Pre starších ľudí už auto dávno nie je luxusom, ale nevyhnutnosťou, ktorá im zabezpečuje mobilitu a sebestačnosť. Aj preto si napriek tomu, že naše auto má už 8 rokov, poctivo platíme havarijné poistenie v poisťovni UNIQA. Človek si hovorí, že chce mať pre prípad núdze pokoj na duši. Realita nás však vyviedla z omylu.
Keď do mojej manželky cestou do práce narazil nepozorný vodič, náraz bol taký silný, že naše auto odhodilo do vozidla pred ním. Výsledkom bola obrovská škoda. Prvotný šok nám pomohol prekonať pracovník asistenčnej služby. Spísal správu o nehode, nahlásil škodovú udalosť a dostali sme číslo spisu. Auto putovalo do servisu a my sme dostali náhradné vozidlo. Všetko sa zdalo byť na dobrej ceste.
Keď sa procesy zaseknú v byrokracii
Po týždni však prišla správa zo servisu: opravovať sa nemôže. Poisťovňa neschválila odhad ceny a vyžiadala si kompletné rozobratie auta a detailné nacenenie. Čas bežal a oprava sa začala naťahovať. Človek by čakal, že inštitúcia s tisíckami poistných udalostí ročne dokáže odhadnúť cenu opravy rýchlejšie. Možno však hral rolu fakt, že vinník nehody mal PZP uzatvorené v tej istej poisťovni.
Skutočný absurdný moment ale nastal, keď som sa šiel do UNIQA osobne informovať, prečo proces stojí. Dozvedel som sa, že udalosť z mojej strany „nebola nahlásená“. Ako je potom možné, že mám v rukách číslo poistnej udalosti a sedel som vedľa asistenta, keď ju nahlasoval? Poisťovňa tvrdila, že mi poslala e-mail s informáciami. Neprišlo však vôbec nič.
Platiť poisťovni alebo radšej sebe?
Celá táto skúsenosť nás so synmi priviedla k vážnej debate. Aký zmysel má platiť niekomu, kto svojím konaním popiera podstatu vlastného podnikania? Základným pilierom poistenia má byť predsa ochrana a pomoc klientovi v núdzi. Ak sa banálna oprava, ktorá mohla trvať dva týždne, pre byrokratické prieťahy natiahne na dva mesiace, klient na to dopláca najviac – hoci je len pasívnym prijímateľom procesov, ktoré má UNIQA plne pod kontrolou.
Môj starší syn, ekonóm, prišiel s racionálnym návrhom. Keďže v rodine máme viacero áut, navrhol zrušiť havarijné poistenia a založiť si radšej vlastný, rodinný poistný fond. Peniaze, ktoré by inak zhltla poisťovňa, by sme si odkladali na spoločný účet pre prípadné opravy.
Ako starší človek som prirodzene konzervatívny a novým finančným experimentom sa vyhýbam. Po tejto skúsenosti sa však musím sám seba opýtať: O čo väčšie riziko podstúpim, ak namiesto nedobytnej poisťovne UNIQA budem dôverovať vlastným úsporám?
