Prekladateľ s karmou bohéma. Zoznam autorových rubrík: Temná je noc, Obojručákom naplocho, Artopsie, Psiareň
Predseda parlamentu môže chodiť na kokaínové testy aj každý deň. Ak sa bojí odstrániť tú obludu na hradnom nádvorí, trpí stihomamom z úplne inej drogy. Fetuje prieskumy verejnej mienky. Inak sa nedá interpretovať jeho rozhodnutie ponechať Svätopluka na mieste, len ho trochu prebrúsiť. Ikonoborectvo predsa nemôže borcovi z liberálnej strany robiť problém.
Deti sú milé. Prostoreké, vždy plné nadšenia a chuti hrať sa. Ako dospelí sa často v spomienkach vraciame do detských čias, niektorí až tak verne, že si často vyslúžime od druhých povzdych „Je ako malé dieťa“. To je všetko v poriadku a normálne, každý máme niekedy tú svoju detskú chvíľku. Horšie je, keď tá chvíľka trvá niekoľko rokov (verím, že taký stav má aj svoj medicínsky termín) a keď sa takýmito deťmi stanú tí, ktorí by naopak mali byť čo možno najdospelejší.
Pred naším vstupom do EÚ bežala taká súťaž karikatúr najlepšie vystihujúcich Slováka, resp. nejakú notoricky známu národnú črtu. Neviem, či si niekto bez pomôcky spomenie na tú víťaznú, skôr si myslím, že nie, keďže tá víťazná nebola tak vtipná ako napríklad tá o Íroch. Apropo, možno práve preto nebola tá naša taká vtipná, lebo nám tú jedinú, na ktorej by sa národ zhodol, vyfúkli práve Íri. Bastardi, nabudúce im pošleme bombu bez varovania! Potom uvidíme, kto sa bude smiať naposledy, a aj bez karikatúr!
Z príležitosti dnešného sviatku vám ponúkam môj preklad básne Message Clear od Edwina Morgana:
V sobotňajšom druhom kole prezidentských volieb bude môcť každý volič prejaviť svoj postoj k Slovenskej republike. Je dobré, že máme na výber. Koniec-koncov, aká by to bola voľba bez možností, že? V týchto voľbách máme na výber možnosti dve - ísť voliť Ivetu Radičovú a neísť voliť. Len tieto dve voľby sú.
Tak by mohla znieť jedna z otázok v relácii Aj múdry schybí a verím, že by sme sa na odpovediach všetkých tých bezdomovcov (lebo kto má dnes ešte čas odpovedať na nejaké otázky na ulici?) a opilcov (lebo kto iný sa ešte snaží uvažovať triezvo a vtipne?) schuti zasmiali. Tam by padali mená, mestá, zvieratá a veci, tam by sme sa dozvedeli kto kde s kým čo robili. Echich, no do popuku.
Tak nám to zase narástlo! Skoro až do neba. Mesiac od mesiaca je to lepšie, a keď to takto pôjde ďalej, čoskoro na nás tí mamľasi zdola nedovidia. Ako dobre. Chvíľu si ešte porobíme čo sa nám kde a kedy zachce a potom už nebudeme musieť robiť absolútne nič. Janko, Ivan, pogratulujme si, všetko ide podľa plánu.
Príbeh prežíva agóniu a rozprávačstvo je v kríze. A to napriek alebo vďaka tomu, že príbehov je teraz viac než kedykoľvek predtým. Príbehmi nás denne kŕmi bulvár a dobrý príbeh predá hocičo. Politici fabulujú príbehy a príbehy generujú politikov. Príbehov je toľko, že strácajú na hodnote a devalvujú. O ich revalváciu sa vo svojej knihe Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy) pokúsil Pavol Rankov.
Víťazstvo Baracka Obamu v amerických prezidentských voľbách je výzvou pre celý svet. Podľa prieskumov si ho želala väčšina populácie, takže by sa po jeho zvolení mal ten náš rozbúrený svet upokojiť. Bodaj by to tak bolo...
Slovenský národ má nejakých dvesto rokov. V živote národa je to taká zrelá puberta, tipujem. Ostatne, prípadní účastníci v diskusii pod týmto článkom mi iste dajú za pravdu.
Rád by som sa poďakoval premiérovi a predsedovi parlamentu za ich uvedomelý prejav zodpovednosti a chochmesu. Málokedy nám k tomu táto štátotvorná dvojka dá dôvod, preto treba využiť príležitosť, chytiť ju za pačesy, a povzbudiť oboch do ďalších podobných bohumilých počinov.
Zas som si dneska zapálil. Po piatich dňoch. Samého ma to sere, už neviem, či v dôsledku celej tej kampane proti fajčeniu, alebo toho, že mi to nerobí dvakrát dobre. Som totiž vredár, takže si vychutnávam každú cigaretu. Chutia mi. Patrilo by mi obojručákom po zátylku...
Dnes si po dlhom čase sadám k svojmu webovému denníku. Dôvodom je to, že som si po dlhom čase sadol k televíznym novinám Markízy. Či správam? Správam Dnes? Proste k najsledovanejšej relácii najdôveryhodnejšej televízie. Vieme o čom je reč.
Moje ďalšie zastavenie na ceste bádania v temnotách zločinu a trestu, a zvlášť trestu definitívneho, má na svedomí Štefan Harabin. Súčasný minister spravodlivosti ma totiž v nedeľu utvrdil v tom, že udeľovanie trestu smrti už do právomoci našich sudcov patriť nesmie. Pravdu povediac, sudcom ako Harabin by som nezveril ani rozhodovanie o príchutiach do guláša. A guláš toho znesie veľa, avšak ten, ktorý svojimi vyjadreniami, správaním a vôbec pôsobením varí tento minister, už musia ohrdnúť aj túlavé psy.
Josef Fritzl má popri zástupu zvráteností niekde v poslednom rade na svedomí aj moje prehodnotenie otázky trestu smrti. Doteraz som bol totiž odporcom tohto hrdelného trestu z viac-menej osobných dôvodov.
