Prečo HLAS považujem za pokryteckú stranu

Zmena politickej pozície sama osebe nie je problém. Strany menia názory, keď sa zmenia okolnosti — iný rozpočet, iná koaličná zostava, iné dáta na stole. Problémom sa zmena pozície stáva vo chvíli, keď sa nezmenilo nič z uvedeného a jediná premenná, ktorá sa medzitým posunula, je to, kto má z daného riešenia politický úžitok. Presne to sa dá pri Hlase v posledných rokoch zdokumentovať na dvoch nezávislých líniách — v zdravotníctve a v daňovej politike — kde je časový odstup medzi odmietnutím a prijatím toho istého riešenia príliš krátky na to, aby ho vysvetlili zmenené okolnosti.

Právo rodiča byť pri hospitalizovanom dieťati

Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) presadzovala zákonné ukotvenie práva rodiča alebo blízkej osoby byť prítomný pri hospitalizácii dieťaťa opakovane, minimálne tri krát od roku 2021. Ide o štandard bežný vo väčšine vyspelých európskych zdravotných systémov, nie o kontroverznú alebo ideologicky vyhrotenú požiadavku.

Vývoj bol postupný. Pri prvom pokuse získal návrh podporu len 30 poslancov. Pri druhom, v marci 2023, prešiel prvým čítaním so 116 hlasmi naprieč politickým spektrom — relatívne silná zhoda — no Marcinková ho napokon sama stiahla po tom, čo klub OĽaNO presadil pozmeňujúce návrhy, ktoré podľa nej oslabovali pôvodný zámer.

Tretí pokus, 27. februára 2024, do druhého čítania neposunuli hlasy poslancov SMER-u, Hlasu a SNS. Návrh, ktorý o rok predtým podporilo 116 poslancov vrátane časti vtedajšej koalície, teraz zastavila koaličná väčšina zložená okrem iného aj z Hlasu.

O rok a štyri mesiace neskôr, 3. júna 2025, minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) oznámil, že vláda pripravuje legislatívu, podľa ktorej budú mať deti od 1. septembra 2025 zákonom garantované právo na sprevádzajúcu osobu počas hospitalizácie — ako súčasť balíka legislatívy prezentovanej pod hlavičkou "školských zákonov". Iniciatíva bola komunikovaná ako rezortný projekt bez odkazu na predchádzajúce parlamentné hlasovanie.

Marcinková na výsledok reagovala vecne zmierlivo: uviedla, že Šaško bol prvým ministrom zdravotníctva, ktorý ju v tejto téme skutočne vypočul, hoci pred ním o nej rokovala so štyrmi predchádzajúcimi ministrami bez výsledku, a do finálnej prípravy ju napokon prizvali. Výsledok pre pacientov je nesporne pozitívny. Politicky si však iniciatívu o rok neskôr prisvojila tá istá koaličná konštelácia, ktorá identický princíp v predchádzajúcom hlasovaní zastavila.

Transakčná daň a plán TRESK

Druhá línia sa týka ekonomickej politiky a ukazuje podobný mechanizmus v inom rezorte.

V septembri 2025 predstavilo opozičné Progresívne Slovensko ekonomický plán TRESK, ktorého jedným z ťažiskových bodov bolo zrušenie transakčnej dane zavedenej v rámci konsolidačného balíka z jesene 2024, spolu so znížením daňovo-odvodového zaťaženia práce. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok plán vtedy verejne označil za "znôšku hlúpostí a fráz".

Transakčná daň bola pôvodne súčasťou konsolidačného balíka, ktorý celá vtedajšia koalícia — Smer, Hlas, SNS — predstavila 17. septembra 2024 a definitívne schválila 3. októbra 2024. Hlas ju vtedy obhajoval ako nevyhnutnú súčasť ozdravenia verejných financií. Po tlaku SNS boli od začiatku roka 2025 od dane oslobodení živnostníci a fyzické osoby podnikajúce, čo naznačuje, že miera vnútrokoaličnej zhody na dani nebola nikdy úplná.

V máji 2026 podpredseda vlády a minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) verejne pripustil, že v koalícii existujú hlasy za zrušenie transakčnej dane. Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) doplnil, že daň podľa neho nie je najšťastnejším riešením a je otázne, či reálne prináša očakávané fiškálne výsledky.

Podstatné je, že medzi septembrom 2025 a májom 2026 sa nezmenil obsah návrhu — ide o rovnaké jadro riešenia (zrušenie transakčnej dane, zníženie zaťaženia práce) aplikované na rovnaký problém. Zmenilo sa len to, kto ho formuloval: opozičný plán bol vo verejnej komunikácii Hlasu "hlúposť", tá istá myšlienka v podaní vlastných ministrov sa o osem mesiacov neskôr stala legitímnou vnútrokoaličnou témou.

