Prečo má východná Európa horšie výsledky pri rakovine
Východná Európa dlhodobo patrí medzi regióny s horšími výsledkami v liečbe a prežívaní pacientov s rakovinou. Problém nie je len v tom, koľko ľudí ochorie, ale najmä v tom, ako neskoro sa choroba zachytí, aká kvalitná je prevencia a ako rýchlo sa pacient dostane k modernej liečbe. Európske analýzy sa zhodujú, že rozdiely medzi západnou a východnou časťou Európskej únie sú dlhodobé a vyplývajú zo súhry medicínskych, sociálnych aj systémových faktorov (Vrdoljak et al., 2016; European Cancer Inequalities Registry, 2024).
V prehľadovej štúdii o kontrole rakoviny v strednej a východnej Európe autori priamo uvádzajú, že hoci je výskyt viacerých nádorov na Západe vyšší, úmrtnosť býva často vyššia v krajinách strednej a východnej Európy (Vrdoljak et al., 2016). To je zásadný rozdiel: znamená to, že ľudia v týchto krajinách nie sú nevyhnutne chorí častejšie, ale zomierajú častejšie, pretože systém ich nedokáže zachytiť včas alebo im nedokáže poskytnúť rovnakú úroveň starostlivosti (Vrdoljak et al., 2016).
Rozdiel medzi výskytom a úmrtnosťou
Pri rakovine je veľmi dôležité rozlišovať medzi incidenciou a mortalitou. Incidencia hovorí o tom, koľko nových prípadov pribudne, kým mortalita ukazuje, koľko ľudí na ochorenie zomrie. Práve v tomto rozdiele je ukrytý jeden z najväčších problémov východnej Európy: v porovnaní so západnými krajinami sa tam často nezachytia nádory včas a pacienti sa nedostanú ku kvalitnej liečbe v rovnakom čase (Vrdoljak et al., 2016; European Cancer Inequalities Registry, 2024).
Novšia analýza geografických variácií v úmrtnosti na rakovinu v krajinách EÚ-27 potvrdzuje, že rozdiely sú stále výrazné a súvisia aj so socioekonomickými faktormi, úrovňou vzdelania a nerovnosťami v prístupe k zdravotnej starostlivosti (Patterns of geographical variations in cancer mortality by cancer sites in the EU-27, 2024). Inými slovami, nejde len o medicínu v úzkom zmysle slova, ale aj o to, ako funguje spoločnosť a štát.
Historické dedičstvo a systémové slabiny
Jednou z príčin sú historické rozdiely medzi krajinami, ktoré sa roky prejavujú v rozpočtoch, organizácii zdravotníctva a dostupnosti technológií. V krajinách strednej a východnej Európy boli dlhé roky podfinancované skríningové programy, menej rozvinutá sieť onkologických centier a slabšia koordinácia medzi prevenciou, diagnostikou a liečbou (Vrdoljak et al., 2016). To všetko viedlo k tomu, že sa vytvoril začarovaný kruh: neskorý záchyt znižuje šance na úspešnú liečbu, vyššia úmrtnosť zasa oslabuje dôveru ľudí v zdravotný systém a nižšia dôvera potom vedie k ešte menšej účasti na prevencii (Vrdoljak et al., 2016).
Novší európsky prehľad o onkologických nerovnostiach v EÚ ukazuje, že rozdiely nie sú len medzi štátmi, ale aj medzi regiónmi v rámci jednotlivých krajín (European Cancer Inequalities Registry, 2024). To je dôležitý bod aj pre Slovensko: nejde len o to porovnávať Bratislavu s Parížom alebo Viedňou, ale aj dostupnosť starostlivosti v menších mestách a okresoch, kde býva prevencia slabšia a diagnostika oneskorená (European Cancer Inequalities Registry, 2024).
Prečo má prevencia taký veľký význam
Najväčší potenciál na zlepšenie výsledkov má prevencia. Ak sa rakovina zachytí v skorom štádiu, často sa dá liečiť účinnejšie, lacnejšie a s vyššou šancou na prežitie. Práve preto sú skríningy, kontrola rizikových faktorov a včasná diagnostika kľúčové. Krajiny, ktoré majú dobre organizované skríningové programy, dosahujú dlhodobo lepšie výsledky ako krajiny, kde je prevencia len formálne dostupná, ale slabšie využívaná (IARC, 2022; OECD, 2024).
Európske hodnotenia zdôrazňujú, že úspešný skríning nie je len o tom, či je program napísaný v zákone. Musí byť aktívne organizovaný, musí mať kvalitné dátové riadenie, nízke administratívne bariéry a musí cieliť na skutočne ohrozenú populáciu (IARC, 2022; OECD, 2024). Bez toho ľudia na testy chodia neskoro alebo vôbec. A práve to je problém mnohých krajín východnej Európy, vrátane Slovenska (Národný onkologický inštitút, 2021; Národný onkologický inštitút, 2024).
