Deviaty rok žijem v tejto krajine a každým dňom má dokáže prekvapiť. Svojou jednoduchosťou, naturálnosťou a božskou krásou zároveň. Keď sa krásna krajina snúbi s obchodno-priateľskou povahou Íra, výsledkom je to, že sa o nich vie, pretože sa vedia predať, všade ich poznajú (určite je veľkou výhodou aj angličtina) a aj z tých obyčajných vecí dokážu vyťažiť maximum. Nešpekulujú veľa, proste sa riadia zdravým sedliackym rozumom (možno niekedy až príliš, ale to je na iný článok :), no niekedy to aj funguje!
Tak napríklad, nedávno sme pri cestovaní smerom na juhovýchod krajiny natrafili na celkom zaujímavú vec. Irish Agricultural Museum. Jednoduchá myšlienka. Pozrieť sa do histórie írskeho poľnohospodárstva, a teda ide o výstavu malých traktorov (Ferguson), kombajnov, pluhov, kosačiek, mláťačiek, preosievačiek, a podobne. Keďže naši chlapci „fičia“ na týchto poľnohospodárskych strojoch, vedeli sme, že ak výlet do tých končín, tak určite musí byť aj prehliadka traktorov. Predstavovala som si halu, kde to všetko pomestia a vystavia, ale nekonalo sa. Jednoduché nízke priestory, kde na spodnom poschodí vystavili poľnohospodárske stroje a po drevených schodoch, keď sme vyšli nahor nasledovala prehliadka toho, ako spracovávali mlieko, robili tvaroh, maslo a podobne.
Povala, resp. krov bol utvorený z drevených krokiev a voňalo to tam tak, ako u nášho dedka Karola na „pôjde“. Jednoduché, nápadité, obyčajné, ale v tom krásne. Múzeum írskeho poľnohospodárstva je súčasťou tzv. Johnstown Castle Gardens, čo je v podstate 4-akrový pozemok (16 187metrov štvorcových), na ktorom nájdete jazerá, murované záhrady, niekoľko-storočné stromy, zámok z 19. storočia, vodopády, voľne pohybujúce sa pávy, no predovšetkým ticho a kľud.
V ten víkend sme si chceli iba oddýchnuť. Nikde sa neponáhľať. V sobotu sme spoznali krásy Johnstown Castle. Nedeľa doobeda patrila raňajkám, počas ktorých manžel poznamenal: „Cítim sa nejako zvláštne.“ „Prečo?“ opýtala som sa nechápavo. „Lebo máme iba dve deti,“ dokončil. Áno, je pravda, že sme boli v rodinnom hoteli a je pravda aj to, že všetci mali minimálne štyri deti. Tak isto, ako je pravda, že Írsko už pár rokov vedie v rebríčku pôrodnosti, takže tých detí je tu naozaj neúrekom...
Hneď potom nasledovala slávnostná svätá omša v krajskom meste Wexford. Tri dominantné kostoly, ktoré je vidno z akejkoľvek strany sa hrdo vypínali k nebesiam. Nedalo sa ich nevšimnúť. My sme sa vybrali na svätú omšu do kostola na Bride Street. Tam sme zažili scénu ako z filmu. Vonku fúkal vietor, do toho pršalo a my sme vbehli do kostola, kde vládol neuveriteľný kľud, a z ktorého sálalo teplo. Do toho kostolný zvon odbíjal 9-hodín. „Cítim sa ako vo filme,“ poznamenala som svojmu manželovi. Vpredu pred oltárom rehoľné sestry v bielom, všade horiace sviečky a my tam.
Potom nasledovala rýchla prehliadka mesta, kde som sa opäť uistila, akí chudobní ale aj nízki Íri boli. Domy v centre vyzerali smutne a opustene, prahy dverí mohli mať maximálne meter osemdesiat a uličky boli tak úzke, že tie naše sú v porovnaní s nimi viac než veľkorysé. Taktiež postele zo spomínaného múzea, boli také uzučké a maličké, že dnešný človek by sa tam nevopchal.
Írsky Mys dobrej nádeje
No a najlepšie nakoniec. Z Wexfordu sme sa presunuli na poloostrov Hook Peninsula alebo Hook Head, ktorý aj Lonely Planet opisuje ako jedno z top štrnástich atrakcií v Írsku. Keď sme sa blížili popri pobreží k majáku, ktorý sa majestátne vypína v cípe tohto poloostrova, mala som pocit, že kráčame do neba. Obloha splývala s morom a vietor prefukoval tak silno, že penil hladinu mora, takže keď sme vyšli z auta, boli sme celí „zasnežení.“
Tento maják - Hook Lighthouse bol postavený v 13. storočí na počin grófa z Pembroke v rámci rozpínania svojho grófstva Leinster. Momentálne je to jeden z najstarších majákov na svete, ktoré ešte fungujú.
V prípade priaznivého počasie môžete sledovať tulene, delfíny a dokonca najnovšie aj veľryby! Ak však fúka, ako v našom prípade, voda môže dosahovať až k vrcholu majáka.
Írsko je jedna zo štyroch krajín, kam treba ísť v roku 2015 a aj ja ju vrelo odporúčam. A najbližšie sa nám snáď podarí navštíviť aj spomínanú Wild Atlantic Way popri východnom pobreží. Už sa tešíme.