<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Martin Kalužák</title>
    <link>https://blog.sme.sk/kaluzak</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Kat a obeť: spoločné zmierenie</title>
      <description>Chodievam okolo tej tabuľky takmer každý deň. Malá, nenápadná, menej pozorný chodec si ju ani nevšimne. Na čiernom podklade len pár slov. Taký malý nenápadný opis jedného života. Ako to na pamätných tabuliach býva, príliš skratkovitý, neúplný a možno trochu tendenčný opis. A možno opis ani nie. Len predstavy iniciátorov osadenia pamätnej tabule o človeku, ktorý vo svojom živote urobil príliš mnoho kompromisov.</description>
      <guid isPermaLink="false">ed1dfd3e-e6ee-43e5-9da2-b2e370bdba80</guid>
      <pubDate>Wed, 14 Dec 2005 18:02:45 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kaluzak/politika/kat-a-obet-spolocne-zmierenie</link>
    </item>
    <item>
      <title>Nech žije revolta!</title>
      <description>Napriek tomu, že od udalostí v Paríži a v celom Francúzsku už ubehol nejaký čas, nedá mi aby som sa k nim nevrátil. Nešlo totiž len o niekoľko tisíc horiacich áut, niekoľko stoviek zatknutých mladistvých výtržníkov, niekoľko desiatok nechápajúcich novinárov a niekoľko spravodlivo rozhorčených jednotlivcov živiacich sa profesionálnou politikou. Podľa môjho názoru sú nepokoje vo francúzskych uliciach pokračovaním vzorca správania, ktorý je hlboko zakotvený v tradícii európskeho politického myslenia a celkovo v radikálne demokratickom dedičstve európskej moderny.</description>
      <guid isPermaLink="false">e8a90baa-0329-4ce2-9e63-b96916db60e1</guid>
      <pubDate>Fri, 02 Dec 2005 14:33:25 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/kaluzak/politika/nech-zije-revolta</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