Slovensko v európskom porovnaní
Slovensko má skríningové programy, ale ich efektivita zaostáva za krajinami, kde je prevencia dlhodobo lepšie organizovaná. Materiály Národného onkologického inštitútu uvádzajú, že pri screeningu je problémom účasť populácie, organizácia pozývania aj následné vyhodnocovanie programu (Národný onkologický inštitút, 2024). To znamená, že program môže existovať na papieri, no v realite ho nevyužije dosť ľudí na to, aby priniesol zásadný populačný efekt (Národný onkologický inštitút, 2021).
V porovnaní s krajinami, ktoré majú vyššiu účasť v skríningoch a lepšie prepojenie medzi praktickým lekárom, špecialistom a onkologickým centrom, Slovensko stále zaostáva. Európske porovnania zároveň naznačujú, že Slovensko patrí medzi krajiny s nižšou mierou prístupu k inováciám v onkológii a s menej priaznivým prostredím pre rýchle zavádzanie nových diagnostických a liečebných postupov (European Cancer Inequalities Registry, 2024; OECD, 2024). To sa potom premieta do výsledkov liečby aj do prežívania pacientov.
Úloha stravy, mäsa a údenín
Ak chceme hovoriť o tom, prečo sú východoeurópske výsledky také zlé, nemožno vynechať výživu. Z priložených strán sa dá využiť jedna dôležitá myšlienka: ľudstvo prešlo pomerne rýchlo na iný spôsob života a stravovania, ale organizmus sa na všetky dôsledky tejto zmeny neprispôsobil bez následkov. V publicistickom texte sa tento motív dá použiť ako metafora, nie ako vedecký dôkaz; vedecky však vieme presne pomenovať, že dlhodobá konzumácia spracovaného mäsa zvyšuje riziko niektorých nádorov (IARC, 2015).
IARC zaradila spracované mäso medzi karcinogény pre ľudí a červené mäso medzi pravdepodobné karcinogény (IARC, 2015). Do spracovaného mäsa patria najmä údeniny, párky, klobásy, salámy, šunky a podobné výrobky. Tento typ jedla bol a stále je v strednej a východnej Európe výrazne rozšírený, čo môže prispievať najmä k vyššiemu riziku kolorektálneho karcinómu (IARC, 2015; WHO, 2015).
IARC zároveň uvádza, že každých 50 gramov spracovaného mäsa denne je spojených s približne 18-percentným relatívnym zvýšením rizika kolorektálneho karcinómu (IARC, 2015). To neznamená, že konkrétny človek ochorie len preto, že si občas dá údeninu. Znamená to však, že vo veľkej populácii je pravidelná konzumácia takýchto potravín významný verejnozdravotný problém, najmä ak sa skombinuje s fajčením, alkoholom, obezitou a nedostatkom pohybu (IARC, 2015; Vrdoljak et al., 2016).
Životný štýl a kumulácia rizík
Horšie výsledky rakoviny v regióne nie sú spôsobené iba jedným faktorom. Väčšina odborných textov sa zhoduje, že ide o kumuláciu rizík. Fajčenie zvyšuje riziko viacerých nádorov, alkohol súvisí napríklad s nádormi tráviaceho traktu a pečene, nadváha zhoršuje hormonálne aj metabolické prostredie a nízka fyzická aktivita zvyšuje celkové riziko chronických ochorení (Vrdoljak et al., 2016). Ak sa k tomu pridá strava s vysokým podielom spracovaného mäsa, výsledkom je populácia s vyšším rizikom onkologických ochorení a často aj s neskorším záchytom (IARC, 2015; Vrdoljak et al., 2016).
Tento problém je o to vážnejší, že rizikové správanie sa neprenáša len individuálne, ale aj kultúrne a sociálne. Potravinové návyky sú hlboko zakorenené, a keď sa k nim pridá slabšia zdravotná gramotnosť, ľudia nevyhľadávajú prevenciu tak často, ako by mali. Preto je dôležité, aby sa o rakovine nehovorilo len ako o medicínskom probléme, ale aj ako o dôsledku spoločenského prostredia (European Cancer Inequalities Registry, 2024; Vrdoljak et al., 2016).
Prečo ľudia neveria prevencii
Na Slovensku aj v ďalších krajinách regiónu je slabšia účasť na skríningoch často spojená s nedôverou, odkladaním vyšetrení a pocitom, že keď človek nemá ťažkosti, preventívna prehliadka nie je potrebná. To je presne opačná logika, než akú vyžaduje onkológia. Pri mnohých nádoroch totiž rozhodujú prvé mesiace alebo roky, keď sa choroba ešte dá zachytiť včas (IARC, 2022; Národný onkologický inštitút, 2024).
Krajiny so silnejšou prevenciou nečakajú, kým pacient príde s príznakmi. Aktívne ho pozývajú, sledujú účasť, prepoja laboratóriá, ambulancie a nemocnice a vytvoria systém, kde je skríning prirodzenou súčasťou starostlivosti (IARC, 2022). Naopak, tam, kde je systém roztrieštený, ľudia prichádzajú neskoro a výsledky sú horšie (Vrdoljak et al., 2016; European Cancer Inequalities Registry, 2024).
