A aj keď mne nie, mojej rodinke patrí prívlastok elitná právom. Podvedome som to dlho tušila, potvrdilo sa mi to nedávno. Keď svietim šťastím, svietia vedno so mnou. Keď bolo zle a vyzeralo, že bude najhoršie, boli tiež pri mne. Vtedy som zistila, že okrem Kajušky mám ďalšie dve úžasné adoptívne mamy.
No a bratanci, hotoví anjelici v čertovskom prestrojení. Cez skúškové aj mňa pokúšal diabol s nikotínom v ruke častokrát. Pevná vôľa je pevná vôľa, tú tak ľahko niekto nezlomí. Ako sa pokušuteľ vzal, tak aj zmizol. Zásada, žiadne cigy do seba, je predsa zásada, ktorú nehodno porušiť.
Moji dvaja tínedžerskí anjelici kašlú na zásady. Čo je zakázané, je predsa dovolené. Tak sa stalo, že pri poslednej zahraničnej ceste u južných susedov, ušili kúpu tabakového výrobku zase mne na krk. Aspoň na to dbali, že hoci sú ešte pod ochranom zákona, aby sme v tomto smere pravidlá dodržali. Minimálne trikrát mi museli zopakovať, čo za zázrak to mám pri tej pokladni pýtať /davidofky :)/. Mne sa to napriek tomu podarilo skomoliť. Návšteva takmer nonstop otvorenej predajničky sa napokon skončila úspechom.
Pripadám si ako čínska turistka, ktorá neúnavne stláča spúšť fotoaparátu, kým si chlapci troška pľúca ničia. Západ slnka pri jazere je jednoducho čarovný. Okrem nového prírastku do mojej slnečnicovej rodiny, sme rozšírili aj zbierku drobných tajomstiev krycieho názvu "čo oko nevidí, to srdce nebolí".
