<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Galina Juričová</title>
    <link>https://blog.sme.sk/juricova</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Môžeme si za to sami</title>
      <description>Už odmalička som chcela byť učiteľkou. Fakt. Poznáte tie detské hry. :) Bábiky do radu a otázky, na ktoré si aj sami odpovedáte. Zmeneným hlasom, samozrejme. Mala som obrovské šťastie, keď som nastúpila do ZŠ. Moja učiteľka bola anjel. Hltala som každé jej slovo a keďže som bola tiché, poslušné a šikovné dievčatko, o ktorom pani učiteľka pomaly ani nevedela, plávala som medzi písmenkami a číslicami jedna radosť.No aj mne, ako šikovnej žiačke sa občas pritrafilo niečo, čo ma rozladilo. Napríklad také nepodarené dvere na domčeku, ktoré som dogumovala a potom nad nimi plakala. No moja spasiteľka ma len pohladila po hlávke, utrela slzičku, usmiala sa a povedala : Dvere zafarbíme, Galinka, a môj obrovský problém sa rozplynul ako dym. Domček bol zrazu krásny. :) Stále som chcela byť ako ona, bola mojím vzorom a len ma utvrdila v tom, že práve toto chcem robiť a podobať sa jej. Učiť deti, pomáhať im, hrať sa s nimi....a utrieť aj slzičku, keď bude treba.</description>
      <guid isPermaLink="false">d69a09e5-bf3a-4a72-a214-e17f3f882e85</guid>
      <pubDate>Sat, 28 Jun 2014 22:45:48 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/juricova/nezaradene/mozeme-si-za-to-sami</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