Regulácia zisku zdravotných poisťovní

Tretia línia je chronologicky najstaršia a zachytáva Hlas presne v momente prechodu z opozície do vlády — teda vo chvíli, keď by zmena pozície mala byť najlepšie zdôvodniteľná zmenou zodpovednosti. Napriek tomu časová postupnosť pôsobí skôr ako obrat podľa politickej príležitosti než ako výsledok nových informácií.

V júni 2023, počas obdobia úradníckej vlády pred parlamentnými voľbami, predložila poslankyňa Jana Bittó Cigániková (SaS) novelu na zdvojnásobenie povoleného zisku zdravotných poisťovní z 1 % na 2 % z predpísaného poistného. Podľa dobových prepočtov by to poisťovniam umožnilo zvýšiť zisky približne o 70 miliónov eur ročne zo siedmich miliárd eur celkových príjmov systému plánovaných na rok 2023.

Návrh vtedy podporila neobvyklá koalícia hlasov — SaS, Sme rodina a Smer, pričom medzi hlasujúcimi za neho boli aj poslanci Hlasu. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zaslal poslancom oficiálny list so žiadosťou, aby zostali pri rozhodnutí z decembra 2022, ktorým sa zisk poisťovní prvýkrát regulačne obmedzil na 1 %, a návrh nepodporili. KDH spoluprácu SaS, Hlasu a Smeru na zdvojnásobení zisku poisťovní verejne označilo za cynickú v čase zadlženého zdravotníctva.

O necelé štyri mesiace neskôr, v októbri 2023, po volebnom víťazstve pripadol rezort zdravotníctva Hlasu. Nová ministerka Zuzana Dolinková pri nástupe do funkcie verejne sľúbila, že "zatočí" so ziskami zdravotných poisťovní — teda vyjadrila priamy rétorický opak toho, čo jej strana ako opozícia pred pár mesiacmi v pléne podporila.

Výsledný stav je pritom taký, že regulácia zostala presne tam, kde bola pred jej nástupom do funkcie, na hranici 1 % z poistného. Zdvojnásobenie, za ktoré hlasovali poslanci Hlasu v júni 2023, sa neuskutočnilo. Sprísnenie, ktoré sľúbila Dolinková v októbri 2023, sa tiež neuskutočnilo. Odborná diskusia sa navyše v rokoch 2025 – 2026 čiastočne vrátila k pôvodnej otázke z opačnej strany, keď viacerí analytici začali argumentovať, že zisk poisťovne je skôr ukazovateľom zdravého hospodárenia než problémom, a že súčasný strop 1 % je bez jasne definovaného cieľa príliš rigidný. Hlas teda v priebehu necelého polroka zaujal dve vzájomne si protirečiace pozície k tej istej otázke, pričom ani jedna sa napokon reálne nepremietla do zákona.

Čo majú tieto prípady spoločné

V oboch tematických oblastiach — zdravotníctve aj daňovej politike — sa opakuje ten istý mechanizmus: obsah riešenia zostáva identický, mení sa iba jeho hodnotenie podľa toho, kto je jeho autorom a kto by z neho mal politický úžitok. Zákonný princíp práva rodiča pri dieťati bol nedostatočný ako poslanecký návrh opozičnej poslankyne a stal sa vhodným ako ministerská iniciatíva o rok neskôr. Zrušenie transakčnej dane bolo hlúposťou ako súčasť opozičného plánu a stalo sa legitímnou témou o osem mesiacov neskôr, keď ju otvorili vlastní ministri. Vyšší povolený zisk poisťovní bol prijateľný, kým zaň Hlas hlasoval v opozícii bez politickej zodpovednosti za výsledok, a stal sa problémom, o ktorom bolo treba sľubovať nápravu, len čo prevzal rezort.

Vo všetkých troch prípadoch je pritom časový odstup medzi odmietnutím a prijatím rovnakého riešenia krátky — mesiace, nie roky — čo sťažuje vysvetlenie zmenenými vonkajšími okolnosťami. Keď sa politická pozícia k obsahovo identickej veci otočí o 180 stupňov v priebehu niekoľkých mesiacov, jednoduchšie vysvetlenie je zmena toho, kto má z rozhodnutia (alebo jeho odmietnutia) politický prospech, než zmena faktickej situácie.

Tento mechanizmus nie je špecifikom výlučne Hlasu — meniace sa pozície pri prechode strany z opozície do vlády sú v slovenskej politike bežné a časť z nich má aj legitímne opodstatnenie, napríklad iný rozpočtový rámec alebo iná miera reálnej zodpovednosti za dôsledky rozhodnutia. Podobný typ analýzy by sa dal so zodpovedajúcimi príkladmi zostaviť aj pri iných stranách naprieč politickým spektrom.