Mohla za to tá kofeínová bomba, ktorou neustále zásobuje svoje telo? Asi nie. Ešte stále sa tvárila, že je všetko v najväčšom poriadku. Síce "nad vecou", ale predsa. Aj nad ľadovou kráľovnou sa niekedy zastaví čas. Ukáže svoje druhé ja. Prehovorila.
"Mala som to urobiť prv. Oveľa skôr. Nebolo kedy. Čakala som na moment. Ja to zvládnem. Ja predsa vždy všetko zvládnem. Prišiel. Skúsim to. Možno to buude to najhoršie, čo som kedy vykonala. Chcem však, aby sa ľady medzi nami konečne pohli a začali sa topiť. Nebude to romantická prechádzka, ktorú si tak často prajem. Idem "nepriateľovi" rovno do náruče. "
Snažila sa jej dodať odvahu, povzbudiť ju. "Neboj, zvládneš to.Prekonala si predsa už aj horšie veci. Hlavu ti snáď neodhryzne. Ak začne známe podpichovanie, otočíš sa a odídeš. Si predsa hviezda."
"Ďakujem. Budem na tie slová myslieť, keď to bude najnevydržateľnejšie."
S približujúcim sa domom, ktorej majiteľ v nej už dlhšie vzbudzoval strach, si spomenula na obľúbenú, často opakovanú vetu: Ja to zvládnem. Musím. Koniec - koncov nie je to zlý človek, len trpí typickým staromládeneckým defektom.
Vošla. Sprvoti nikoho. Zočil ju. Bol prekvapený. Dosť. V pomykove. Nevedel, odkiaľ sa tu vzala /hlavne, že sa dohodli, že občasné návštevy môžu byť na programe/. Samozrejme, že po prvých povinných otázkach odviedla svoju schránku na bojisko. Do kuchyne. Neporiadok. Hurááá!!! Aspoň sa môžem realizovať. Aj vlk bude sýty a ani koza neostane hladná. Každý bude spokojný. Ako za minulej éry starých dobrých časov. Bral to ako samozrejmosť. Ona tiež. Aspoň bolo ticho. Ticho predsa lieči. Ďalšia etapa, " veď rozhovor, len nemáme o čom", aspoň na chvíľu zažehnaná. Ak by však nežačal podrypovať, nebol by to on. Zrejme si so životom, aký sám vedie už nejaký ten piatok, automaticky spojil obmedzenosť. Vtipálek. Si asi myslel, že ak on dopadol ako skrachovaná existencia, je to hneď konštantne podmienené aj na ostatných, ktorí majú identickú, našťastie už len, rodovô príslušnosť ako on. Typické. Nič iné ani nečakala. Prehltla, hoci jej slina na jazyk všeličo priniesla.
Začalo pršať. Vzal ju domov.
Aspoň raz sú tie riady na niečo dobré.
