárne a vyvolávalo by zbytočné pochybnosti o kvalite prípravy a riadenia verejnej investície.
Verím preto, že zvíťazí zdravý rozum a vznikne priechod, ktorý bude bezpečný, skutočne bezbariérový a za ktorý sa Vajnory nebudú musieť hanbiť.
Nežiadam zastaviť dobrý zámer. Žiadam nájsť správne riešenie, kým sa ešte stavba dá upraviť.
Bezbariérovosť nemôže existovať iba na výkrese. Musí fungovať aj priamo na ulici.
