Kvapka za kvapkou. Je toho celkom dosť, čoho by sa dalo popísať na horúcu tému číslo jedna: hordy sa blížia. Stále prezerám média, čítam diskusie a snažím sa to nejak uchopiť. Vyjadrovať sa k problematike, ktorá vzbudzuje toľké vášne, je bez zasvätených, nonsens. No ľudí, ktorý problematike naozaj rozumejú a boli schopný vyvolať diskusiu a ukázať spektrum riešení, akoby na nože brali, či ich skôr už nabrali?
Čo vo mne vyvolalo vlnu nevôle je medializácia fotky utonutého chlapca. Nie ani tak fotka samotná, ako to, čo z nej vzniklo. Fotka utopeného dieťaťa, ktoré nasledovalo rodičov, ktorý riskovali jeho i svoj život aby preplávali cez rozbúrené more, preč od vojny, alebo čohokoľvek, čo ich sužuje, nie je nič iné ako úmyselné hranie na city a využívanie niečej smrti ako argument pre presadenie svojich názorov. Keď na prelomí storočí v Rwande zavraždili okolo 800 000 ľudí, kde ako zbraň používali mačety, z toho je mi na grc. Ako to modré prilby a NATO nezvládli. A koho to dnes zaujíma? Aké krásne musí byť utonúť v mori a nemusieť sa pozerať na to, ako teba a tvojich blízkych rozsekávajú ako dobytok. Rmúti ma, ako Európa nedokáže riešiť túto krízu, ale zúrim z toho, ako ľudia horekujú nad tými, čo majú šancu bojovať o svoj život. Skutočný chudáci sú tí, čo ostali vo vojnou zmietanej krajine. A preto je tá fotka taká nevkusná a tendenčná a nemienim sa na nej podieľať tým, že by som na ňu priamo odkazoval. To už spravili všetky svetové i nesvetové médiá. Mnou použité fotografie sú zo spomínanej Rwandy. Taká malá spomienka na to, čo u mnohých vyvoláva už len malé, až žiadne emócie.
Fotografovanie toho, čo ľudia dokážu mi dáva zmysel. Dáva mi zmysel pomocou fotografií dopĺňať obraz o tom, čo sa deje. No, aj keď mŕtvy, stále si ľudia na tých fotografiách zaslúžia úctu. A to, čo som za poslednú dobu zachytil s úctou nemá nič spoločné.
Keby som bol ja ten chlapec tak by som vás všetkých, ktorý používate moju fotografiu, poslal do pekla za to, že mi nedáte po smrti pokoj a robíte si zo mňa mediálnu ikonu. Už len čakám, kedy uvidím prvý mem. Hnus!