Moderná liečba ako ďalší rozdiel
Aj keď sa rakovina zachytí včas, výsledok stále závisí od dostupnosti modernej liečby. Európske porovnania ukazujú, že krajiny s lepšími výsledkami majú rýchlejší prístup k inováciám, lepšiu dostupnosť biomarkerového testovania a lepšie financovanie onkologickej starostlivosti (European Cancer Inequalities Registry, 2024; OECD, 2024). V krajinách ako Slovensko sa tieto oblasti zlepšujú pomalšie, čo sa premieta do rozdielov v prežívaní (European Cancer Inequalities Registry, 2024).
To je dôležité aj z hľadiska spravodlivosti. Ak má pacient v jednej krajine prístup k modernej diagnostike, cielenej liečbe a multidisciplinárnemu tímu, no pacient v inej krajine čaká dlhšie a dostane starší typ liečby, výsledok nebude rovnaký. A pri rakovine sa rozdiely v mesiacoch menia na rozdiely v rokoch života (European Cancer Inequalities Registry, 2024; OECD, 2024).
Čo by pomohlo najviac
Najväčší posun by prišiel zo súbehu viacerých opatrení. Potrebná je lepšia strava s nižším podielom spracovaného mäsa, menej fajčenia, menej alkoholu, viac pohybu, vyššia účasť na skríningoch a lepšia dostupnosť modernej liečby (IARC, 2015; Vrdoljak et al., 2016). Bez tohto komplexného prístupu sa výsledky budú zlepšovať len pomaly (European Cancer Inequalities Registry, 2024).
Rovnako dôležité je posilniť komunikáciu s verejnosťou. Ľudia by mali chápať, že prevencia nie je formalita, ale jeden z najúčinnejších nástrojov, ako znížiť úmrtnosť na rakovinu. Krajiny, ktoré to pochopili skôr, majú dnes citeľne lepšie výsledky (IARC, 2022; OECD, 2024).
Záver
Horšie výsledky rakoviny vo východnej Európe nevznikli náhodou. Sú výsledkom dlhodobého súboru faktorov: rizikovejšieho životného štýlu, vyššej spotreby spracovaného mäsa, neskorého záchytu, slabšieho skríningu, menších investícií do onkológie a horšej dostupnosti modernej liečby (IARC, 2015; Vrdoljak et al., 2016; European Cancer Inequalities Registry, 2024).
Slovensko v tomto porovnaní nie je výnimka, ale súčasť väčšieho regionálneho problému. Dobrá správa je, že nejde o nezmeniteľný osud. Rozdiely sa dajú zmenšiť lepšou prevenciou, kvalitnejším systémom a dôslednejšou zdravotnou politikou (Národný onkologický inštitút, 2021; IARC, 2022; OECD, 2024).
Zoznam zdrojov
European Cancer Inequalities Registry (2024) Analytical report 2024. Available at: https://cancer-inequalities.jrc.ec.europa.eu/analytical-report-2024 (Accessed: 30 July 2026).
IARC (2015) Red Meat and Processed Meat. Lyon: International Agency for Research on Cancer. Available at: https://publications.iarc.who.int/Book-And-Report-Series/Iarc-Monographs-On-The-Identification-Of-Carcinogenic-Hazards-To-Humans/Red-Meat-And-Processed-Meat-2015 (Accessed: 30 July 2026).
IARC (2022) IARC launches the Improving Cancer Care Coordination and Screening project. Available at: https://www.iarc.who.int/news-events/icccs_project/ (Accessed: 30 July 2026).
Národný onkologický inštitút (2021) Cancer Screening. Available at: https://www.noisk.sk/files/2021/2021-08-26-noi-rocenka-skriningy-2020-en.pdf (Accessed: 30 July 2026).
Národný onkologický inštitút (2024) Professionals. Available at: https://www.noisk.sk/screening/professionals (Accessed: 30 July 2026).
OECD (2024) Beating cancer inequalities in the EU. Available at: https://www.oecd.org/content/dam/oecd/en/publications/reports/2024/01/beating-cancer-inequalities-in-the-eu_db31960a/14fdc89a-en.pdf (Accessed: 30 July 2026).
Patterns of geographical variations in cancer mortality by cancer sites in the EU-27 (2024) PubMed. Available at: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/41999700/ (Accessed: 30 July 2026).
Vrdoljak, E. et al. (2016) Cancer Control in Central and Eastern Europe: Current Situation and Recommendations for Improvement. Available at: https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC5061531/ (Accessed: 30 July 2026).
WHO (2015) Links between processed meat and colorectal cancer. Available at: https://www.who.int/news/item/29-10-2015-links-between-processed-meat-and-colorectal-cancer (Accessed: 30 July 2026).
